Anastázia Kuzminová - náš biatlonový zázrak

Anastázia Kuzminová
Narodená: 28. augusta 1984 v Ťumeni (Rusko)
Klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
Tréner: Daniel Kuzmin

Obľúbené stredisko: Holmenkollen (Nórsko)
Účastníčka SP od: 2005
Účasť na MS: 2009, 2011, 2012, 2013
Účasť na OH: 2010 Vancouver, 2014 Soči
Olympijské medaily: 2x zlato, 1x striebro

Počet získaných bodov v SP: 3 665

Náš historický rebríček Slovákov: 1. miesto

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Anastázia Vladimirovna Šipulinová sa v detstve najprv venovala lyžovaniu, volejbalu, krasokorčuľovaniu a karate. Neskôr si vybrala už iba bežecké lyžovanie. Po športovej stránke tu ale nedosahovala výsledky aké si predstavovala, preto sa na odporúčanie otca Vladimira od 15-tich rokov rozhodla presedlať na biatlon. Spoločne s mladším bratom Antonom, ktorý je v súčasnosti ruskou reprezentačnou jednotkou, trénovala v areáli zimných športov v rodnom Ťumeni, kam od budúcej sezóny prvý raz zavíta Svetový pohár. Anastázia zároveň vyštudovala právnický inštitút Univerzity v Ťumeni.

 

V ruskej mládežníckej reprezentácii sa postupne vypracovala na jednu z najrýchlejších pretekárok. V roku 2002 sa zúčastnila prvých kadetských MS v talianskom Ridnaun, kde po 20. mieste vo vytrvalostných pretekoch zašla ôsme miesto v šprinte a piate v stíhačke. Už z prvého veľkého šampionátu si priniesla aj cenný kov, keď s trojčlennou štafetou (Egošinová - Kuzminová - Kossinová) skončila na striebornej priečke. Celkovo v tom období vynikala v bežeckej časti. Problémy ale mala hlavne so streľbou v stoji.

 

O rok neskôr v poľskom Koscielisku sa Nasťa stala hlavnou hviezdou v kategórii kadetiek. Napriek štyrom minutým ranám skončila na druhom mieste v individuáli, v ktorom našej Janke Gerekovej len tesne ušlo pódium. Rovnako štyri chyby urobila ruská nádej aj v šprinte, tu však takmer všetky súperky strieľali lepšie a Šipulinovej sa ušlo 17. miesto. Na ďalší deň ukázala, že vie kvalitne zastrieľať, v stíhačke sa posunula o pätnásť miest a skončila znovu strieborná. Všetky tri medaily v tejto kategórii brali Rusky Kossinová, Kuzminová, Bulyginová, ktoré si v rovnakom zložení v rámci štafetových pretekov prišli pre zlato pred Nemkami a Češkami.

 

Od sezóny 2003/2004 sa objavovala aj v seriáli juniorských európskych IBU Cupov. Hneď v prvých pretekoch vo francúzskom Meribeli skončila štvrtá v rýchlostných pretekch. Nasledovali mládežnícke MS, prvé medzi juniorkami. Šampionát hostilo alpské stredisko Haute Maurienne, no mladej Ruske miestne podmienky príliš nesadli. S 24. miestom z individuálu a 14. v šprinte nemohla byť spokojná. V konkurencii Neunerovej, Adlerovej, Eckhoffovej, či Baillyovej sa presadila v stíhacích pretekoch, kde vďaka čistej streľbe v stojkách dobehla na peknom šiestom mieste. Ani z tohto podujatia však neodišla bez medaily. V štafete s Denisovou a Jurievovou obsadili strieborný stupienok za veľmi dobre strieľajúcimi Nemkami. Záverečná fáza sezóny a juniorské ME v Minsku pre Anastáziu znamenali šieste miesto v šprinte, striebro v stíhačke a druhé zlato v štafete

 

