Aktuálne podujatia
Slovenskí fanúšikovia sa právom tešili na sezónu 25/26 v podaní našich žien. Rok predtým fanúšikov namlsali zopár výnimočnými výsledkami najmä v štafetách a všetci tušili, že to môže byť ešte lepšie. Aj bolo, hoci vrchol zimy na ZOH nevyšiel ideálne.
U mužov sme písali, že sa nám posledné zimy podarilo odraziť od dna a s mladou generáciou sme vykročili na jasný progres. Medzi ženami bolo to dno v sezónach 19/20 a 20/21, keď sme nemali dostatok konkurencie schopných pretekárok. Fialkovým sa počas covidu vôbec nedarilo a Kuzminová nepretekala. Po skončení kariéry Ivony a počas materskej dovolenky Paulíny sme ešte v zime 23/24 padli dole, ale sme presvedčení, že tím už je v súčasnosti oveľa ďalej. Kým v sezóne 23/24 sa nová generácia Sloveniek iba oťukávala, v aktuálnej zime sa už trojica Remeňové + Kapustová dostala do stíhacích pretekov osemkrát, a to vieme, že všetky časť sezóny vynechali.
Body v pretekoch SP dosiahlo až päť Sloveniek, čo sa naposledy podarilo ešte v sezóne 01/02 tej úplne prvej generácii na čele s Halinárovou, Mihokovou a Murínovou. Dievčatá nazbierali spolu 610 bodov. Dokonca sa stal obrovský paradox, keď po Kontiolahti z tímu vypadla Zuzana Remeňová, ktorá v rozhodujúcich pretekoch, ktoré ju mali ponechať v tíme, bodovala, no málo na to, aby porazila Emu Kapustovú. Niečo takéto - vyradenie z tímu pre slabý výsledok napriek tomu, že bol na bodoch - sme zažili prvý raz v našej histórii.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Highlightom boli opäť štafety, kde sme predvádzali priam obrovský štandard. Je až takmer neuveriteľné, že sme ani na jednom úseku za celú sezónu strelecky nezlyhali a nešli trestné kolo. Bežecky sme vybuchli iba raz, čo nás stálo jediné umiestnenie mimo Top 10, keď náhradníčka za Bátovskú a Kapustovú Júlia Machyniaková v Oberhofe preberala štafetu na piatom mieste, no finišovala na dvanástom. Okrem toho sme dosiahli na úžasné piate miesto, tiež siedme, ôsme a dvakrát desiate, a to aj na vrchole vrcholov - ZOH v Anterselve. Hoci sa nám to trochu málilo, je to stále vynikajúci výsledok, ktorý hovorí o obrovskom štandarde, hoci to ani jednej nešlo dokonale. V celkovom hodnotení štafiet sme skončili na 9. mieste, čo je druhé najlepšie umiestnenie za posledných 20 rokov.
Darilo sa nám aj v mixoch, kde sme pookriali aj vďaka progresu mužov. Žiaľ, platí to zatiaľ len pre veľké mixy 2+2, pretože single mixy Artur Ischakov kazil. Krásne vyšla miešaná štafeta v Otepää, kde sme štvrtým miestom vyrovnali druhý najlepší výsledok histórie v tejto disciplíne, ale okrem toho ženy potiahli aj ďalšie dva mixy na desiatom či trinástom mieste. V budúcej zime bez Paulíny už zrejme nebudeme v klasických štafetách siahať na Top 5, ale Top 10 by mala ostať reálnou métou, kde sa nám párkrát podarí prekĺznuť a postupne ísť hore. V mixoch to môže byť veľmi zaujímavé. Nepodarilo sa v singli vyskúšať dvojicu Kapustová - Borguľa v ich top forme. Vieme si predstaviť, že tam by to mohlo dopadnúť veľmi zaujímavo.
