EYOF: Vo vytrvalostných pretekoch bravúrny výkon Michala Adamova, získal striebro

Slovinský supertalent Pavel Trojer zopakoval svoj triumf zo šprintu aj vo vytrvalostných pretekoch. Oproti ostatným mladým chalanom má jednoznačnú výhodu v tom, že skvelo strieľa. Minul len jednu ranu, čo sa už nikomu inému nepodarilo. Vyhral o minútu a pol pred Slovákom Michalom Adamovom, čo môžete čítať v jeho časti textu. Bronz putoval do Francúzska zásluhou Guillauma Poirota.

Po prvých medzinárodných pretekoch to vždy býva tak, že nadobudnete určité sebavedomie i skúsenosti a do tých nasledujúcich sa pustíte s väčšou sebadôverou. Veríte, že neurobíte rovnaké chyby a vyjde to lepšie. To určite platilo o našich chlapcoch, ktorí sa v utorok oťukali a dnes mali na 12 500 metroch náročnú misiu potvrdiť potenciál, resp. presadiť sa, čo sa v tejto konkurencii dalo. Chceli zaujať trénerov, aby ich postavili na ďalšie vrcholy sezóny.

Michal Adamov v šprinte predviedol 11. beh a po streľbe 1+1 trináste miesto. Dnes sa iste chcel pozrieť do Top 10. Začal parádne, dokonca ešte lepšie ako v utorok, keď bol v prvom 2500-metrovom kole najrýchlejší. No hneď prvé dve rany minul a zdalo sa, že možno bude mať po pretekoch. No to bol hlboký omyl. Zvyšné rany ležky padli a začínal tak s 90-sekundovým trestom. V nasledujúcich kolách už dostával zhruba 13-15 sekúnd, čo boli časy na rozhraní najrýchlejšej desiatky, podobne ako Maxim. No keď stojku vyčistil, s 2+0 bol stále deviaty. Títo chlapci sa dosť mýlili a on bol dosť rýchly. Keď sa po ďalšej nule na druhej ležke dostal na piatu priečku, končili žarty. Vo štvrtom kole hodil šiesty beh a keď mu popadala aj záverečná položka, pretreli sme si oči a našli ho na druhom mieste. Bol si vedomý obrovského úspechu, makal a v poslednom kole bol štvrtý najrýchlejší. Získal striebornú medailu. Na víťaza Trojera stratil len penalizáciu minúty a pol (keďže u dorastencov sa pripisuje 45 sekúnd). Prvé dve rany minul, potom osemnásť trafil. Úžasný výkon!

Martin Maťko nebol vôbec spokojný s tým ako dopadol v šprinte, kde mal 31. bežák a minul tri rany. Dnes to chcel lepšie. Mohol zúžitkovať aj rýchlu streľbu, ktorú má natrénovanú. Aj to tak bolo, keďže len šesť chlapcov si na strelnici počínalo rýchlejšie. No problémom bola presnosť. Nedarili sa mu posledné výstrely. Na prvej položke nechal len ten a keďže pekne bežal okolo 13-15. bežáku, bol ešte celkom vysoko. No na prvej stojke minul štvrtý s piatym výstrelom a už to nevyzeralo dobre. Keďže ale v každom kole strácal len približne 20 sekúnd, ešte to mal šancu vykopnúť. Pochovala to ale druhá ležka s troma chybami a na záver ešte ďalšie dva. Platí, že piatu ranu nezostrelil ani raz. S bilanciou 1+2+3+2 mu to na lepšie ako 29. miesto (+6:38) nestačilo. Zaujal ale výrazne zlepšeným behom, keďže bol 16. najrýchlejší. To je sľubné.

Sledovali sme bravúrny výkon Michala, ktorý napriek tomu, že je narodený v roku 2006, teda jeden z mladších tu na EYOFe, dokázal bežecky konkurovať najlepším. Na veľmi dlhej trati 12,5 km dokonca stratil iba 14 sekúnd na o rok staršieho Chorváta Legoviča, ktorý má už aj divokú kartu na Svetové poháre, kde už aj zažil premiéru a napríklad na veľkom IBU pohári bol pred dvoma týždňami sedemnásty. Pri tej svojej premiére vo SP mal dokonca len o desať sekúnd horší bežák ako Michal Šima. Iste, každé preteky sú iné, ale potenciál Adamova je zjavne úžasný. Platí to aj pri streľbe, kde na svoju kategóriu dokázal udržať neuveriteľnú sériu 18 presných nábojov v jedných pretekoch. Svedčí to aj o veľkej psychickej stabilite, hoci ešte je pomalší na strelnici. Gratulácia do TJ TATRAN Hybe.

