BREZNO-OSRBLIE - Národné biatlonové centrum

Podujatia organizované v poslednom období
25/26	5. kolo IBU pohára
24/25	5. kolo IBU pohára
23/24	Letné MS + Majstrovstvá Európy
22/23	4. kolo IBU pohára
21/22	4. & 5. kolo IBU pohára
20/21	3. & 4. kolo IBU pohára
19/20	4. & 5. kolo IBU pohára
18/19	MS juniorov a kadetov
17/18	4. kolo IBU pohára
16/17	6. kolo IBU pohára + MSJaK
15/16	7. kolo IBU pohára
14/15	6. kolo IBU pohára
13/14	7. kolo IBU pohára
12/13	7. kolo IBU pohára
11/12	Majstrovstvá Európy
10/11	6. kolo IBU pohára
09/10	bez IBU podujatia
08/09	6. kolo IBU pohára
07/08	6. kolo IBU pohára
06/07	nedostatok snehu
05/06	3. kolo Svetového pohára
04/05	bez IBU podujatia
03/04	3. kolo Svetového pohára
02/03	3. kolo Svetového pohára
01/02	3. kolo Svetového pohára
00/01	nedostatok snehu
99/00	nedostatok snehu
98/99	2. kolo Svetového pohára
97/98	bez IBU podujatia
96/97	Majstrovstvá sveta 1997
95/96	3. kolo Svetového pohára
94/95	bez IBU podujatia
93/94	MS juniorov a kadetov
92/93	nedostatok snehu
91/92	budovanie areálu
90/91	budovanie areálu

Najlepšie výsledky Slovákov (iba SP a MS)
3. miesto	Pavol Hurajt (2003, stíhačka)
4. miesto	Soňa Mihoková (1997, šprint)
5. miesto	Soňa Mihoková (1997, vytrval.)
6. miesto	štafeta žien (2002)

Osrblie a slovenský biatlon sú pojmy zviazané pupočnou šnúrou. Biatlonový areál, ktorý sa nachádza pri malej dedinke na Horehroní v CHKO Poľana, mal svoj cveng už za bývalého režimu, ale až po jeho páde a rozdelení republík si vybudoval medzinárodné uznanie. Najskôr sa tu mali odohrať Majstrovstvá Európy v roku 1993, no kvôli nedostatku snehu sa tak nestalo. Prvým veľkým úspechom tak bola organizácia Majstrovstiev sveta juniorov v nasledujúcom ročníku. V tom čase prežívalo Osrblie najlepšie momenty, v sezóne 1995/1996 tu mali premiéru preteky svetového pohára a v roku 1997 sa tu odohrali Majstrovstvá sveta. Z toho dôvodu prešiel biatlonový stánok veľkou rekonštrukciou, ktorá bola ukončená v roku 1995, a okrem strelnice bol celý areál zmenený. Vybudoval sa most cez bežeckú trasu, pribudli nové technické budovy a obmenou prešli aj priestor v okolí štartu a cieľa.

Na prelome tisícročí sa odohralo v Osbrlí osem ročníkov svetového pohára, naposledy v roku 2005, potom však areál vypadol z elitnej spoločnosti najlepších stredísk. Preto sa tu mohli odohrávať len menšie podujatia ako IBU Cup. Príčinou bola nedostatočná modernizácia priestoru a najmä chýbajúca administratívna budova, ktorá by spĺňala najvyššie medzinárodné kritériá. Po dlhom čakaní sa ju podarilo postaviť na konci roku 2014, takže do Osbrlia sa mohlo vrátiť veľké podujatie, ktorým bola v roku 2015 Zimná univerziáda.

Napredovanie areálu pokračovalo ďalej a vo februári 2017 sa miestni organizátori podujali zachrániť IBU a zorganizovať juniorské MS namiesto ruského mesta Ostrov, ktoré od organizácie odskočilo. Už v tom čase mal náš areál elokovaný tento šampionát v roku 2019 a pomocnú ruku sme podávali aj v nasledujúcej zime 19/20, keď sa tu konali až dva IBU poháre, jeden namiesto Poľska. Aj preto si Osrblie udržalo v IBU výsostné miesto aj pre covidovú zimu 20/21, keď IBU poháre boli iba v štyroch dejiskách a práve u nás dve kolá. To sa opäť zopakovalo aj v zime 21/22 a rezultovalo vo fakt, že na Horehroní sa organizovalo najviac IBU podujatí v posledných rokoch.

To sa už vo veľkom pripravovala výstavba kolieskovej dráhy, ktorá sa zrealizovala v lete a na jeseň 2022. IBU veľkú ochotu miestnych organizátorov odmenila ďalšími veľkými podujatiami - v roku 2023 letnými MS a v zime 23/24 európskym šampionátom. Osrblie tak dosiahlo pomyselný olymp stredísk, ktoré v súčasnosti nedosahujú parametre Svetového pohára. Aj to by Slovenský zväz biatlonu a Banskobystrický samosprávny kraj chceli zmeniť. Budú na to potrebovať obrovské investície, pretože strediska vo svete tiež výrazne napredujú.

Zo slovenských biatlonistov dosiahol najlepší výsledok vo svetovom pohári v Osbrlí Pavol Hurajt, ktorý v roku 2003 vybojoval v stíhacích pretekoch tretie miesto a vyletel na medzinárodnú úroveň. Pred týmto úspechom dosiahol v šprinte desiate miesto. Slovenská ženská štafeta tu v roku 2002 získala šiestu priečku. Na MS 1997 obsadila Soňa Mihoková štvrté miesto v šprinte a v individuálnych pretekoch skončila na piatej pozícii. Posledný úspech slovenských farieb tu zaznamenala Paulína Fialková, ktorá na zimnej univerziáde ukoristila kompletnú medailovú zbierku a v zime 16/17 skončila tretia v IBU pohári. V nasledujúcich rokoch a IBU Cupoch tu Slováci nedosiahli pódiové výsledky, keďže tí najlepší zvyčajne jazdili paralelné Svetové poháre. Na pódium sa prepracovala až Ema Kapustová na letných MS v juniorskej kategórii v auguste 2023, keď sa dvakrát stala vicemajsterkou sveta.