Najmä vďaka bodom od Bátovskej Fialkovej, ale aj Kuzminovej, sa nám v aktuálnej zime podarilo až do posledných pretekov bojovať o 10. pozíciu v rebríčku národov a aj keď to nevyšlo, nie je to až taký obrovský problém. Konkurencia v posledných rokoch nášmu tímu pomohla k zlepšeným výsledkom, takže mali by dievčatá opäť bojovať o svoje miesto. Kto sa na SP nedostane, pôjde IBU pohár, kde bude zasa referenciou pre druhý mladý sled, ktorý sa tam bude rozkukávať. Najdôležitejšie bude, aby sme zo štyroch miest pre SP nevypadli, čo by sa ale stať nemalo. Snáď sa budeme držať v prvej pätnástke, aby sme nastreľovali z ležkových stavov.
Ďalším dôležitým faktorom je, že až päť žien (už bez Paulíny) má pre budúcu zimu vybehnutých menej ako 90 IBU kvalifikačných bodov, takže budú môcť štartovať v prvých troch skupinách. Vyhnú sa tak poslednej štvrtej na najhoršom snehu. Sú to Kuzminová, Kapustová, obe Remeňové aj Molentová, u ktorej sa očakáva debut v najvyššej lige. Celkom blízko je k dostatočným bodom aj Straková, ktorá potrebuje už iba jeden lepší výsledok a už by nemusela debutovať v SP medzi najslabšími pretekárkami i keď u nej nie je jasné, či si už budúcu zimu vyskúša elitu.
Paulína Bátovská Fialková
O rozlúčkovej zime Paulíny sa už písalo veľmi veľa. Počas svojej bohatej kariéry s takmer 4000 získanými bodmi mala rôzne výkyvy a s výnimkou zimy 18/19 nedokázala celý čas držať výborný beh i streľbu. Tentokrát k tomu bola ale veľmi blízko. Prvý raz v kariére bežecky vyhrala preteky, čo je znak totálnej špičky. Okrem toho mala až trikrát druhý bežák. V priemere strácala iba 30 sekúnd na 7,5 km. Aj keď to je veľmi náročné porovnať (súperky sa menia), bola to jej bežecky najlepšia zima kariéry veľmi tesne za 18/19. Najväčšími výsledkami bolo tretie miesto vo vytrvalostných pretekoch v Kontiolahti (0+0+1+0), dve piate v Le Grand Bornand v šprinte (0+0) a stíhačke (1+0+1+0), no a zarátajme jej aj siedme rozlúčkové z masáku v Osle (0+1+0+0).
Okrem týchto štyroch vynikajúcich výsledkov doplácala na klasické klišé, že nedokázala spojiť skvelý beh so streľbou. Zo všetkých disciplín mala najhoršie percentá streľby práve v rýchlostných pretekoch, ktoré sú najdôležitejšie - určujú pozíciu do stíhačky a často tak rozhodujú aj o masovom štarte, ak nie ste v Top 25 poradia SP. Práve šprinty mala v tej mýtickej sezóne 18/19 najlepšie... Zaujímavosťou ale je, že strelecky bola celkom vyrovnaná a vo svojej poslednej sezóne dosiahla úspešnosť 82,7 %, čo je jej najvyššie skóre v kariére, hoci veľmi-veľmi tesne. Až štyrtikrát bola na hranici 82 % a mierne viac.
Skončila na pätnástom mieste celkového hodnotenia SP, vyššie bola vo viackrát spomínanej sezóne 18/19, a to až šiesta, v zime 19/20 trinásta a ešte aj v 22/23 sedemnásta. Hoci sa objavili polemiky, že prečo ju považujeme za druhú najlepšiu ženu našej histórie, veď Martina Halinárová získala na MS v roku 1999 striebro, pri všetkej úcte, všetky dlhodobé štatistiky jasne ukazujú Paulínu v lepšom svetle. Celkové poradie SP, počet bodov, pomer bodov na štart. Ak by sme mali zoradiť biatlonistov podľa medailí na MS a OH, v rebríčku teda budú iba Kuzminová, Hurajt a Halinárová. Práve akési "prekliatie" vrcholných podujatí Paulína nezlomila ani na ZOH a ostala sklamaná. Je to škvrna skvelej záverečnej sezóny. 25. miesto v stíhačke bolo prislabé. Ďakujeme za kariéru a prínos nášmu biatlonu!
