Jana Daubnerová

Jana Daubnerová (Gereková)
Narodená: 27. novembra 1984 v Liptovskom Mikuláši
Klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
Odchovankyňa: TJ TESLA Liptovský Hrádok

Obľúbené strediská: Nové Město, Chanty-Mansijsk
Účastníčka SP od: 2005
Účasť na MS: '07, '08, '11, '12, '13, '15, '16, '17
Účasť na OH: 2006 Turín, 2010 Vanc., 2014 Soči

Počet získaných bodov v SP: 1 829

Náš historický rebríček Slovákov: 5. miesto

Momentálne piata najúspešnejšia biatlonistka slovenskej histórie (už v Östersunde môže preskočiť Annu Murínovú na 4. pozíciu) pochádza spod štítov Nízkych Tatier, z okolia Liptovského Mikuláša. Býva v obci Liptovská Porúbka a v okolitých horách začala športovať už v rannom detstve. Najskôr to bol beh na lyžiach, zjazdové lyžovanie a neskôr športová streľba. „S lyžovaním ako športom som začala asi v desiatich rokoch v klube Tesla Liptovský Hrádok. Po dvoch rokoch som musela kvôli zdravotným problémom vynechať skoro dve celé sezóny. Potom som sa k vrcholovému športu vrátila, ale bol to už biatlon,“ objasňuje Gereková, ktorá sa hneď v prvej súťažnej sezóne 2000/2001 predstavila na Európskom olympijskom festivale mládeže vo fínskom Voukatti.

V roku 2002 sa ako 17-ročná dostala na premiérový svetový šampionát kadetiek v talianskom Ridnaun. Aj medzi najlepšími dievčatami tohto ročníka potvrdila veľký talent a vo všetkých štartoch dokončila v najlepšej tridsiatke. Maximom tu bolo 12. miesto vo vytrvalostných pretekoch, kde porazila aj rovesníčku Anastáziu Šipulinovú. Už od začiatku novej sezóny pravidelne absolvovala juniorské Európske poháre, kde ako nováčik dokázala finišovať na 18. či 13. mieste.

V sezóne 02/03 ju čakal druhý svetový šampionát v kategórii kadetiek. Vyjazdila si na ňom prvý výrazný výsledok, keď v individuáli skončila na štvrtej priečke „Toto štvrté miesto bolo vtedy dobrým úspechom. Bol to v tej dobe môj prvý veľký výsledok. Tešila som sa z toho a brala som to ako motiváciu v ďalších sezónach,“ spomína na preteky v poľskom Koscielisku Gereková, ktorá sa solídne umiestnila aj v štafete v zložení Gereková - Hasillová - Monika Poliaková, keď naše dobehli 8. zo 14 štartujúcich krajín. Dodajme, že vo vytrvalostných pretekoch, v ktorých brala Gereková štvrté miesto, sa zo striebornej medaily tešila nádejná Ruska Šipulinová. Obe silné pretekárky ročníka 1984 sa následne štyri roky stretávali na vrcholových podujatiach ako rivalky.

V roku 2004 Janka pridala ďalších päť umiestnení v Top 10 na medzinárodnej úrovni. Bolo to už medzi juniorkami najprv na MS vo francúzskom Haute Maurienne, keď bola v individuáli 10., v šprinte 9. a v stíhacích pretekoch opäť 10. pri veľmi stabilnej výkonnosti. Na európskej scéne v Bielorusku sa posunula vo vytrvalostných pretekoch na 7. miesto a rovnakú pozíciu si odniesla aj zo štafety.

