Aktuálne podujatia
Pokljuka sa nachádza na náhornej plošine v Julských Alpách. Tieto získali svoje pomenovanie už v dávnej minulosti. A síce po rodine, ktorá vládla v rímskej osade Forum Iulii. Oblasť sa tiež spája s menom pioniera a propagátora miestnej prírody Julia Kugyho. Meno, ktoré svetu veľa nehovorí, no Slovinci ho budú poznať bez diskusie.
Samotné Julské Alpy sa rozdeľujú na východné a západné. Západné sa volajú Alpi Giulie a už poľa názvu je zrejmé, že z väčšej časti ležia v Taliansku. Tie východné "narástli" v Slovinsku. Tečie cez ne aj najväčšia a najdlhšia rieka Slovinska Sáva. Z histórie sú tieto Alpy známe vďaka tuhým bojom počas prvej svetovej vojny. Vojaci tu skutočne trávili niekoľko mesiacov a vojna tým dosiahla vrchol svojej absorudity. Čo je pre samotných Slovincov dôležitejšie je to, že sa v týchto horách rozprestiera Triglavský národný park. Je to jediný tamojší národný park, ktorého začiatky siahajú už do roku 1924, kedy tu vznikol Alpský ochranný park. Skutočným národným parkom sa stal v roku 1961, s miernymi úradnými zmenami od roku 1981. Na porovnanie, náš najstarší národný park TANAP titulovali parkom v roku 1949. Od roku 2004 sú Julské Alpy vrátane Triglavského národného parku súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií.
Najvyšším vrchom chránenej prírody, ktorej rozloha je približne 840 kilometrov štvorcových, je vrch Triglav. Meria 2864 metrov nad morom, takže má asi o dvesto metrov viac ako náš Gerlachovský štít. Veľa turistov, ale aj svetových politikov, si mýli slovenskú a slovinskú vlajku. Na našom štátnom znaku sa nachádzajú tri kopce. Na tom slovinskom sa nachádza práve Triglav. Fauna s flórou sú typicky alpské. Kamzíky, jelene, vlky či medvede nie sú žiadnou raritou. Na juhozápade parku je však mierne jadranské ovzdušie, čo je pre Alpy dosť neobvyklé.
Medveď hnedý je typický aj pre samotnú Pokljuku. Pravdepodobne ho stretol nejeden turista, ktorý s prechádzal tamojšími turistickými chodníčkami či lyžiar využívajúci veľké množstvo bežeckých trás. Z flóry môžeme spomenúť najmä buky a smreky, ktoré tu dominujú. Dôležitou súčasťou ekosystému sú aj bažiny. Tie sú domovom mnohých rastlín či malých živočíchov. Turisti však môžu okrem medveďov a bažín stretnúť aj pastierov dobytka a osviežiť sa kyslím mliekom, syrom alebo tvarohom. Opäť krásna podoba so Slovenskom...
Biatlonový areál je postavený v nadmorskej výške 1345 metrov, preto patrí medzi najvyššie položené biatlonové strediská. Keďže sa nachádza v chránenom prírodnom území, organizátori starostlivo dbajú na to, aby citlivo zasahovali do životného prostredia.
| Biatlonový areál v Pokljuke (© biathlon-pokljuka.com) |
Pokljuka sa dostala na medzinárodnú úroveň v roku 1992, keď usporiadala preteky v európskom pohári. O rok neskôr už privítala svetový pohár a odvtedy sa tu odohralo sedemnásť ročníkov. Doterajším vrcholom organizátorov bolo pridelenie svetového šampionátu v roku 2001, dva roky predtým si tu zmerali sily aj juniorské nádeje. Na jeseň 2009 bol biatlonový štadión zrekonštruovaný a pre pretekárov vybudované Športové centrum Triglav. Kapacita štadióna je 7000 tisíc divákov a rovnaký počet priaznivcov sa môže rozmiestniť okolo trati.
Na juniorských majstrovstvách sveta 1999 v Pokljuke odštartovali svoju kariéru úspešná biatlonistka Martina Glagowová či jej nórska súperka Linda Tjorhomová. Martina Glasgowá sa presadila aj na seniorskom šampionáte, ktorý sa uskutočnil v roku 2001. V pretekoch s hromadným štartom získala striebornú medailu a na trati ju predbehla len Magdalena Forsbergová, ktorá v Pokljuke získala dva najcennejšie kovy. S rovnakou bilanciou sa mohli pochváliť aj Pavel Rostovtsev a Raphael Poirée.
Vo svetovom pohári dosahoval na domácom okruhu najlepšie výsledky Jakov Fak. Posledné víťazstvo získal v roku 2012 v šprinte, o niekoľko dní neskôr vybojoval v pretekoch s hromadným štartom druhé miesto. Anastazia Kuzminová dosiahla v roku 2010 v šprinte druhé miesto, rok predtým získala tretiu priečku v individuálnych pretekoch. Ženská štafeta vybojovala štvrté miesto v sezóne 1999, najlepší mužský výkon v Pokljuke predviedol Miroslav Matiaško, ktorý v roku 2010 vybojoval šiestu pozíciu v individuálnych pretekoch a podľa Mateja Kazára je Pokljuka odvtedy symbolom, že ak človeku všetko sadne, dá sa dosiahnuť neuveriteľný výsledok. Anna Murínová získala v rovnakej disciplíne na MS 2001 desiate miesto.
| Podujatia organizované v posledných sezónach | ||||
| 2017/2018: žiadne podujatie IBU | 2011/2012: žiadne podujatie IBU | |||
| 2016/2017: 2. kolo Svetového pohára | 2010/2011: 3. kolo Svetového pohára | |||
| 2015/2016: 3. kolo Svetového pohára | 2009/2010: 3. kolo SP a IBU cup | |||
| 2014/2015: 3. kolo Svetového pohára | 2008/2009: žiadne podujatie | |||
| 2013/2014: 7. kolo Svetového pohára | 2007/2008: 3. kolo Svetového pohára | |||
| 2012/2013: 3. kolo Svetového pohára | 2006/2007: 6. kolo Svetového pohára | |||
| Najlepšie výsledky Slovákov (iba svetový pohár a MS) | ||||
| 2. Nasťa Kuzminová (SP, 2010) | 9. Martina Halinárová (IN, 1992) | |||
| 3. Nasťa Kuzminová (IN, 2009) | 9. Soňa Mihoková (SP, 2006) | |||
| 4. ženská štafeta (RL, 1999) | 10. Anna Murínová (IN, 2001) MS | |||
| 4. Nasťa Kuzminová (MS, 2014) | 10. Pavol Hurajt (IN, 2009) | |||
| 6. Miroslav Matiaško (IN, 2010) | ||||
vysvetlivky: SP - šprint, PU - stíhacie preteky, IN - vytrvalostné p., MS - masový štart, RL - štafeta
