Aktuálne podujatia
.
Uplynulé mládežnícke MS v nemeckom Arberi boli najúspešnejším mládežníckym podujatím v histórii slovenského zimného olympijského športu. Z letných športov získali viac medailí či umiestnení v Top 10 iba vodní slalomári v čase najväčšej slávy tohto športu u nás. Nie je to však šport, ktorý by na seba viazal takú obrovskú fanúšikovskú základňu a marketingový výtlak ako biatlon.
V ére, kedy slovenský šport čoraz menej dokáže konkurovať silnejúcemu svetu, je Arber 2026 "ostrovom nádeje", ktorý však nenastal akosi náhodne, ale vyvstal z črtajúceho sa systému, ktorý je stále na začiatku a má množstvo nedokonalostí, ale hýbe sa správnym smerom. Presadili sa pretekári z množstva klubov a trénerských prístupov. Niektorí s kľúčovým vplyvom rodičov, ale aj takí, ktorých rodičia do chodu prípravy zasahujú iba minimálne, ba dokonca ju ani výrazne finančne nedotujú.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Čo sa to vlastne podarilo? Tri zlaté medaily od Michaely Strakovej a Markusa Sklenárika v dorasteneckej kategórii si všimol určite každý. Veľmi dôležité ale bolo, že sa do tesného boja o medaily dostali aj juniori Martin Maťko s Tamarou Molentovou, ktorí skončili raz aj na kvetinovom ceremoniáli. Spolu so štafetami sa nám podarilo zaznamenať až neuveriteľných 14 výsledkov v Top 10. Dokonca aspoň štafetový pocit byť v najlepšej desiatke zažili až trinásti zo šestnástich Slovákov na šampionáte. Rovnako historicky najviac, až 15 pretekárov, sme mali v masovom štarte, trinásť ich bolo v Top 40. To sú údaje, ku ktorým sme sa nikdy nepriblížili. Keďže žiadna krajina na ňom výrazne nedominovala, pôsobili sme ako jedna z veľmocí napriek tomu, že je náš rozpočet neporovnateľne nižší ako v špičkových krajinách, hoci na naše pomery najvyšší v histórii. Pikoškou je, že v boji o to, kto bude mať v daných pretekoch lepší výsledok, sme Čechov porazili 14:4. Medailu sa im získať nepodarilo.
Za zmienku stojí aj fakt, že sme medzi najlepšími mali až päť zo šiestich štafiet, a to aj tú šiestu sme po úvodnom úseku viedli, no potom ju dvaja dorastenci nezvládli. Kolektívnu silu dokumentuje aj fakt, že objektívne najslabšiu sme mali štafetu junioriek, kde to ešte dokonca aj líderka a spolulíderka pokazili, no napriek tomu sme "nedokázali" vypadnúť z Top 10. V minulosti sme končievali minúty za týmito métami a boli sme radi, ak sa nám podarilo dostať jednu štafetu do desiatky, aj to nie vždy vyšlo. Priam rozprávková bola štafeta juniorov, ktorá do poslednej chvíle bojovala o medailu.
Pre náš biatlon nie je potešujúcou správou, že to boli posledné MS vo formáte rozdelených súťaží pre dorastenecké a juniorské kategórie a v budúcej zime už bude na šampionáte iba jedna veková kategória, tak ako to poznáme z juniorských IBU pohárov. Rozhodol o tom lobbing silných federácií a aj fakt, že keď IBU vyhodnocovala úspešnosť medailistov z dorastu v porovnaní so seniorskými úspechmi a mnohí sa do špičky nedostali. Náš tím posledné dorastenecké boje o cenné kovy využil naplno a Slovensko sa stalo vôbec najúspešnejšou krajinou v doraste vďaka trom historickým zlatým medailám. O kategóriu vyššie sa v nabitej juniorskej konkurencii s pretekármi hviezdiacimi už aj na najvyššom fóre nestratili ani naši dvaja najskúsenejší mládežnícki reprezentanti.
Našou najúspešnejšou pretekárkou na šampionáte a zároveň jedinou biatlonistkou či biatlonistom s dvomi individuálnymi zlatami bola Michaela Straková. Do MS vletela ako hrom, na trati podávala fantastické výkony, veď najrýchlejšia bola v prvých troch štartoch: vytrvaláku, mixe aj šprinte. Keď to podporila spoľahlivou streľbou, na ktorú sme si už u nej zvykli, bola to veľká paráda. Vyhrala oba individuálne preteky, tie vytrvalostné dokonca o minútu a v dorasteneckom mixe sme aj s jej veľkou zásluhou obsadili fantastické piate miesto. Úspešnosťou streľby sa v Nemecku pohybovala na výborných 90-tich percentách a silný strelecký štandard udržala aj v závere šampionátu, keď jej už trochu "došla šťava" a v záverečných kolách výraznejšie na súperky stratila. Napriek tomu bojovala o zlato do poslednej streľby aj v pretekoch s hromadným štartom a napokon obsadila stále skvelé piate miesto. Na záver poslednými silami prispela k desiatej priečke našej štafety kadetiek.