V ďalšej juniorskej sezóne už mala na konte množstvo štartov a bodov v juniorskom IBU Cupe. Najvyššie sa umiestnila dvakrát na 12. pozícii v rakúskom Obertilliachu. „Bolo určite plusom, že nádejní juniorskí pretekári sa mohli pravidelne porovnávať so zahraničnou konkurenciou. Zrušením týchto podujatí sa akoby prerušil kontakt a porovnanie našich juniorov so svetovou špičkou tejto kategórie. Ja som sa juniorských IBU pohárov zúčastňovala veľmi aktívne, Slovenský zväz biatlonu to v tom čase dosť podporoval, a kládol dôraz aby juniori kvalitne reprezentovali. Cestovali sme na každé kolo, pretože preteky sa konali súčasne so seniorskými IBU Cupmi. Nebolo tam až také nabité štartové pole ako dnes, kedy v IBU pohároch štartuje aj 150 pretekárov, čo je jednak organizačne náročné, a taktiež pre mladých pretekárov je ťažké pravidelne tu bodovať,“ myslí si rodáčka z Liptova, ktorá v roku 2005 pokračovala na juniorských ME v Novosibirsku a skončila tu deviata zhodne vo vytrvalostných aj rýchlostných pretekoch. V závere sezóny cestovala do Kontiolahti na posledné juniorské majstrovstvá sveta, avšak strelecky sa tu nepredviedla v ideálnej forme. Vynikajúcim behom to vykompenzovala len vo vytrvalostných pretekoch na 12,5 km, kde po peknom finiši skončila na 12. pozícii.

Mládežnícka kariéra Janky Gerekovej sa od Sloveniek, ktoré boli pred ňou, ale aj prišli po nej, líšila v jednom základnom rozdiele. Zatiaľ čo sa ostatné dokázali presadiť iba v jedných pretekoch, alebo na jednom šampionáte, zväčša medzi kadetkami, Janke sa to podarilo vo všetkých štyroch svetových a dvoch európskych, kde sa v individuálnych disciplínach sedemkrát umiestnila v Top 10 a päťkrát v Top 20. Ukazovala mimoriadnu stabilitu výkonov, zdravé napredovanie v behu i psychickú vyrovnanosť na strelnici. Tréneri sa napriek tomu neuponáhľali a nepostavili ju na žiadne podujatie Svetového pohára, čo sa nedá povedať v súčasnosti, keď naše reprezentantky často debutujú už v prvom roku juniorskej kategórie. Zaujímavosťou je, že napriek stabilnej forme nedosiahla na žiadny cenný kov, čo sa naopak podarilo viacerým Slovákom, ktorí v seniorskej kariére zďaleka nedokázali toľko ako Gereková.

Janka Gereková (© HAMÉ, Vladimír Veverka)

„Moja prvá seniorská sezóna bola zároveň olympijskou. Začala som trénovať so ženami ako Marcela Pavkovčeková, Soňa Mihoková a so všetkými, ktoré išli na OH. Pripravovali sme sa vtedy pod vedením Juraja Sanitru. Ja som v príprave na poslednú chvíľu nahradila Zuzku Hasillovú a potom som bola aj na Olympiáde ako náhradníčka,“ opísala situáciu pred Turínom 2006 najmladšia pretekárka v tomto reprezentačnom výbere. So seniorským biatlonom nemala takmer žiadne skúsenosti, no už na prvých pretekoch v seniorskej kategórii vrámci IBU Cupu ukázala, že s ňou treba počítať. V Obertilliachu skončila 17. v šprinte, následne v generálke na OH v Ridnaun 13. v rovnakej disciplíne. Pred odletom do Turína stihla debutovať vo Svetovom pohári. V Hochfilzene, Osrblí aj Oberhofe. V decembri to boli klasické začiatky v ôsmej desiatke, ale v Obehofe si prišla pre 37. miesto v šprinte, čo bolo pre 21-ročnú biatlonistku veľkým výsledkom. Rovesníčka Šipulinová sa vtedy ešte trápila s nevyrovnanou streľbou.

