Henrieta Horvátová: Ojedinelý strelecký rytmus i štúdium psychológie jej pomohli k striebru na MS

Henrieta Horvátová sa narodila 18. septembra 1999 v Brezne a vďaka vyrastaniu na Horehroní mala k biatlonu blízko. Sama vraví, že bola veľmi aktívnym dieťaťom, skúšala mnohé športy, ale ak by vyrastala v inej časti Slovenska, asi by sa biatlonu nevenovala. "Robila som gymnastiku, plávanie, dokonca jazdectvo, ale prestalo ma to baviť, a tak sa rodičia nad tým zamysleli a keď som mala osem alebo deväť rokov otec navrhol biatlon, že je tu miestny klub, toto by som mohla skúsiť. Mňa to paradoxne zo slovného opisu športu veľmi nezaujalo, ale šla som sa teda pozrieť na tréning a keď som zbadala tie staršie baby tak pekne lyžovať, strašne som to chcela vedieť," spomína Henrieta.

Henrieta Horvátová (© archív HH)

"Ja som nikdy nestála na bežkách a na začiatku som strašne padala. To ma odrádzalo, ale streľba bola veľkým oživením toho tréningového procesu a aj vďaka nej som teda preklenula takéto krátke obdobie, či áno alebo nie a potom to už šlo." V jej mládežníckych časoch bolo zaujímavé to, že zatiaľ čo jej starší, ale vekovo najbližší členovia aktuálneho A-tímu Bartko a Baloga nemali žiadnych trénerov, alebo sa im stále menili, Henrieta strávila kompletne celú žiacku, dorasteneckú aj juniorskú kariéru s trénerom Jaroslavom Kamenským v KB Brezno.

"Isteže sa nám spolupracovalo dobre, keď som pri ňom vydržala dvanásť rokov (smiech). On je taký flegmatik, na tréningoch veľmi nekričal. Vždy s takým kľudom hovorieval, že ak niečo neodrobím, neklamem jeho, ale seba." Z detských čias si na zásadnejšie preteky, ktoré by ju ovplyvnili, nespomína, no zlomom pre ňu boli MS kadetov v Otepää v roku 2018, keď v šprinte neurobila chybu a skončila trinásta. Bol to pre ňu vtedy veľký výsledok, ktorým sa odrazila do juniorskej kategórie.

Henrieta patrí medzi skupinu výnimočných biatlonistov, ktorí absolvovali až šesť mládežníckych svetových šampionátov, teda od samého začiatku bol zjavný jej talent a na pretekoch IBU debutovala už ako 16-ročná. A práve jej prvé preteky na juniorskom IBU pohári v Obertilliachu 12.12.2015 boli výnimočné, keď so stoickým pokojom zostrelila všetkých desať terčov v rýchlostných pretekoch a bola 29. z 96 štartujúcich pretekárok. Ešte v tej istej sezóne na MS kadetov brala 23. miesto. Vďaka dobrej streľbe, ktorá je u Kamenského zverencov typická, má za sebou iba zopár pretekov mimo Top 50. V tretej desiatke končievala skoro na každom podujatí.

S pribúdajúcim vekom a po odchode Kuzminovej s Poliakovou sa náš biatlon dostal do situácie, že za sestrami Fialkovými nastala diera a práve Heňa dostala do situácie, že by mohla byť "trojkou" a jazdiť aj na svetové poháre. No koniec sezóny 18/19 jej absolútne nevyšiel a nevyzeralo to ideálne. V lete ale na sebe pracovala a podarilo sa jej opäť chytiť na juniorskom IBU pohári 13. miestom a potom na seniorskom IBU Cupe v Osrblí vybojovala 22. miesto, čo jej otvorilo dvere do veľkého biatlonu. Paradoxne ale potom prišli spackané MSJ aj elitné ME, no už bolo rozhodnuté, že v marci 2020 debutuje v pretekoch Svetového pohára v Novom Meste na Morave.

Na svoje prvé preteky SP nikdy nezabudne, pretože v šprinte začala krásnou nulou v ľahu, ale psychicky nezvládla tlak prvého štartu a v stoji netrafila ani jeden terčík (96. miesto). V poslednej juniorskej sezóne 2020/2021 si cez internú kvalifikáciu vybojovala štart na pretekoch SP a ihneď v prvých pretekoch zabehla 71. miesto po jedinej chybe vo vytrvalostných pretekoch. Potom sa jej až tak nedarilo, no v najsilnejšej disciplíne, kde vedela využiť dobrú streľbu, udrela ešte raz, keď v Anterselve skončila 52., čo bolo jej kariérnym maximom v najvyššej lige.