Anastasija Kuzmina
Pretekárky v tomto texte zoradzujeme podľa výkonnosti a bolo veľmi náročné rozsúdiť, či bola druhou najlepšou Nasťa alebo Ema Kapustová. Pre výsledok v Top 40 aj na OH, silné bežáky a mierne lepšie výkony v štafetách píšeme najskôr o Nasti, hoci Ema dosiahla napokon viac bodov. Samozrejme, nie je vôbec podstatné zoradenie Sloveniek, hlavné je to, aby sa im čo najviac darilo v porovnaní so svetom. Nasťa priam ohurovala po bežeckej stránke. Papierovo síce mierne stratila oproti minulej zime, ale vtedy nabehla do SP len v top forme, teraz bola na výslní celú zimu a jej bežáky okolo Top 30 boli úchvatné. Samozrejme, nie vždy a všade, ale toľko počúvame o napredovaní biatlonu, že to, že dokáže držať krok so širšou špičkou je niečo neuveriteľné.
Žiaľ, vo väčšej polovici pretekov ju nepočúvala streľba. Robila množstvo chýb, ktoré pôsobili úplne opačne ako jej bežecké výkony - akoby bola mladá, neskúsená, pod tlakom. Ten si, žiaľ, na seba vyvíjala hlavne sama preto, lebo vedela, že je na tom výborne a reálne môže aj ona zaútočiť na výsledok v Top 10. Bohužiaľ, pre 77 % úspešnosť streľby sa jej to nepodarilo. V sezóne mala až šesť pretekov, kde sa obajvili tri chyby na niektorej položke a dokonca dve štvorky. To ju katapultovalo úplne dozadu, hoci aký má potenciál pekne ukázala napríklad v Oberhofe, kde po 1+0 bola v šprinte 20. a v stíhačke potom 19. Na ZOH brala 36. miesto v šprinte a okrem toho bola ešte aj 29. či 37. Hrozná škoda tých výbuchov, pretože mohla mať pokojne 200 bodov a aspoň raz sa dostať do masového štartu.
Veľmi pozitívnou správou je, že pokračuje v príprave, takže ešte nás a veríme, že aj seba, určite poteší. Platí u nej ďalšie z klasických klišé, že chce to jeden podarený štart a čistú hlavu, potom by to mohlo celé ísť ľahšie. Viackrát zaznelo, že bude jazdiť aj IBU pohár, no okrem možno jedného/dvoch výbehov nemá prečo. Reálne má na SP, veď to koľkokrát ukázala. Navyše, z IBU pohára ťažko pomôže slovenskému biatlonu. Maximálne ako mentor pre mladých, ale na to stačia tie zo dve účasti, možno aj jedna.
Ema Kapustová
Vieme, že Ema naskočila do SP ako z rozprávky, obrovskou sériou núl a bodmi hneď pri prvých pár štartoch. Vlaňajšia zima ju ale zrazila dole. V lete 2024 bola chorá a nevedela sa do toho dostať. Napokon sa iba raz zmestila do Top 40 a sezónu ani nedokončila. Potrebovala nový impulz, "presťahovala" sa do skupiny Martina Bajčičáka a trénovala s Paulínou, čo jej veľmi psychicky pomohlo. Sezóna 25/26 už vyzerala oveľa lepšie. Opäť bola najpresnejšia zo všetkých Slovákov v medzinárodných súťažiach (88,7 %) a z pretekárok, ktoré v SP sklopili aspoň sto terčov, bola desiata najlepšia. Dlhodobo má najvyrovnanejšie výkony, teda nevybuchuje, čo je pre rebríček národov veľmi dôležité. V šprinte/vytrvaláku SP nemala spomedzi našich nikdy najhorší výsledok a do stíhačky nepostúpila len dvakrát.