V sezóne 04/05 vekom stále juniorka okúsila chuť víťazstva v juniorskom IBU pohári v Obertilliachu a na vrcholových podujatiach taktiež zbierala úspech za úspechom. Domáce Majstrovstvá Európy v Novosibirsku zvládla s prehľadom, keď v šprinte dobehla druhá so stratou deviatich sekúnd a v následnej stíhačke pri neúčasti západných krajín vyhrala, i keď šesťkrát minula. Omnoho kvalitnejšia konkurencia sa zišla na juniorských MS 2005 v Kontiolahti. Úvodné individuálne preteky Nasťu nezastihli v top streleckej forme, päť chýb bolo na medailu priveľa, bežecky však bola druhá najrýchlejšia, a piate miesto rozhodne nebolo zlé. Veľkú silu ruskej biatlonovej školy potvrdil aj šprint, kde Šipulinová skončila bronzová. Do prvej sedmičky sa vtedy dostali štyri Rusky. Silnou pretekárkou bola hlavne Maria Kossinová, ktorá v seniorskej kariére nezaznamenala výraznejšie výsledky, rozhodla sa naplno venovať študovaniu práva. Aj vo veternej  stíhačke to bol na čele boj ruskej reprezentácie s Magdalenou Neunerovou. Anastázia tu dokončila na štvrtej priečke, najlepší deň mala jej krajanka Anna Bulyginová. Jasná dominancia mladých Rusiek sa potvrdila v štafete, ktorú vyhrali pred Nemakami s takmer trojminútovým náskokom.

 

 

Anastázia Kuzminová v akcii (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Počas jesene 2005 prvýkrát naskočila do seniorského biatlonu, a to prostredníctvom Európskeho pohára (dnes IBU Cup). Hneď v druhom kole a iba treťom štarte medzi ženami zvíťazila v šprinte na 7,5 km. Bolo to v rakúskom Obertilliachu, keď predbehla zvučné mená ako Semerenkovú, Neunerovú i Makarovovú. Opäť previedla parádny bežecký výkon, ktorým vygumovala dve chyby na stojke. Na druhý deň v stíhacích pretekoch jej to už nešlo úplne podľa predstáv a klesla na siedmu pozíciu. Aj v treťom kole sa dostala na pódium a všetkým bolo jasné, že po Vianociach sa z „druhej ligy“ premiérovo predstaví vo Svetovom pohári v tradičnom Oberhofe.

 

Debut bol veľmi nervózny. Rozbehla to 18. najrýchlejším časom prirýchlo a na ležke prišiel trest, keď trafila iba jeden terč. V stojke pridala ďalšie dve chyby a napriek solídnemu behu z toho bolo 63. miesto z 88 klasifikovaných žien. Do stíhačky sa teda nedostala, no tréneri jej verili v celom trimestri. V nasledujúcom kole v Ruhpoldingu už siahala na body, keď 38. miesto zo šprintu v stíhacích pretekoch vylepšila o jednu pozíciu. Čosi podobné dosiahla aj v Anterselve. Potešila hlavne vyrovnanosťou. Do žiadnej štafety ani na MS sa ešte nedostala, no ku koncu sezóny bola už unavená. Cestovala ešte na prvé seniorské Majstrovstvá Európy v nemeckom Arberi, kde žiarili Martina Halinárová (striebro) a Soňa Mihoková (bronz), no Nasťa sa nepresadila. Dokonca ani v štafete, kde Rusky prekvapujúco obsadili až šieste miesto.

 

 

 

Sezóna 2006/2007 bola poslednou, kedy Kuzminová kombinovala štarty v európskych aj svetových pohároch. Perspektívna biatlonistka zažiarila hneď v úvodnom štarte sezóny v Östersunde vo vytrvalostných pretekoch. Skončila trinásta, keď minula len jediný terč na poslednej položke, nebyť tejto chyby mohla skončiť v najlepšej päťke. Boli to jej prvé body medzi elitou. V ostatných pretekoch ju ale zradil bežecký výkon a ako sa o pár týždňov ukázalo, dôvodom bolo tehotenstvo. Prišiel tak predčasný koniec výborne rozbehnutej sezóny už po vianočnej prestávke. Ešte stále Anastázia Šipulinová čakala dieťa s rusko-izraelským bežcom na lyžiach Danielom Kuzminom, s ktorým sa zoznámila počas mimosezónneho sústredenia na jar roku 2006. Bolo to v preplnenej lanovke v rakúskom stredisku Dachstein. V apríli 2007 táto dvojica vstúpila do zväzku manželského a necelý mesiac na to sa už Anastázii Kuzminovej narodil syn Jelisej.