Na olympijských tratiach v areáli Cesana San Sicario dostala priestor v jedinej disciplíne - vytrvalostných pretekoch. Po streľbách 1+2+1+1 sa ocitla na 59. mieste. Po návrate z Olympiády, ktorú brala hlavne ako veľkú skúsenosť a biatlonovú školu, sa ešte predstavila na Majstrovstvách Európy v nemeckom Arberi, kde si počínala takmer identicky ako na OH a dobehla 50. v šprinte. Rok premiér zavŕšila na kvázi prvých MS medzi ženami v Pokljuke, kde sa odjazdila mix štafeta, ktorá sa do olympijského programu v Turíne ešte nedostala. S Murínovou, Kazárom a Šimočkom sa ale všetci natrápili na strelnici, Janka s Dušanom si dali aj trestné kolo, ale stále to stačilo na 13. priečku z 25 zúčastnených tímov. Každá lepšia krajina tu postavila dve štafety a zaujímavosťou bol finiš nášho "béčka", ktoré ale malo byť podobne silné ako Á-čko. Kvarteto Pavkovčeková - Matiaško - Mihoková – Matiaško potrebovalo až neuveriteľných 21 dobíjaných nábojov a aj napriek nim si odbehlo sedem trestných kôl. Skončilo posledné s viac ako 14-minútovou stratou, keďže organizátori nechali vytrápiť sa do cieľa všetky družstvá.

V ročníku 2006/2007 sa naša pretekárka celý rok pohybovala medzi 60. a 70. Výnimkou boli iba dva šprinty. Najprv v nemeckom Oberhofe, kde skončila s dvomi chabami 37. a v slovinskej Poklujke si po jednej minele v stojke vylepšila maximum na 36. miesto, ktoré sa rovnako ako 37. vtedy ešte nebodovalo. Boli to však ojedinelé kvalitné výsledky v sezóne, pretože v SP ani na Majstrovstvách sveta v Anterselve už neskončila vyššie, ba dokonca sa nedostala ani do stíhačky. Nádej a motiváciu jej prinavrátili výsledky z ME v Bulharsku, po ktorých si odniesla 17. miesto v rýchlostných pretekoch a 18. zo stíhačky.

Janka Gereková v Östersunde (© Jakub Leščinský)

Ďalšiu sezónu začala pekne na MS v letnom biatlone, keď vo všetkých piatich štartoch skončila do desiateho miesta, ale počas celej sezóny vo Svetovom pohári si nesiahla na body, najmä kvôli nevyrovnanej streľbe.

Obdobie medzi Olympijskými hrami v Turíne a Vancouveri bolo aj podľa jej slov najhoršie v kariére. Dlho sa nedokázala presadiť vo Svetovom pohári, keď ju pribrzdilo viacero zdravotných problémov. Vyvrcholilo to vážnym zranením kolena v roku 2008 a vynechaním celej nasledujúcej sezóny 08/09. „V septembri som absolvovala operáciu pravého kolena a liečba bola dosť dlhá, preto som v tej sezóne vôbec nepretekala,“ doplnila Gereková, ktorá sa do kolobehu Svetových pohárov vrátila až v závere roka 2009 pred vrcholom vo Vancouveri.

Medzi tým sa v roku 2008 doriešil „prestup“ Anastázie Kuzminovej do slovenského reprezentačného tímu. Ako jej príchod a následný vývoj vzťahov vnímala Janka? „S Nasťou sme sa v reprezentačnom družstve stretli počas letnej prípravy v roku 2008. Trénovali sme spolu od mája do septembra, všetko vyzeralo tak, že sa budeme spolu dlhodobo pripravovať. Potom prišlo to moje zranenie a ja som už v tréningu nepokračovala. Nasťa dovtedy začala pretekať v slovenskom drese a v Kórei získala striebornú medailu na MS. Keď som sa potom na jar vrátila do tréningu, ona už mala svoj individuálny program a ja som sa tiež pripravovala pod vedením svojho trénera. Takto sa prakticky naše cesty rozišli a vídavali sme na skoro vždy len na pretekoch. Po Vancouveri 2010 tento stav pokračoval. Nasťa mala svoj tím, my tiež.“