Pravdou je, že jej dlhšie trvalo, kým rozbehla nohy. Zabodovala až 35. miestom 23. januára v NMNM, no potom jej ani ZOH bežecky nevyšli. Mala tam tri výsledky medzi 48. až 53. miestom. Konečne jej to sadlo až v záverečnom trimestri, kde najprv po štyroch nulách brala 16. miesto vo vytrvalostných pretekoch v Kontiolahti. To ju dostalo až do premiérového masového štartu, kde bola 27., parádne potiahla siedmu štafetu, aby o pár dní v Otepää bola v šprinte 25., a tak v stíhačke dokonca 16. Organizmus už Oslo nezvládol, no ani tam z prvej polovice výsledkovej listiny šprintu nevypadla. Napokon získala až 80 bodov.
Veľmi pozitívnym faktom je, že na svojom konte má už 118 bodov za prvých 26 individuálnych štartov v navyššej lige, čo znamená, že má priemer 4,5 bodu na štart, a to je už teraz ôsme miesto v historickej bilancii Slovákov napríklad pred Ivonou Fialkovou za jej celú kariéru. Vieme, že Slováci "rastú" pomaly. Napríklad Bátovská Fialková získala za prvých 26 štartov v SP 73 bodov, teda výrazne menej ako Ema. Potenciál Emy je teda zjavne obrovský, no musí ďalej zlepšovať hlavne bežeckú stránku, na čo ale s Martinom Bajčičákom majú veľkú chuť aj prostriedky VŠC Dukla a SZB.
Mária Remeňová
Po veľmi pozvoľnom zlepšovaní sa v minulých rokoch sa už konečne Mária dostala do "drajvu", ktorý musí byť pre ňu odrazovým mostíkom do ďalšieho olympijského cyklu. Kým v zime 24/25 nie len, že nebodovala, ale dokonca sa ani nedostala do Top 60, v tejto sezóne už konečne zlomila nepriaznivú bilanciu a na 46. pokus zabodovala v pretekoch SP. Stalo sa tak v Oberhofe, keď v šprinte dosiahla 0+1 a obsadila 34. miesto. Najdôležitejšie je, že to nebola náhoda. Potom sa jej to podarilo ešte v NMNM, kde dokonca v skrátenom vytrvaláku dosiahla 20. miesto a premiérovo nastúpila na masový štart, o ktorom dovtedy absolútne nesnívala. Vynikajúco šla stíhačku na ZOH, kde sa z 51. posunula na 38. miesto. Bola aj súčasťou viacerých všetkých štafiet, ktoré uspeli. Prvých 32 bodov vo SP berieme a dúfame, že sa rozbehne k ešte vyšším métam.
Aj keď by sa zdalo, že u Márie nastal progres vo všetkých smeroch, nie je to celkom pravda. Streľbu mala v aktuálnej zime horšiu ako predtým, vo SP iba 77,5 %. To je veľká škoda, ktorá ju odstrelila od mnohých lepších výsledkov. Až štyrikrát skončila 80. a horšie, a to po veľmi slabej streľbe. Musia na tom s trénerom poriadne pracovať, pretože chceme od nej body pravidelne. Pozitívom je neustále bežecké zlepšovanie, ktoré krásne vidíte na grafe vyššie. Taký stabilný, hoci pomalý, progres je v našom biatlone absolútnou raritou. Nechceme od nej zázraky. Úplne bude stačiť, ak sa bude takto zlepšovať naďalej. Hlavne, aby bola zdravá, lebo organizmus ju v poslednom trimestri nepodržal. Mohla ešte dosiahnuť viac.
Zuzana Remeňová
Dobre vieme, že potenciál dvojičiek Remeňových je prakticky identický, no Zuzane to vo Svetovom pohári nie a nie vyjsť. Grafy vyššie vám napovedia, prečo. Je nestabilná. Bežecky aj strelecky "lieta" hore-dolu a klasicky nevie spojiť dokopy obe zložky v správny čas. Posun je ale aj u nej úplne jasný. V minulej zime veľa šancí v najvyššej lige nedostala a keď už áno, maximom bolo iba 78. miesto. To v tejto zime päťkrát prekonala, dokonca jej to dva dni sadlo a zabodovala - v Oberhofe 37. miestom v šprinte (0+0) a v Kontiolahti 37. vo vytrvalostných pretekoch (0+2+0+0). Boli to pekné výsledky, ale potrebuje väčšiu stabilitu. Paradoxom je, že napriek tomu, že nešla ZOH, bola súčasťou až štyroch štafiet SP, teda bola pri 8. v Östersunde a 7. v Kontiolahti.