 

V lete sa talentovaná rodáčka z Ťumeňu plánovala vrátiť do tréningového procesu, ale v ruskej reprezentácii sa stretla s nepochopením. Tréneri a funkcionári jej odmietli tolerovať akékoľvek ústupky a vyčítali jej prerušenie kariéry, no ona o syna nechcela prísť. Po narodení potrebovala byť v jeho blízkosti a snažila sa vedenie reprezentácie presvedčiť, aby na niektoré sústredenia mohla cestovať aj s Jelisejom, no Rusi to rázne odmietali. Spory s ruským biatlonovým zväzom sa stupňovali, až bola definitívne vyradená z národného tímu a v sezóne 07/08 neabsolvovala ani jeden oficiálny štart. V Rusku sa to vtedy nebralo nijako tragicky, veď na Nastinej výkonnostnej úrovni pretekalo aj desať reprezentantiek. V prvých ôsmich štartoch v SP sa iba raz dostala do Top 30, a to bolo pre silné Rusko málo, aby mali mladej pretekárke tolerovať niečo, čo ostatným nie.

 

Kuzminová ale nechcela skončiť s biatlonom v 22 rokoch, už len pri pohľade na slušnú zbierku medailí z mládežníckej éry by to bola veľká škoda a premrhaná príležitosť. Preto sa rozhodla reprezentovať inú krajinu. Jej manžel Daniel Kuzmin už predtým býval spolu s rodičmi na Slovensku a mal aj naše občianstvo. Na konci roka 2007 začal občianstvo vybavovať aj svojej manželke. Táto správa príjemne zaskočila predstaviteľov nášho zväzu, a tí aktívne prispeli k urýchleniu všetkých administratívnych záležitostí, aby sa Kuzminová už v nasledujúcej zime stala slovenskou občiankou a reprezentantkou.

 

Anastázia Kuzminová počas SP v Hochfilzene (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Anastázia Kuzminová začala trénovať s našimi reprezentantmi pod vedením Milana Gašperčíka počas prípravy na ročník 2008/2009. Jej osobným trénerom bol manžel Daniel, s ktorým sa potom od roku 2009 pripravovala individuálne a v ďalších rokoch už trénovala výhradne so svojim tímom. Streľbu trénovala pod vedením vtedajšieho šéfa slovenského biatlonu Juraja Sanitru. Po jej príchode na Slovensko sa šírili chýry o veľmi perspektívnej pretekárke so solídnym behom, no nikto nečakal, že z Ruska k nám prišla budúca dvojnásobná olympijská víťazka.

 

 

Prvými oficiálnymi pretekmi v slovenských farbách bol šprint Svetového pohára v Hochfilzene v decembri 2008 - obsadila 36. pozíciu. Debutovala aj v štafete, kde v rámci svetového pohára pred tým ako Ruska nikdy neštartovala. Do februárových MS skončila najvyššie na 31. mieste v šprinte v Ruhpoldingu, rozbiehala sa pomaly, no na šampionáte v juhokórejskom Pjongčangu sa šokujúco zaradila medzi najlepšie biatlonistky sveta. Začala 29. miestom vo vytrvalostných pretekoch, potom ale predviedla fantastický šprint s jednou chybou a finálnym siedmym miestom. V stíhačke si pohoršila o desať miest, ale stačilo to na kvalifikáciu do pretekov s hromadným štartom, čo už samo o sebe bolo pre slovenské farby úspechom. Svoj prvý masák kariéry pretavila na neuveriteľnú striebornú medailu, keď zdolala všetky svetové esá okrem skúsenej bývalej krajanky Zajtsevovej. So ženskou štafetou obsadila 13. miesto a v mix pretekoch s Halinárovou, Hurajtom a Šimočkom skončili na 10. pozícii. Nastine výsledky v tom čase znamenali obrovský úspech pre náš biatlon, keďže v SP ani na šampionátoch sme v tomto období nemali žiadne výsledky v Top 10 a naša dovtedajšia ženská jednotka a Kuzminovej rovesníčka Janka Gereková zápasila so zranením kolena.