Pred OH 2010 Janka prekonala vážne zranenie a do tréningu sa postupne vracala od jari 2009, pod piatimi kruhmi chcela štartovať. Ako tradičnú súčasť prípravy absolvovala aj MS v letnom biatlone, kde ju korunovali bronzom v zmiešanej štafete. Rozbehom do dôležitej sezóny bolo prvé kolo IBU Cupe v Idre, následne už prešla do seriálu Svetových pohárov. Pred tým ako odišla do Kanady na druhú Olympiádu sa jej nepodarilo zvýšiť si sebavedomie bodmi v SP. V areáli vo Whistleri sa predstavila najskôr vo vytrvalostných pretekoch, kde v pre ňu nepriaznivom počasí s plusovými teplotami a vysokou vlhkosťou skončila na 46. mieste v rovnakom čase s Kaisou Makarainenovou pri rovnakej bilancii štyroch chýb. V rýchlostných pretekoch, ktoré boli zlaté pre Kuzminovú, dobehla na 40. pozícii po streľbách 1+2. V stíhacích pretekoch štartovala aj finišovala na rovnakom mieste. Olympijská štafeta v roku 2014 sa pre naše začala solídne po prvej polovici Halinárovej a Kuzminovej sme boli vpredu, ale Natália Prekopová sa vo svojom úseku natrápila, po streľbe v stoji odbehla trestné kolo a finišmanka Gereková sa preto v závere snažila zariskovať. Bežala i ležku odstrieľala dobre, ale v stojke musela trikrát dobiť a Talianka s Poľkou jej ušli. Naše tak dokončili na 13. mieste - o tri pozície horšie ako v Turíne. Gereková tu nezahviezdila, ale po zranení sa pomaly začala vyrovnávať svetovej špičke, čo potvrdili nasledujúce ročníky.

 „Po Olympiáde vo Vancouveri nastal výsledkový zlom. S trénerom Gašperčíkom sme výrazne zapracovali na streľbe a zmenili sme viaceré detaily. Dovtedy som v behu dokázala držať krok so svetovou špičkou, ale streľba dosť zaostávala. Od roku 2010 som strieľala lepšie a premietlo sa to aj do výsledkov a bodov vo Svetovom pohári,“ zhodnotila obdobie, v ktorom už pravidelne bodovala na najvyššej úrovni. Začalo to už v posledných súťažných týždňoch sezóny 09/10 v Osle 33. miestom v šprinte a ešte lepším 28. v stíhacích pretekoch. V lete sa stala druhýkrát bronzovou medailistkou v letnom biatlone opäť z pretekov miešaných štafiet.

Janka Gereková v Pokljuke (© Jakub Leščinský)

V decembri 2010 pridala dovtedy nevídané umiestnenia v Top 25 v Östersunde a Hochfilzene, kde sa už bežecky pripojila k úzkej skupine najrýchlejších žien. V zmiešanej štafete sa jej spolu s Kuzminovou, Hurajtom a Kazárom či Matiaškom darilo brať miesta v Top 10. Rok 2011 privítala štvrtým miestom na kontinentálnom šampionáte v Osrblí. Hneď potom na Majstrovstvách sveta v Chanty-Mansijsku sa vyhupla až do najlepšej desiatky. 8. miesto v stíhacích pretekoch po vydarenom šprinte so 17. najrýchlejším časom boli najlepšie výsledky kariéry, a to v stíhačke vyzeralo ešte lepšie, ale prišli dva nezostrelené terčíky na poslednej položke. Bola to zlomová sezóna, pretože ôsme miesto na svetovom šampionáte každému nádejnému pretekárovi dodá ďalšiu motiváciu.

V Mrazivých ruských podmienkach sa cítila výborne aj o rok, keď si tu v rámci Svetového pohára pripísala opäť ôsme miesto. „Slovíčko náhoda u mňa neexistuje. Podarilo sa mi dvakrát naplánovať formu na toto podujatie. Nie je to samozrejmosť, mnohým športovcom sa nepodarí pripraviť na vrcholové podujatie. Mne to vyšlo takmer každý rok, na MS som vždy pretekala vo veľmi dobrej forme. Dvakrát v Top 10 to vyšlo na Chanty-Mansijsk. Vyhovujú mi tamojšie trate a sú tam stále snehové podmienky, nikdy tam neprší a nie je desať stupňov nad nulou. Vždy tam bol mráz a zima, čo mne vyhovuje. Väčšinu z mojich najlepších výsledkov som zašla práve v takýchto mínusových teplotách,“ odpovedala na otázku, či bola len zhoda okolností, že dva dovtedajšie top výsledky zabehla v rovnakom areáli. Pre Janku však nie je dobrou správou, že Rusi toto stredisko tlačia do úzadia a od sezóny 2016/17 by ho mal nahradiť Ťumeň.