Michal získal prvý cenný kov pre slovenskú výpravu na prebiehajúcom EYOFe a pre biatlon je to štvrtá medaila v histórii. Vlani získal bronz v rovnakých pretekoch Jakub Borguľa. Pred ním bola ale obrovská diera. V roku 1999 v mixe brali zlato Slezáková, Hasillová, Šimočko a Kazár. A získali sme ešte aj bronz v roku 1997, kde uspeli Reguly, Haazová, Timko a Valenčinová.

Bežecky dnes zaujali aj Maxim s Martinom, keď za najlepšími na dlhej trati zaostali len o niečo vyše minútu. Iba potvrdili, že túto generáciu máme silnú a asi by bolo dobré ich skúsiť aj na mládežníckych MS, hoci tam máme iba štyri miesta a už jasného Borguľu s Adamovom. Očakáva sa, že zostávajúce dve miesta si zoberú ročníky 2004, nie 2005. Problémom týchto chalanov je horšia streľba, ktorá je pre tento vek typická. Dobré však je, že máme v tíme dobrú konkurenciu. Uspieť môže ktorýkoľvek a je viac-menej lotériou, kto to bude.

Vyjadrenie Michala Adamova (striebro)

"Som veľmi šťastný a prekvapený zároveň, pretože počas sezóny veľa nenasvedčovalo tomu, žeby sa mohla podariť na takomto medzinárodnom podujatí až medaila. V príprave som naozaj makal a snažil sa, no už počas sezóny na Viessmann pohári mi nevychádzala streľba a pri tej konkurencii u nás nebolo samozrejmé, že sa vôbec dostanem na EYOF. A mám taký pocit, že v kvalifikácii na MS som bol priebežne medzi dorastencami na hrane, alebo tesne mimo. Čiže som fakt hrozne rád. Mrzia ma tie prvé dve rany, lebo to som bol hlavou niekde inde, to sa už nesmie stať. Ale od tretej rany som si povedal, že "haló, tu si v pretekoch, sústrediť sa" a začalo to padať. Že nakoniec spadli už všetky rany, to ma ozaj prekvapilo, pretože doteraz som nikdy takto nestrieľal. Doma mi to nejde takto ako tu v cudzom stredisku (smiech). Ozaj nerozumiem, čo sa stalo, no už aj na tréningoch to tu celkom padalo. Možno mi pomohlo mi aj to, že som minul tie prvé dve rany, pretože som si myslel, že jednoducho nejdem po veľkom výsledku, že to môže byť pekné, ale niekde v druhej desiatke, a tak som nestrieľal ani tú poslednú položku pod tlakom. Až potom mi servis kričal, že idem o medailu, tak som makal ešte čo to šlo. Ďalšie prekvapenie bolo, že som bol taký rýchly na trati. Všetci mi vraveli, že som šiel dobre, rýchlo, ale ja som mal úplne opačný pocit, že sa vlečiem, cítim zle a bez energie (úsmev). Ozaj som si myslel, že na šprinte to bolo lepšie, čo ale štatistiky vyvrátili. Je to zaujímavé. Ďakujem aj servisu za výborné lyže. Som teda veľmi rád, že sa opatila tá drina, ktorú som tomu v poslednom roku venoval a veľmi ma to motivuje do ďalšej roboty. Ukázalo sa, že sa oplatí robiť biatlon. Veľmi sa teším a ak je pravdou, čo vravíte, že som sa nominoval na MS, tak som šťastný o to viac a budem sa snažiť čo najlepšie pripraviť. Určite tam bude väčšia, náročnejšia konkurencia, takže nebude to jednoduché. Biatlon robím spolu s o dva roky starším bratom, trénuje nás otec v klube TJ Tatran Hybe. Veľa nám toho obetoval a snaží sa nás viesť, preto mu veľmi ďakujem za podporu tak ako aj trénerom tu v Taliansku."