 

V záverečnej časti sezóny nás už nemohlo nič prekvapiť a Nasťa pokračovala v nasadenom trende. Na ME v Ufe, ktoré boli pre ňu doteraz posledné, zvíťazila v šprinte po bezchybnej streľbe a s viac ako minútovým náskokom ovládla aj stíhacie preteky. „Západ“ síce za Ural nepricestoval, ale Slovenka ukážkovo zdolala bývalé kolegyne. Dvojnásobná majsterka Európy sa viackrát vyjadrila, že pretekanie na ruskej pôde pre ňu nie je špeciálnou motiváciou, stále sa sústredí len na výkon a snaží sa odovzdať maximum. Podobné slová sme od Kuzminovej počuli aj po olympijskom triumfe v roku 2014 v Soči. Na konci veľmi vydarenej sezóny 08/09 absolvovala ešte tri kolá SP, s ktorých sa jej najviac darilo v generálke na nadchádzajúce OH vo Vancouveri. Vybojovala tu deviate miesto v individuáli a jedenáste v šprinte. Vyšiel jej tiež SP v nórskom Trondheime, ktorý nahrádzal tradičný Holmenkollen. Finišovala siedma v pretekoch s hromadným štartom. Umiestnila sa na 30. mieste celkového hodnotenia SP.

 

 

 

 

Nasledujúca sezóna bola zároveň olympijskou, takže celá príprava smerovala práve k štartom vo Whistleri. Nová hviezda v našom výbere sa zúčastnila už úvodnej generálky sezóny IBU Cupu v Idre, kde skončila v šprinte na 7,5 km druhá. Od prvého kola SP pravidelne bodovala. Do začiatku 21. OH nazbierala päť umiestnení v najlepšej dvadsiatke vrátane tretieho miesta vo vytrvalostných pretekoch v Pokljuke. Prípravu na Olympiádu narušilo zranenie zápästia, ktoré si privodila počas tréningu na Silvestra 2009 a fanúšikovia mali veľké obavy, no našťastie sa z toho dostala.

 

Biatlonové zápolenia vo Vancouveri si mnohí zapamätali kvôli náročným podmienkam, veľkým teplotným výkyvom a vysokej vlhkosti. Kuzminová sa s tým však vyrovnala výborne. Okrem prvej disciplíny - vytrvalostných pretekov, v ktorých minula päťkrát a skončila na 39. Mieste (nevyšli jej ani o štyri roky v Soči), patrila k hlavným hviezdam biatlonovej časti Olympiády. Z prvej medaily sa tešila v šprinte, kde o 1,5 sekundy zdolala Neunerovú a napriek jednej chybe bola rýchlejšia ako čisto strieľajúce Dorinová, Bulyginová či Domračevová. „Netrafená prvá rana ma povzbudila k väčšej pozornosti a o to viac som sa snažila na trati. Je to po svetovom šampionáte moja druhá medaila pre Slovensko. Som rada, že som sa tak rozhodla,“ povedala po pretekoch pre RTVS prvá slovenská olympijská víťazka na ZOH. „Slovenský biatlon dosiahol konečne to, po čom sme túžili. Medailové šteklenie sme mali už štyri olympiády, ale podarilo sa nám to až dnes. O úspechu som bol presvedčený, Nasťa bola prefektne pripravená. Trochu som sa obával psychiky, ale ukázala, že je veľká pretekárka,“ neskrýval radosť Juraj Sanitra.