Pendlovala medzi najvyššou ligou a IBU pohárom, vieme, že sa na ZOH nenominovala. Strelecké čísla vo SP neboli ideálne, 79,6 %, no v IBU Cupe mala o niečo lepších 82,8 %, takže ak by len toto preniesla do tých správnych pretekov, mohlo to byť lepšie. Asi najlepší výkon zimy podala na IBU pohári v Ridnaun, kde v individuáli brala 12. miesto (1). Problémom boli u nej najmä posledné kolá, kde už nevedela udržať solídny výkon z prvých dvoch. Šancu dostala v piatich kolách SP. Zrejme bude mať v nasledujúcej zime priestoru viac. Musí sa teda lepšie chytiť šance.
Tamara Molentová
Tamara bola absolútnou kométou sezóny. Môžu za to komplexne zlepšené výkony, ktoré ju dostali až ku medaile na MEJ a od ďalšej medaily na MEJ alebo MSJ bola jeden výstrel. Vo všetkých juniorských pretekoch šla úplnú špičku a dôležité bolo, že mala až 18 štartov medzi ženami v IBU pohári, teda merala si sily so staršou konkurenciou. Zaujímavé je, že v úvode zimy to na žiadne veľké terno nevyzeralo. Na prvých IBU pohároch bola aj 79. a radovali sme sa zo 41. miesta. Potom ale uverila vo svoje schopnosti 27. miestom v masáku v Lenzerheide. V Osrblí pridala skvelý štafetový výkon a 29. pozíciu v šprinte s 0+0. Túto streľbu zopakovala v najťažšej konkurencii života na ME v Sjusjoene, kde vzala 24. miesto.
Tamara sa postupne počas sezóny dokázala bežecky dostať 25-30 sekúnd na 7,5 km za parťáčky z tréningovej skupiny Remeňové, ktoré sú od nej o päť a pol roka staršie. Spolu s úžasnou streľbou, ktorú posunula na 85,6 %, vytvorila skvelý koktejl potenciálu do budúcnosti. Nemala väčšie výbuchy. Zo všetkých Slovákov v sezóne vystrelila v pretekoch IBU viac nábojov iba Bátovská Fialková, teda Tamara pretekala veľa a zozbierala obrovské množstvo skúseností. Negatívom u nej ostáva pomalá streľba, ktorá ju pripravila ešte o lepšie výsledky, ale hlavne, že bola presná. Dá sa čakať, že so zrýchlením príde o niečo viac chýb. Ak ostane na trajektórii progresu, jej úvodné štarty v pretekoch SP nebudú o stých miestach. Sme presvedčení o tom, že sa do stíhačky dostane už budúcu zimu.
Michaela Straková
Michaela je našim biatlonovým Slafkovským, akousi draftovou jednotkou, čo ukázal EYOF a následne aj lepšie obsadené MS dorastencov. V aktuálnej sezóne už bola pod drobnohľadom fanúšikov vo veľmi náročnej role, ktorú s prehľadom zvládla. Začala slabšie na prvom veľkom IBU pohári, ale keď prešla medzi juniorky, hneď sa chytila štvrtým miestom s 0+0 v Gomse. Od začiatku strieľala priam neuveriteľne dobre, keď prvý raz viac ako jednu chybu v položke urobila až v ôsmom štarte, v štafete, kde mala nedorozumenie s trénerom o úprave mieridiel. Inak celú zimu strieľala úžasne. Výnimkou bol len domáci IBU pohár v Osrblí, kde sa na ňu fanúšikovia veľmi tešili, no zastrieľala 2+2. Medzi ženami mala paradoxne horšie výsledky ako v zime 24/25.