Budúci rok sa už presúva do juniorskej kategórie, hoci toto rozdelenie už reálne zaniká a ona v juniorskej konkurencii už na juniorských pohároch či MEJ veľa najazdila. Dokonca práve na tohtoročných MEJ v Imatre brala bronz a už aj teraz patrí medzi juniorkami do širšej svetovej špičky. Jej veľkou výhodou je, že má za sebou silný back-up tím, ktorý si uvedomuje rôzne nedostatky, na ktorých musí robiť, ale na jej vek sú úplne logické. Medaily len potvrdili, že je na správnej ceste a bežecká, ale aj strelecká výkonnosť v jej veku naozaj nemá slovenskú obdobu. Nebyť pokazenej štafety v Martelli, blížila by sa k 90 % streleckej úspešnosti, čo je priam neuveriteľné.
Druhým zlatým medailistom bol Markus Sklenárik, ktorý sa narodil o pol roka skôr ako Michaela a bežecky takisto patrí medzi najlepších rovesníkov, nestratí sa ani medzi juniormi. Strelecky ešte ostáva stále pomerne nevyrovnaný, no keď mu sadne deň, vie na strelnici sklápať jeden terč za druhým, navyše vo veľmi rýchlom tempe. O tom sa presvedčila aj dorastenecká konkurencia v rýchlostných pretekoch, keď s 0+0 nedal šancu ani lietajúcemu Lotyšovi Lozbersovi a stal sa majstrom sveta. Medaila nebola ďaleko ani vo vytrvalostných pretekoch, kde ho aj so štyrmi chybami delilo od pódia iba 19 sekúnd. Bol pre nás veľmi dôležitým pretekárom aj v štafetách, piaty kadetský mix slušne rozbehol a minulú sobotu po postaršení pretekal v štafete juniorov, ktorá obsadila historické štvrté miesto. Síce raz krúžil po ležke, no odčinil to skvelou stojkou a dobrým behom. Jediný štart, ktorý mu nevyšiel, bol masák. Na strelnici mu to vôbec nesadlo s deviatimi minelami, no aj tak dokázal skončiť v prvej polovici výsledkov.
Náročnejšie presadiť sa to mal Martin Maťko medzi juniorskými menami ako Kalkenberg, Galica, Carlier, Tannheimer, Kulbin alebo Klemettinen. Zvládol to však skvelo a potvrdil tak obrovský medzisezónny progres. Iste ho mrzelo, že napokon odchádzal z Arberu bez medaily, no vo všetkých pretekoch sa mu podarilo skončiť do najlepšej desiatky, čo je úžasný počin. Dokonca to dokázal aj na ME. To tiež nemá v slovenskej histórii obdobu. V individuáli aj šprinte ho od medaily delila jedna nevydarená položka s tromi chybami a skončil desiaty, resp. švrtý. Na trati lietal a v oboch štartoch zaznamenal bežák v najlepšej päťke. Výborne šiel aj v masáku, kde napokon so štyrmi trestnými kolami obsadil ôsmu priečku aj s tým, že prišiel o cenné sekundy stratou palice či neustálym pitím na trati, aby ho "nevyplo".
Čo sa týka štafiet, v tej prvej miešanej to na prvom úseku rozbehol trochu premotivovane, no aj s piatimi dobíjaniami bol po stojke tretí, no veľmi rýchlo prišlo to, čo sme nechceli vidieť. Opäť ho "vyplo" a predával až na jedenástej priečke. Na to si už ale dal v zvyšných štartoch pozor, preventívne viackrát počas pretekov pil, dopĺňal cukor. V druhej štafete zložil reparát perfektne, pretože svoj úvodný úsek jasne vyhral a dal skvelý základ nášmu švrtému miestu. Z nášho tímu je najlepšie pripravený na Svetový pohár a všetci veríme, že to ukáže už o pár dní. Škoda len, že sa vie skvelo skoncentrovať, ale o pár minút aj vybuchnúť. Ak to odstráni, bude z neho veľký pretekár. Sme o tom presvedčení.