Vrchol jej juniorskej kariéry prišiel v samom závere, keď sa jej na MS v Obertilliachu 2021 podarilo získať striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch. Minula len šiesty terč. Zvládla aj posledný výstrel, pred ktorým urobila krátku pauzu, uvedomovala si, čo je v hre, no nepustila to z ruky. Slovensko medailu na mládežníckych MS v kategórii juniorov nezískalo 25 rokov. Hoci následný šprint pokazila, ešte v stíhačke predviedla úžasný posun o 22 miest v piatom najlepšom výkone dňa. Organizmus tak vyčerpala, že následne ochorela a ukončila sezónu. V kapse mala Top tím aj miesto na VŠC Dukla, ktoré každý vrcholový športovec potrebuje. Skvelo sa tak odrazila do elitnej kariéry, kde jej ale nikto nič nedaruje a konkurencia je obrovská.

V rakúskych Alpách vtedy prežívala úžasné momenty. Ako si na ne spomína už s časovým odstupom? "Uvedomujem si, že som na tých MS, posledných mládežníckych, chcela dokázať aj sama sebe, že tie roky driny mali význam a dokážem spraviť úspech. Veľmi som sa sústredila, nepripúšťala som si výpadok v koncentrácii a vyšlo to, čo mi dodalo na sebadôvere," zhodnotila Henrieta triezvo. Sama ale vie, že ju teraz nečaká nič jednoduché. "Zisk plateného miesta na Dukle bol kľúčový najmä pre náklady na bývanie. Zároveň môžem zodpovedne povedať, že sme všetku finančnú podporu využili na prípravu, sústredenia i do materiálu, pretože svetová špička je naozaj ďaleko."

Heňa je typická aj svojím zvláštnym streleckým rytmom 3 2 1 4 5, teda začína od prostredného terča smerom doľava a po treťom výstrele sa posúva o tri terče doprava, kde položku dokončí. Takto strieľa väčšina Kamenského zverencov, teda ako Horvátová vysvetľuje túto alchýmiu? "Tréner mi to vysvetlil tak, že aby bola položka čo najvyrovnanejšia, treba si urobiť polohu na prostredný terč. Keď potom srieľate, tak na terče úplne vľavo aj úplne vpravo by ste mali mať rovnakú, dobrú polohu. Kdežto keď úplne netrafíte polohu a začínali by ste napr. vľavo, úplne pravý terč už s veľkou pravdepodobnosťou netrafíte. Zvykla som si na to a viem s tým pracovať. Dokonca sme v jednej príprave skúšali strieľať zľava, ale absolútne mi to nešlo." Vo svojej prvej sezóne v SP mala 80-percentnú úspešnosť, čo je na debutový rok slušné.

Horvátovej streľba by ešte prirodzene mala ísť hore, no najväčší rozdiel oproti elitným ženám je v jej fyzickej kondícii. V bežeckej časti ešte zaostáva pomerne výrazne. "Isteže nemám ružové okuliare, žeby som to nevidela. Snažili sme sa na tom s trénerom Daubnerom pracovať. Naozaj sme sa veľmi veľa venovali behu. Verím, že sa budem posúvať smerom hore a skracovať stratu na tie najrýchlejšie ženy. Určite to nepôjde skokovo, ale postupne."

Henrieta je súčasťou generácie pretekárok narodených okolo roku 2000, ktorých je v našom biatlone viacero a popri sestrách Fialkových bojujú o účasť v najvyššej lige aj na OH. Nie je medzi nimi žiadny megatalent, ale sú veľmi vyrovnané. Panuje medzi nimi aj nejaká rivalita? "Ani nie, my všetky veľmi dobre vychádzame. Ak sa niekto namiesto mňa nominuje na preteky, nepôjdem jej vytrhať vlasy, ale budem rada, že sa jej to podarilo a poprajem jej veľa šťastia (úsmev). Zhrnula by som to tak, že pre športovca je vždy lepšie mať konkurenciu ako ju nemať. Treba sa porovnávať v pretekoch aj na tréningu."

Henrieta po zisku striebra (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

Tak ako väčšina našich mladých biatlonistov, aj Henrieta študuje, a to psychológiu na Univerzite Mateja Bela v BB. "Píšem teraz bakalársku prácu o psychickej odolnosti športovcov, takže kolegovia a kolegyne z tímu sa majú na čo tešiť. Budú mi pekne vypĺňať, čo budem potrebovať (smiech). K tomu aj inklinujem, ku športovej psychológii, ktorej by som sa chcela po biatlone venovať."

Na záľuby veľa času neostáva, keďže získala štatút profesionálneho športovca a študuje náročný odbor. Na psychohygienu využíva prechádzky so psom, alebo si prečíta knihu. Po sezóne a strave od rôznych kuchárov na hoteloch a penziónoch si rada navarí sama rôzne obľúbené jedlá, ktoré v zime nemala možnosť jesť vôbec, alebo len zriedka.