Medzi juniorkami a potom kadetkami žiarila. Vo vytrvalostných pretekoch na MEJ, kde bolo aj pár pretekárok zo SP, získala bronz (1+0+0+1) a málokto si už spomenie, že po dvoch úsekoch single mixu odovzdala Maťkovi prvá, takže tam mala namierené k ďalšej medaile, ale potom prišiel Martinov blackout. Na MSK zaradila konkurenciu tak vo vytrvalostných (1+0+0+0) ako aj rýchlostných pretekoch (0+0). Iba masový štart jej už veľmi unavenej nevyšiel. Môže stavať na streľbe 85,7 %, čo je na kadetku ohromujúce číslo. Bežecky však bude mať problém v tom, že bude čoraz viac nastupovať proti silovejším súperkám, no postupne to určite zvládne. Uvidíme, akú sezónu zvolí. Začne zrejme na veľkých IBU pohároch na severe a potom sa ukáže, či bude v januári pokračovať vo veľkom, malom IBU Cupe, alebo dokonca vo SP. Vo všeobecnosti ju čaká sezóna, v ktorej "nemusí", iba "môže". Určite ju fanúšikovia radi uvidia na domácom 3. kole junior cupu.
Júlia Machyniaková
Tak ako sme pri siedmich Slovenkách konštatovali progres, u Júlie sme museli hovoriť nie len o stagnácii, ale až poklese formy, čo ju napokon "donútilo" urobiť rozhodnutie o konci kariéry. Sezónu 24/25 celú odjazdila v IBU pohári, dokázala získať 75 bodov za deväť rôznych výsledkov v Top 40. Túto zimu nebodovala ani raz, a to napriek tomu, že streleckú bilanciu dostala až na 84 %, čo je veľmi dobré číslo. Všetkým je teda jasné, že ju zrádzali nohy. Bežecky bola slabá, čo sa tak smutne ukázalo v Oberhofe, kde nahradila Bátovskú s Kapustovou, pretože tréneri sa neodvážili nasadiť debutantky Molentovú alebo Strakovú. V šprinte skončila 90. s 0+0. No a štafetu v závere zosunula z piateho na dvanáste miesto. S biatlonom v súťažnej podobe sa rozlúčila vo veku 25 rokov po 19 štartoch v najvyššej lige.
Sára Pacerová
Veľkým sklamaním bola sezóna pre Sáru, ktorú takmer počas celej prípravy trápili zdravotné problémy s chrbtom a zo šťuky, ktorá dokázala občas bežecky potrápiť aj Remeňové, sa vykľulo jedno veľké trápenie. Keďže juniorskú kariéru vlani skončila, nastúpila iba v IBU pohároch, ale napokon len troch, keďže ju počas zimy ešte aj zgniavila choroba. Napriek tak malému súťaženiu ale dvakrát bodovala - 39. a 34. Všetci vedia, že motor v sebe má. Ak sa jej podarí lepšie pripraviť, nepochybujeme, že aj ona zabojuje o niekoľko štartov v pretekoch SP, kde na svoj debut ešte čaká. Chýba jej dostatok praxe. Medzi ženami, teda v IBU pohári, má ešte len 21 štartov, teda úplne totožný počet ako o dva roky mladšia Molentová. Jedno je isté - so zdravou Sárou konkurencia v našom tíme naberie na obrátkach.
Veronika Michalechová
Stabilnou členkou nášho juniorského tímu bola Veronika, ktorá zaznamenala jasný progres. Kým v zime 24/25 dosiahla za 15 štartov v pretekoch IBU 19 bodov, tentoraz to bolo za 17 pretekov až 127 bodov. V Top 40 bola skoro stále. S takouto bilanciou by bola vlani tesne druhou najlepšou Slovenkou po Molentovej. Teraz ale nebol priestor na veľké ódy pre silné výsledky Tamary s Michaelou, no Veronika bude určite dlho spomínať na vrchol jej kariéry - ôsme miesto v masovom štarte v Madone, kde sa z 18. štartovej pozície dostala na ôsmu. Slabší bol už záver zimy, keď vo veľmi ťažkých podmienkach MSJ silný výsledok nedosiahla. Keďže v mládežníckom biatlone skončila a výkonnostná medzera k Molentovej alebo Pacerovej je jasná, rozhodla sa venovať štúdiu v Brne. Medzi ženami ju už neuvidíme.
