Jakub Borguľa: Líder novej generácie so zlatým štartom kariéry, no i vysokými cieľmi do budúcna

Oproti ostatným členom nášho tímu má Jakub zvláštny už úvod svojho života, keďže v životopise mu svieti ako miesto narodenia rakúske mesto Graz. "Narodil som sa v Grazi, lebo tam pracovali obaja moji rodičia, ale zhodou okolností už o pár mesiacov po mojom narodení dostal otec miesto v Banskej Bystrici, kde sa rozširovala firma, v ktorej pracoval. Som teda prakticky úplný Bystričan, no občas sme do Grazu chodievali, takže mám to rád aj tam," vraví.

S ostatnými členmi tímu má zasa spoločné to, že vystriedal viacero športov kým mu učaroval biatlon. "Robil som basketbal, plávanie a dokonca aj karate, ale najdlhšie som hrával tenis, asi sedem rokov. S biatlonom som začal po tom, ako sme doma v televízii sledovali úspechy Nasti Kuzminovej, napríklad na OH v Soči. V lete som mal potom desať rokov a začal trénovať u pána Čaju. Skrátka chcel som si to vyskúšať."

Prvé roky ešte biatlon kombinoval s tenisom, keďže zimná sezóna nie je až taká dlhá. Biatlon bol viac-menej len fyzickou aktivitou. "Priznám sa, že na tréningy som chodieval iba raz za čas a ani ma to veľmi nebavilo (úsmev). Ak by nebolo rodičov, ktorí chceli, aby som športoval, asi by sme dnes tento biatlonový profil nerobili. Vystriedal som aj rôzne základné školy v Bystrici, bolo to trochu také obdobie hľadania sa. Keď prišiel dorast, dobrá partia v novom klube, viac pretekov a medzinárodná konkurencia, do biatlonu som sa zamiloval," spomína.

Začalo to, keď mal 15 rokov a vo FAN tíme trénoval pod vedením Janky Daubnerovej, ktorá čerstvo ukončila úspešnú kariéru vo Svetovom pohári. Dosiahla tam 1800 bodov. Zjavne dokázala Jakuba správne namotivovať. Predtým ho nebavila streľba ani beh, teraz sa to otočilo. "Už mám veľmi rád streľbu, ale predsa len mierne preferujem beh, lebo sa dobre viem s ostatnými porovnávať na trati. No platí, že ak chcem myslieť na nejaké úspechy, musím byť špičkový v jednom aj druhom."

Mimoriadne vysoký Borguľa merajúci dva metre v minulosti ťažil z toho, že oproti rovesníkom mal dlhý záber na lyžiach, no sám to vysvetľuje mierne inak: "V úvode kariéry som nebol v behu veľmi dobrý, ale skúsil som veľa rôznych športov, a tak som mal dobrý základ. Ako žiak som bol len priemerne vysoký a veľmi chudý, no rýchlo som vyrástol, keď som mal 14-15 rokov. Začalo mi to dobre behávať až keď som mal asi 16. Predtým sme sa s rodičmi tešili, keď som bol v prvej polovici výsledkov na Slovenskom pohári."

Jakub debutoval v medzinárodnom biatlone v sezóne 21/22, kde ako dorastenec nastúpil na dvojkolo juniorských IBU pohárov v Polkjuke. Hneď zaujal výborným behom, ale strelecky sa trápil a výsledkovo ostal vzadu. O to väčší šok prišiel na svetovom šampionáte v americkom Soldier Hollow, kde vo vytrvalostných a potom aj rýchlostných pretekoch získal striebro a v stíhačke dokonca zlato. Okrem vynikajúceho behu predviedol aj presnú a rýchlu streľbu.

"Stále akosi nechápem, ako sa mi to podarilo. V rámci budovania sebadôvery a motivácie som tam šiel s tým, že mám na to a dokážem sa biť o najvyššie priečky, ale že to až takto dopadne, to som nemohol čakať. Stále je to skvelý pocit spomínať si na tie momenty zo Soldier Hollow. Na druhej strane viem, že ak chcem niečo také niekedy ešte zopakovať, tak to bude nesmierne ťažké, ale motivuje ma to trénovať stále viac a viac. Mužská kategória je úplne iný kaliber, takže treba makať," premostil už Jakub k súčasnosti.

Daubnerová vtedy žartovala, že takto nestrieľal ešte ani na tréningu. "Ozaj sme vtedy na tie majstrovstvá tvrdo trénovali a trénerka ma povzbudzovala, no tá streľba je u mňa zvláštnym fenoménom. Na tréningoch mi ozaj až tak nejde, ale akoby som sa vedel v tom správnom momente, na tých 25 sekúnd v pretekoch, správne zasústrediť. Kľúčom úspechu je veriť si a byť koncentrovaný. Hlava absolútne rozhoduje."