 

Nasťa týmto vyvolala obrovský biatlonový ošiaľ, veď ako sme spomínali, získala vôbec prvé slovenské zlato zo zimných OH. Státisíce divákov následne sledovalo stíhacie preteky a súboj s vynikajúcou nemeckou reprezentantkou. Obe sa na strelnici pomýlili dvakrát, no v závere mala o čosi lepšie nohy Neunerová a s náskokom dvanástich sekúnd vyhrala. My sme sa však radovali aj z druhého miesta a z druhej olympijskej medaily. Tretiu mohla pridať v masových pretekoch, v ktorých nastúpila so štartovým číslom jeden, no tri chyby v extrémne vyrovnaných pretekoch s minimálnymi odstupmi ju odsunuli na ôsmu priečku, víťazkou bola znovu Neunerová. Svetovú formu Kuzminovej sa nepodarilo preniesť do výsledku našej štafety (Halinárová - Kuzminová - Prekopová - Gereková), najmä kvôli tomu, že v druhej polovici dievčatá pokazili streľbu v stoji. Škoda, že sa v Kanade ešte nejazdila miešaná štafeta, kde by sme mali veľkú šancu na ďalší úspech.

 

Po OH sa Anastázia blysla ešte vo Svetovom pohári v Chanty-Mansijsku deviatym miestom v šprinte a bronzovou priečkou v pretekoch s hromadným štartom. Sezónu ukončila na 20. pozícii v celkovom hodnotení SP. V roku 2010 si ruská rodáčka získala srdcia slovenských športových priaznivcov výbornými výkonmi, skromnosťou a srdečnosťou, získala ocenenie Športovec roka a stala sa ozajstnou celebritou.

 

 

Anastázia Kuzminová v akcii (© Jakub Leščinský)

 

 

 

V úvode novej sezóny v Östersunde finišovala na neobvyklých pozíciách - na 87. mieste v individuáli, 39. v šprinte, no zabojovala v stíhačke, kde si polepšila o 25 miest a dobehla ako štrnásta v poradí. Týždeň na to v Hochfilzene prišlo aj premiérové prvenstvo vo Svetovom pohári, áno až po medailách z MS a OH. Bezchybným výkonom v šprinte sa Anastázia predrala pred Domračevovú i Mäkäräinenovú. V sezóne pokračovala nesmierne vyrovnanými a kvalitnými výkonmi. Z Pokljuky si odniesla druhé miesto zo šprintu, v Oberhofe aj Ruhpoldingu zaznamenala siedme miesta, v Anterselve šprintovala druhá a obľúbený masák zvládla na štvrtom mieste. Vo februári svojou účasťou sympaticky podporila IBU Cup v Osrblí, ktorý bol pre ňu súčasťou tréningu na MS 2011 v Chanty-Mansijsku. Tam, teda na jednej zo svojich domovských tratí, si odniesla bronz zo šprintu, šieste miesto zo stíhačky a pekné siedme so štafetou v zložení Kuzminová - Gereková - Chrapánová - Halinárová. Formu si udržala ja v poslednom kole SP v Osle, kde po štvrtom mieste v rýchlostných pretekoch v tých stíhacích triumfovala. V sezóne 10/11 Kuzminová skončila na deviatom mieste celkového poradia SP - ako prvý slovenský biatlonista histórie sa dostala do Top 10.

 

 

V nasledujúcej zime absolvovala kompletný program Svetového pohára, pričom okrem šprintu v Novom Měste stále finišovala v prvej tridsiatke. V celej sezóne si nepripísala víťazstvo, aj keď viackrát bola veľmi blízko. V masových pretekoch v Anterselve bola druhá, v nezabudnuteľnej mix štafete v Kontiolahti s kolegami tretia, a v rovnakom stredisku v šprinte piata. Celkové poradie SP v tejto sezóne ju evidovalo na 10. mieste. Vrcholom tohto ročníka boli pre našu reprezentáciu Majstrovstvá sveta v Nemecku. Kuzminová tu opäť potvrdila, že sa vie famózne  pripraviť na vrchol sezóny a napodobnila výkon spred roka, keď zo šiestich štartov sa päťkrát dostala do prvej desiatky. V individuálnych disciplínach si zapísala dve 10. miesta a ôsme v pretekoch s hromadným štartom. Darilo sa aj slovenskej zmiešanej štafete Kuzminová - Gereková - Kazár - Šimočko, ktorá sa umiestnila na siedmej priečke. Klasická skončila ôsma.