Okrem tohto výsledku v sezóne 11/12 do tretice získala bronzovú medailu v mix štafete na MS v letnom biatlone. Tento raz pridala rovnaký kov aj z rýchlostných pretekov na trati v Novom Měste. Veľmi vysoko hodnotené boli aj 6. miesto so štafetou na SP v Oberhofe, 18. miesto v šprinte v Novom Měste na Moravě a hlavne výkony na MS v Ruhpoldingu, kde Janka po 13. mieste z vytrvalostných pretekov pokazila streľbu v šprinte, no napravila to slušnou stíhačkou a najmä pretekmi s hromadným štartom, v ktorých sa predrala na 11. pozíciu. V tejto sezóne zároveň s Kuzminovou, Kazárom a Mi. Matiaškom dosiahla historické maximum v zmiešanej štafete. V Kontiolahti sme totiž obsadili tretie miesto.

Janka Gereková na MS 2012 v Ruhpoldingu počas štafety (© biathlon-ruhpolding.de)

Vynikajúce obdobie a pozitívny priebeh prípravy na Soči dokumentovala rýchlonohá Slovenka hneď v úvode ďalšej sezóny v Östersunde vylepšením maxima na šieste miesto. Dosiahla ho v rýchlostných pretekoch, kde minula len raz v stojke a porazila celý rad kvalitných súperiek. Výhodné postavenie v stíhacích pretekoch pretavila na 10. miesto so streľbou 0+0+1+1, keď sa cez ňu dostala napríklad aj v cieli ôsma Kuzminová. Mali sme prvý raz po ére Halinárová – Mihoková - Murínová dve Slovenky v Top 10 vrámci jedných pretekov. Sezóna ďalej pokračovala veľmi stabilnými a výbornými výsledkami, umiestneniami v prvej dvadsiatke s vyvrcholením znovu na piedestáli svetového fóra. Šampionát hostilo Česko a Gereková tu nečakane zakopla v individuáli šiestimi trestnými minútami a 62. miestom. Do šprintu si túto smolu ale nepreniesla. Otriasla sa a skončila jedenásta. O jeden stupienok vyššie sa dostala v obľúbených masových pretekoch. V celkovom poradí svetového pohára napokon skončila na krásnom 23. mieste. „Výsledky v posledných troch rokoch pripisujem dobrej príprave a aj tomu, že za tie roky v biatlone som nazbierala nejaké skúsenosti. Spolupracovala som so športovým psychológom Petrom Bielikom a urobila som aj niekoľko zmien v príprave vtedy pod vedením trénera Gašperčíka. Mali sme viacero sústredení vo vysokej nadmorskej výške najmä kvôli OH v Soči. Pripravovala som sa spoločne s klasickou lyžiarkou Kateřinou Smutnou, ktorá behala za rakúske farby. Táto kooperácia mi tiež pomohla. Celkovo to bola veľmi tvrdá príprava. Urobili sme veľký kus práce, snažili sme sa dostať na čo najvyššiu výkonnostnú úroveň.“

V sezóne 13/14 všetci hovorili hlavne o Soči. Na dlho očakávané podujatie zamerala svoju pozornosť aj Gereková spoločne s jej podporným tímom na čele s priateľom a trénerom v jednej osobe Lukášom Daubnerom. Svetové poháre - úvodný Östersund a ôsme miesto, taktiež generálka v Anterselve so 14. a 15. Pozíciami - naznačovali veľmi slušnú formu.