Aj v štvrtej kategórii, teda medzi juniorkami, sme mali jednu líderku tímu, ktorá výkonnostne vyčnievala nad ostatnými. Bola to Tamara Molentová, ktorá podobne ako Maťko predvádzala v tejto sezóne (poslednej juniorskej) veľké zlepšenie vo všetkých smeroch a mala viaceré pekné výsledky aj na seniorskom IBU pohári. Vo všetkých štartoch v Nemecku zaznamenala bežecké časy do Top 10. Najbližšie k cennému kovu mala hneď v úvodných vytrvalostných pretekoch, no dve chyby v kombinácii s pomalšou streľbou na to v silnej konkurencii nestačili. V rýchlostných pretekoch jej iba veľmi tesne ušla najlepšia desiatka, keď skončila jedenásta. V tretích individuálnych pretekoch už mala trochu smolu, pretože v úvodnom kole massu spadla, čo ju poznačilo aj na strelnici, no stále skončila v Top 20. V oboch štafetách podala veľmi dobré výkony a bežecky bola vždy druhá na svojich úsekoch. Tú miešanú finišovala na výbornom siedmom mieste, zatiaľ čo klasickú rozbehla ako piata najlepšia.
Pamätať si budeme najmä vynikajúci bežecký výkon v mixe, kde na šiestich kilometroch iba šesť sekúnd stratila na lietajúcu Volfovú a jasne zdolala Fínku Hamalainenovú, ktorá sa následne presunula na SP a na svojom šesťkilometrovom úseku štafety bežecky zdolala Kapustovú. Samozrejme, toto porovnanie je len veľmi "vzletné". Zlepšenie Tamary je priam dychberúce. Úspešnosť streľby medzisezónne posunula o deväť percent a zaujímavosťou je, že v súťaži o MSM strelca už takmer určite skončila tretia s 85,64 %, čo je iba o 0,02 % menej (teda jednu trafenú/dobitú ranu) ako dosiahla Straková. Nad nimi je už iba Kapustová. Daňou za to boli dlhšie položky, niekedy až extrémne, ale v kombinácii s úžasným behom dokázala dosiahnuť výsledky, ktoré ju dokonca dostali aj na tretiu pozíciu v prize money, odkiaľ však ešte klesne, keďže už sezónu skončila. Toto zlepšenie ju určite poriadne namotivovalo, mala by získať angažmán na Dukle, financie z top tímu, ešte väčšiu podporu od zväzu a ak jej bude slúžiť zdravie, dovolíme si vysloviť predpoklad, že už v budúcej sezóne zaboduje v pretekoch SP.
Ďalším highlightom šampionátu bola priam rozprávková štafeta juniorov, kde bol postaršený Markus a spolu s Martinom Maťkom, Michalom Adamovom a Sebastiánom Belicajom do poslednej chvíle bojovali o bronz. Pripomíname, že sme v tejto štafete mali piaty najlepší spoločný bežecký výkon, teda vidíme, že to nebola náhoda a iné tímy majú problémy aj takto tesne pred mužskou kategóriou zložiť silný tím na štyri úseky. My sme dokonca mali v družstve ešte aj Martina Cienika, ktorý bol v sezóne silnejší ako Belicaj, no počas šampionátu ochorel. Rovnako zabodoval v junior cupoch aj Maxim Mejtský, takže okrem tejto štvorice sme mali ďalších minimálne dvoch adeptov do tejto štafety, ktorý ju "papierovo" nemali zhoršiť...
Škoda, že sa v individuálnych štartoch nepresadila dvojička Alžbeta Garguláková - Michal Adamov, ktorá na to mala predpoklady, ale šampionát ich nezastihol v ideálnej forme. Pevne veríme, že ich čaká taký progres ako o rok starších Tamaru s Martinom túto zimu. Z vekovo mladších potešili najmä strelecké výkony Barbory Fedorovej s Emou Malíkovou, ktoré dosiahli skvelé parametre a aj vďaka tomu sa dostali k 17. resp. 23. miestu. Bežecky ešte zaostávajú, ale majú čas. V doraste ťažký masový štart ubojoval Ján Kováč (26.) a zaujal aj skvelý štafetový úsek Olivera Gajdošovciho. Všetko sú to pretekári, ktorí budú v mládeži ešte tri, resp. štyri roky.
Ďakujeme celému tímu za úžasnú reprezentáciu krajiny a za nás aj marketingovo najúspešnejší týždeň histórie Slovenského biatlonu, čo významne oceňujú partneri, ktorí sa k projektu pridali. Pred celým biatlonovým hnutím je veľmi veľa práce, lebo nie je všetko ideálne a správne, ale aj takéto výsledky dodávajú všetkým obrovskú motiváciu a chuť pracovať, teda pokračovať v progrese.