 

 

Z pohľadu Svetového pohára boli pre Anastáziu Kuzminovú najúspešnejšie sezóny 12/13 a 13/14, v ktorých figurovala na siedmom, resp. šiestom mieste celkového hodnotenia. V predolympijskom roku dosiahla jedno víťazstvo - v šprinte v Anterselve v januári 2013. Vo vyrovnanej svetovej špičke dlhodobo patrila k najlepším a najrýchlejším ženám. Na MS 2013 v Českej republike zabodovala vo vytrvalostných pretekoch štvrtým miestom, v ostatných disciplínach skončila v druhej desiatke. Hneď po šampionáte zažila najúspešnejší víkend po Vancouveri. Na Holmenkollene získala jedno druhé a dve tretie miesta. Hneď na to sa jej rovnako ako pred štyrmi rokmi darilo v olympijskej generálke. Na SP v Soči skončila deviata v individuáli a druhá v šprinte, kde ju desať sekúnd predbehla bezchybná Poľka Gwizdoňová.

 

 

 

 

Olympijská sezóna sa rozbehla ideálne - druhým miestom v prvých vytrvalostných pretekoch v Östersunde. Následne však strelecky pokazila niekoľko dobre rozbehnutých pretekov. Kuzminová spoločne s manželom Danielom smerovali formu hlavne k pretekom pod piatimi kruhmi, pred ktorými boli na niekoľkých sústredeniach na Kamčatke. Fakt, že obhajovala dve olympijské medaily v krajine, ktorú opustila, aby reprezentovala Slovensko, na ňu vytváral veľký tlak. Priamo v Soči odmietla komunikovať s médiami po tom čo viaceré prebrali správu agentúry AP, že Kuzminová na tlačovej konferencii povedala, že je „Ruska so slovenským pasom.“ Daniel Kuzmin to označil za výmysel a prekrútené vyjadrenia. Tento šum utíchol po fantastických rýchlostných pretekoch, v ktorých Nasťa trafila všetkých desať terčov a bežecky na ňu nestačila žiadna súperka. S takmer dvadsiatimi sekundami k dobru obhájila zlato spred štyroch rokov, čomu dávali športoví redaktori zhruba 10 % šancu. „Chcem sa poďakovať celému Slovensku. Počas tejto sezóny som sa trápila so streľbou. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí nám verili, ďakujem fanúšikom z celého srdca. Stále si myslím, že sa mi to iba sníva, bojím sa prebudiť z tohto sna. V cieli som ešte nevedela, že budem určite prvá, štartovalo za mnou ešte veľa pretekárok. Verila som však, že ma už nevytlačia z prvej trojky. Chcela som dnes získať medailu,“ komentovala preteky Kuzminová pre Jána Hudoka z RTVS.

 

 

Anastázia Kuzminová po obhajobe olympijského zlata v Soči (© wikia.com)

 

 

Pred stíhacími pretekmi ju už mnohí videli s ďalšou medailou na krku. Takmer celý priebeh tomu nasvedčoval, ale na poslednej stojke nechala jeden nedotknutý terčík a dostali sa pred ňu Gregorinová, Soukalová a Semerenková. Anastázii nevyšiel deň tak ideálne ani v bežeckej časti a napokon dobehla na šiestom mieste. V najdlhších pretekoch si nepotykala so strelnicou, no znova sa, samozrejme, kvalifikovala do pretekov s hromadným štartom. Tie jej vôbec nevyšli, po piatich chybách dobehla až 26. Hlavnou hviezdou Olympiády bola Darja Domračevová s tromi zlatými medailami. V štafetových pretekoch sa Slovensku darilo viac v mixe. Kvarteto Gereková - Kuzminová - Hurajt - Kazár vybojovalo pamätné piate miesto. Ženská štafeta bez unavenej Nasti sa umiestnila na 14. pozícii.