Alžbeta Garguláková
Alžbeta síce nemala dobrú zimu a zapísala si iba chudobných 12 bodov v juniorskom IBU pohári, no dlhodobo je vnímaná za talent, s ktorým sa oplatí pracovať. Pripravuje sa s bratmi Adamovcami, ktorým tvrdý tréning nie je cudzí, takže budeme dúfať, že zabojuje aj ona a príde progres, aký nastal u viacerých našich talentov v poslednom juniorskom roku, ktorý má pred sebou. Potrebuje sa dostať z veľmi slabej streľby na úrovni 62 %. Nemôžeme mať kategóriu junioriek postavenú iba na Strakovej. Bolo by výborné, ak by sa aj Betka dostala do boja o ženské preteky. Keď si spočítame pretekárky, vidíme, že hierarchicky pred ňou je ich sedem, takže by sa jej pre úvodný trimester mohla otvoriť šanca nastupovať v pretekoch veľkého IBU pohára. Ak pôjde nominačné preteky.
Ďalšie naše nádeje
Podobný rok ako Michalechová mala Ema Zvarová, ktorá sa tiež zlepšila a v decembri s januárom dokázala bodovať v siedmich pretekoch juniorského IBU pohára, hoci jej maximum bolo "iba" 25. miesto. Škoda, že jej bežecky ani strelecky nevyšli vrcholy MEJ a MSJ. V Arberi bola napokon jedinou Slovenkou spomedzi junioriek a dorasteniek, ktorá sa nedostala do masového štartu. Keďže je to rovnaký ročník ako Veronika, čaká ju na 99 % rovnaký osud, teda medzi ženami už pokračovať nebude.
Do Top 30 sa v junior cupe dokázala pozrieť aj Eliška Molnárová, ktorá sa tesne nedostala na MSJ. Ako ročník 2006 očakávame, že bude ďalej bojovať a bude stabilnou súčasťou nášho tímu na medzinárodných juniorských pretekoch v nasledujúcej zime. Rovnako ako Alžbeta potrebuje väčší výkonnostný posun, aby to "začalo dávať dlhodobý zmysel".
Spomedzi kadetiek sa veľmi dobre na MS ukázali Ema Malíková (2009) s Barborou Fedorovou (2008). Ema dokonca mala na debutovom MS o niečo lepšie výsledky ako Straková v jej veku, hoci to bolo dané naozaj skvelou streľbou. Nejaký ten čas má aj Dominka Patrášová (2007), alebo túto zimu nikde nekvalifikovaná Adéla Liptaiová (2007). Črtajú sa aj ďalšie pretekárky zo silného ročníka 2009 ako Vivien Cimermanová, Nela Štulajterová, Jela Švantnerová či Veronika Dudášová.
Problémom mladých pretekárok bude, že keďže IBU zrušila kategóriu dorastencov na MS, ak chcú súťažiť v rámci juniorského IBU pohára, budú musieť absolvovať nominačky na dlhších juniorských tratiach, či byť postaršené, a súperiť s 2006 z Nemecka či Francúzska. Či to budú chcieť podstúpiť už budúcu zimu je otázne. Ak však raz chcú byť profesionálkami a pretekať vo Svetovom pohári, musia byť odskočené, lepšie ako rovesníčky, ísť do rizika. Aktuálne bez talentov z ročníka 2009 nezostavíme kvalitný tím pre juniorcupy. Ak už nič, tak očakávame veľký boj o domáce kolo v Osrblí, kde určite postavíme sedemčlenný tím.
Holmenkollen (SP)