Že tento úspech nebol náhodou, "akousi vystrelenou motykou," dokázal aj na nasledujúcom šampionáte v marci 2023 v kazašskom Sčušinsku, kde vo vytrvalostných pretekoch získal ďalšie zlato. Nebolo pre neho psychicky náročné obhajovať najvyššie priečky? "Ani nie, skôr bolo zaujímavé, že tam som nemal takú formu ako v Amerike. Pretekalo sa mi ťažšie, preto si veľmi cením toto zlato, i keď ostatné štarty tam už nevyšli."

Úžasné prekvapenia pokračovali aj v sezóne 23/24, keď hneď v prvých pretekoch sezóny na juniorskom IBU pohári v Pokljuke zvíťazil. V šprinte urobil jednu chybu, no bežecky letel. "Bolo to pre mňa veľmi motivujúce, lebo dovtedy som mal úspechy "len" ako dorastenec, no tu už boli tri ročníky juniorov, kde som prišiel ako najmladší, takže som si to veľmi cenil. Do ďalších pretekov som už išiel sebavedomejšie, ale mrzí ma, že potom to už nevychádzalo."

Jakub dokonca polovicu sezóny viedol rebríček juniorského IBU pohára, no naráža na to, že s výnimkou tesnej štvrtej pozície na juniorských ME mu zvyšok sezóny nevyšiel tak ako si predstavoval. Nepresadil sa na najvyššom fóre MS. "Som smutný hlavne z toho, že mi nevyšiel ani jeden štart na celých MS. Jasné, že môžem pokaziť preteky, ale všetky? Extrémne som chcel aj glóbus, už ak nie veľký, tak aspoň malý, ale ušlo mi aj to, takže aj keď som hneď v úvode vyhral, s tou prvou juniorskou sezónou som napokon spokojný nebol. Alebo takto... Opravím sa. Nebol som spokojný s výsledkami. Ale určite som sa posunul ako športovec, nabral množstvo skúseností a ponaučení do budúcna."

Na Jakubovi bolo vidieť, že na seba vyvíjal veľký tlak a veľmi sa chcel presadiť, čo rezultovalo v trestné kolá. "Áno, nebolo to dobré, že postupom času som pred každým štartom na seba vyvinul hrozne veľký tlak, aj keď som nechcel a nebolo to správne. Toto je veľká výzva do budúcna," myslí si náš nádejný pretekár. Postupne od trénerky Daubnerovej prešiel na VŠC Dukla pod jej manžela Lukáša a v aktuálnej príprave ho už bežecky viedol Martin Bajčičák.

Zatiaľ čo vlani sa pripravoval iba s Damiánom Cesnekom, posledného pol roka už strávil v skupine so šiestimi chlapcami a Paulínou Bátovskou Fialkovou. To by mali by pozitívne elementy do jeho ďalšieho vývoja. "V novej skupine sa mi trénuje výborne, som rád, že konečne vyšlo a vytvorila sa niečo ako mužská reprezentácia. Určite sa vieme výborne potiahnuť a nahecovať. Od Paulíny si občas pýtame rady, keďže je taká skúsená pretekárka so skvelými výsledkami, takže naozaj som nadšený z leta a jesene 2024."

Slovenský biatlon zavelil na nutný progres nie len v mládežníckom, ale aj elitnom biatlone, a tak chceme minimálne v úvode sezóny 24/25 nasadzovať to najlepšie vo Svetovom pohári. Je logické, že šancu tak dostane aj Borguľa a možno nie len v štafetách. "Teším sa na sezónu, keďže si konečne zapretekám vo Svetovom pohári medzi najlepšiou konkurenciou a tým najbližším snom je, samozrejme, zabodovať, hoci k tomu budem potrebovať naozaj perfektný výkon. Dúfam, že si zajazdím aj viac seniorských IBU cupov, kde je tiež konkurencia nabitá. Keďže to ale zároveň bude moja posledná sezóna medzi juniormi, chcel by som skončiť s medailou na MEJ aj MSJ. Bude to nabité, ťažké, ale veľmi sa na to teším," vraví 20-ročný Banskobystričan.

Jakub študuje ekonomiku na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vo voľnom čase rád hrá hry na počítači či trávi čas s priateľkou Emou Zvarovou. Tá sa tiež venuje biatlonu a snaží dostať do juniorskej reprezentácie.