 

Z druhého olympijského zlata sa tešilo celé Slovensko. Nasťu na námestí v Banskej Bystrici privítali tisíce priaznivcov v štýle hokejových osláv. Po ZOH pokračovala biatlonová sezóna pretekmi v Kontiolahti a Osle. Vo Fínsku Kuzminová dobehla štvrtá v šprinte a záverečné kolo na Holmenkollene bolo jej najvydarenejším v kariére. Po šiestom mieste v šprinte zvíťazila v stíhačke a aj v pretekoch s hromadným štartom. Sú to jej posledné triumfy v SP. V decembri 2014 ju po druhý raz vyhlásili za najlepšieho slovenského športovca.

 

 

 

V sezóne 14/15 Kuzminová nepretekala, i keď na jeseň ešte plnohodnotne trénovala a bola aj v dejisku prvého kola SP. Za všetkým bolo druhé tehotenstvo, ktoré oficiálne oznámila v januári 2015. Pôvodne chcela absolvovať aspoň jedny preteky v SP, no nedovolil jej to zdravotný stav. Na rozhraní rokov 2014 a 2015 sa v našich médiách začali objavovať informácie o netransparentnom financovaní Nastinej športovej prípravy. Problémom bolo vyplácanie plnej výšky aj v dobe, keď nepretekala a netrénovala kvôli materským povinnostiam. Proti tomu ostro vystupoval Daniel Kuzmin, ktorý v januári 2015 v rozhovore pre Plus Jeden Deň reagoval: „Tak čo, má vrátiť peniaze? Presne to isté jej povedali v Rusku: Načo ti máme dávať peniaze, keď si tehotná? Nerozumiem, čo od nás chcete.“ Kuzmin argumentoval hlavne tým, že peniaze od štátu dostávajú spätne za predošlú sezónu, a že za obdobie tehotenstva v tom čase ešte žiadne reálne peniaze nedostali. Taktiež hovoril o celkovo nízkej sume v porovnaní so zahraničnými top športovcami. Na konci roka 2015 zasa prišli problémy s banskobystrickým bytom, kde rodinka Kuzminovcov bývala. Veríme, že jej tieto záležitosti nebudú prekážať v príprave na návrat do kolotoča profesionálnej kariéry.

 

Dcérka Olívia sa narodila v júli 2015. Naša reprezentantka tak nestihla ani letnú prípravu na novú sezónu. Kvôli materským povinnostiam sa rozhodla obetovať aj zimu 15/16. Na jeseň 2015 začala s prvým tréningom a pôvodný plán naskočiť v druhej polovici sezóny do Svetového pohára a reprezentovať na MS v Osle prehodnotila: "Keď sa na to pozerám reálne, radšej by som zostala počas tejto sezóny doma pri dcérke a absolvovala iba prípravu na ďalšiu sezónu. Neverím, že by som sa za taký krátky čas dokázala dobre pripraviť na majstrovstvá sveta, teda tak, aby som bola so svojím výkonom spokojná. Som maximalistka. Vždy si poviem, že buď idem naplno a idem si po dobrý výsledok, alebo sa vôbec nezúčastním na pretekoch. Viem, čo to všetko obnáša, a nechcem ublížiť ani dcérke, ktorá sa iba pred troma mesiacmi narodila," povedala pre médiá v októbri 2015.

 

Obdobie, keď nepreteká, využíva na propagáciu rôznych charitatívnych podujatí, absolvuje besedy na školách, pomáha mladým biatlonistom a podobne. Všetko teda nasvedčuje tomu, že ju na MS v jej obľúbenom Holmenkollene neuvidíme. Kuzminovci by chceli absolvovať ešte minimálne dve ďalšie sezóny a kariéru by mohla vtedy 34-ročná pretekárka uzavrieť tam, kde to slovenské šialenstvo v roku 2009 začalo, v Pjongčangu, tentoraz v rámci hier XXIII zimnej olympiády.