Na tretej Olympiáde sa však Janke veci začali komplikovať už od prvých vytrvalostných pretekov. Mala to rozbehnuté na ďalší výborný výsledok, nebyť poslednej stojky a troch rán mimo terča. Sklamaná potom dobehla do cieľa na 50. Mieste spolu s piatimi chybami. Stále tu bol priestor na zlepšenie v šprinte, ktorý odštartovala ako prvá z 84 pretekárok. Po streľbách 1+2 dokončila podobne ako vo Vancouveri na 42. mieste opäť v pretekoch úspešných pre Kuzminovú. To už bolo jasné, že v pretekoch s masovým štartom nenastúpi. Individuálny výsledok mohla ešte zaznamenať v stíhacích pretekoch, no  skomplikovala si ich hneď dvomi chybami na prvej ležke, potom bojovala statočne až dokonca a prišla si pre 35. miesto - najlepšie zo všetkých troch Olympiád. „Na Soči celkovo spomínam veľmi nerada. Malo to byť vyvrcholenie mojej celej biatlonovej kariéry. Všetky výsledky, stúpajúca forma vo Svetovom pohári, dlhodobo dobrá streľba, nasvedčovali tomu, že by sa mi v Soči malo dariť, ale naopak, nepretekalo sa mi tam dobre. Zlyhal jediný faktor, a to moja psychika. Urobila som niekoľko chýb, ktorými som si to pokazila. Som presvedčená, že výsledky v Soči neboli odrazom mojej aktuálnej pripravenosti a športovej formy. Čakala som od seba viac,“ sympaticky hodnotí s odstupom času výsledky na OH, na ktoré sa tak dlho pripravovala. V športovom centre Laura ale nedopadlo všetko zle. Bola aj členkou úspešnej zmiešanej štafety Gereková - Kuzminová - Hurajt - Kazár, ktorá získala krásne piate miesto. Práve Janke sa na strelnici darilo najmenej, potrebovala päť náhradných nábojov.

Janka Gereková počas šprintu na OH v Soči (© Jakub Leščinský)

Ešte pred koncom sezóny všetkým znova ukázala, že právom patrí do svetovej špičky. V Kontiolahti bola jedenásta, keď ju z Top 10 zosadila pamätným výkonom o osem rokov mladšia Paulína Filaková. V poslednom kole v areáli Holmenkollen obsadila 13. miesto v stíhacích pretekoch, kde sa napriek trom chybám v streľbe (všetky v ležkách) posunula oproti šprintu o 23 miest vyššie. Najmä kvôli neúspechom v Soči v počte bodov nenapodobnila predchádzajúcu sezónu a v hodnotení SP skončila tridsiata.

V rámci úvodného podujatia ročníka 14/15 vo Švédsku jej vyšiel len individuál 23. miestom. Do najlepšej dvadsiatky prenikla v stíhacích pretekoch v Poklujke. K svetovým výkonom sa vrátila po novom roku v Oberhofe piatym miestom v pretekoch s hromadným štartom, kde trafila všetkých dvadsať terčov a v Anterselve, kde prvýkrát v kariére skončila štvrtá. “Január bol pre mňa veľmi úspešný, štvrté miesto zo šprintu ma veľmi potešilo, bežecky i strelecky. Aj tretie miesto bolo na dohľad, no maximom v kariére som naplnila svoje predsavzatia. Každé umiestenie v najlepšej desiatke je vynikajúce,“ uviedla vtedy pre TASR. V druhej časti sezóny sa chcela znovu predstaviť vo forme na Majstrovstvách sveta. Okrem nevydareného 64. miesta vo vytrvalostných pretekoch už v zostávajúcich troch disciplínach dobehla v najlepšej pätnástke. V šprinte dvanásta až napriek dvom chybám. Potom v stíhačke štrnásta a na záver v masovom štarte znova dvanásta. Sezónu ukončila na 19. mieste v poradí svetového pohára a nazbierala najviac bodov v kariére - 428.

Na konci sezóny ju Slovenský zväz biatlonu prvý raz ocenil honorom Kráľovná biatlonovej stopy za pravidelné popredné umiestnenia vo Svetových pohároch v čase, keď Kuzminová absolvovala materskú dovolenku.

Janka Gereková po zisku 4. miesta v Anterselve (© Facebook slovenskej reprezentácie)

V lete 2017 sa vydala za svojho dlhoročného priateľa a trénera Lukáša Daubnera a kvôli pretrvávajúcim zdravotným komplikáciám sa rozhodla nepokračovať v kariére.