Aktuálne podujatia
Každý rok pred sezónou dopĺňame zbierku profilov našich reprezentantov. V posledných rokoch sme si zvykli, že môžeme písať o medailistoch z mládežníckych MS či ME, ktorí sa už začleňujú do nášho A-tímu a idú súťažiť v najvyššom biatlone. To je aj prípad Tamary Molentovej.
Klub biatlonu Magnezit Revúca v posledných rokoch vychoval množstvo reprezentantov, ktorí tvorili, alebo tvoria kostru nášho tímu - bratia Sklenárikovci, Ema Kapustová a už aj Tamara Molentová. Čoskoro 21-ročná pretekárka sa už posledné roky pripravuje pod vedením Petra Kazára so sestrami Remeňovými a nie je vylúčené, že možno aj všetky tri nastúpia spolu v štafete SP.
Tamara sa narodila 16. novembra 2005 v Revúcej a tam aj vyrastala. Mala šťastie, že miestny klub je vďaka dvojici biatlonových nadšencov Milanovi a Dušanovi Chrapánovcom známy výchovou biatlonových talentov a špeciálne dobrých strelcov. "Do klubu ma zapísali rodičia, keď som mala deväť rokov. V tú zimu som sa chcela naučiť bežkovať. Otec v tom čase chodieval na prechod Muránskou planinou na bežkách a ja som si tiež chcela bežkovanie vyskúšať," zaspomínala Tamara.
"Keďže mamina kolegyňa z práce bola manželkou trénera Milana Chrapána poprosila ju, či by som si mohla prísť zabežkovať na biatlonový tréning. Na jar robil revúcky klub nábor, kde ma teda rodičia prihlásili. Tam som začala trénovať pod vedením oboch trénerov Chrapánovcov. Špeciálne som sa popri biatlone nevenovala žiadnemu inému športu. Samozrejme, chodievala som zo školy na súťaže, najmä bežecké a atletické, kde sa mi tiež celkom darilo, ale vnímala som to len ako doplnok ku biatlonu, ako taký lepší tréning, pretože od začiatku som mala tento šport najradšej."
Zaujímavosťou je, že v súčasnosti je jej otec Jozef Molent predsedom revúckeho klubu, ktorý naďalej vychováva talenty v žiackych kategóriách, hoci jeho dcéra v klube už dávno nepôsobí. "Nikdy nerobil biatlon, iba hobby bežkovanie. K biatlonu sa dostal cezo mňa a snažil sa, a aj sa ešte stále snaží zabezpečiť v klube dobré podmienky pre prípravu revúckych žiakov," vraví Tamara. Klub má dlhé roky veľa športovcov, hoci nepatrí medzi destinácie úplne blízko k Osrbliu.
Mnoho biatlonistov na tomto športe od začiatku fascinovala streľba. Tamaru paradoxne nie. "Mňa bavila hlavne fyzická príprava. Zo začiatku som nechcela vôbec strieľať, ale iba behať. Až neskôr ma začala baviť streľba (úsmev)."
Po žiackom "hraní sa" na základnej škole prišlo rozhodovanie, kam Tamara pôjde na strednú školu. Chcela športovať a byť členkou CTM, čo vtedy Revúca nebola, takže sa rozhodla prestúpiť ku Petrovi Kazárovi do ŠK Železiarne Podbrezová. Tam potom nastúpila aj na športové gymnázium. Dá sa povedať, že šla už po vybehanom chodníku Emy Kapustovej, ktorá sa presunula z Revúcej do Podbrezovej vo veľmi podobnom modeli o tri roky skôr.
Tamara má za sebou štyri medzinárodné sezóny. Dve ako dorastenka, dve juniorka. V prvých troch neustále dochádzalo k progresu zo stredu štartového poľa vyššie a vyššie, no chýbal signifikantný úspech. Tamaru to ale neodrádzalo a ostávala pokojná. "Prvé tri sezóny som vnímala pozitívne, pretože som u seba videla pokroky ako aj priestor na ďalšie zlepšenie. Je pravda, že na viacerých podujatiach mi chýbal taký ten prelomový výsledok. Umiestnenie v Top 10 mi párkrát ušlo o pár sekúnd a bolo pochopiteľné, že som nad tým vtedy rozmýšľala. Zároveň som ale stále verila, že to ešte príde, pretože som si bola istá, že na to mám a viem byť konkurencie-schopná pretekárka."
K veľkým úspechom bola blízko najmä na dorasteneckých MS 2024 v Otepää, kde jazdila bežecké časy na úrovni Top 10, no vo vytrvalostných pretekoch minula posledné tri terče a v šprinte záverečné dva. No prípravu na zimu 24/25 mala veľmi kvalitnú a hoci už musela súťažiť s juniorkami, začala skvelo, keď si na decembrovom juniorskom IBU pohári v Gomse vybehla tretie miesto a prvý raz v kariére sa postavila na pódium. "Priznávam, že po tomto treťom mieste som cítila určitú formu úľavy a radosti, že sa mi podarilo vybojovať medailu aj na medzinárodnom podujatí. Vtedy som naozaj videla dôkaz od seba samej, že môžem rozmýšľať o takýchto výsledkoch, a to určite každý športovec potrebuje." Hneď v ďalších pretekoch spadla a zranila si koleno, ktoré ju následne obmedzovalo po zvyšok sezóny.
V minulej zime 25/26 sa už s trénerom rozhodli jazdiť veľké IBU poháre, hoci vekom bola ešte juniorka. Začala slabšími výsledkami v strede poľa, no postupne sa posúvala dopredu až december ukončila 27. miestom v masovom štarte v Lenzerheide, teda prvý raz bodovala medzi ženami. To sa jej dvakrát podarilo aj na domácom IBU Cupe v Osrblí a šla výborne naladená na MEJ do ďalekej Imatry. Tam to prišlo - výsledok, ktorý definoval jej mládežnícku kariéru, zisk top tímu aj miesta na VŠC Dukla - strieborná medaila vo vytrvalostných pretekoch. Iba deväť sekúnd ju delilo od zlata.
Následne ešte dokázala skončiť štvrtá v šprinte a na seniorských ME, kde tiež nastúpila, vybojovala výborné 24. miesto. Bola súčasťou úspešnej šiestej štafety a vo skvelej forme šla na svoje záverečné MSJ do Arberu. Tam napokon čerešničku na tortu nenasadila, keď ju vo vytrvaláku od medaily delil jeden nepresný výstrel a v šprinte bola jedenásta. "Veľmi ma tešil tento progres. Z pretekov na preteky som sa dostávala vyššie a vyššie. Cítila som sa silná. Áno, medaila na MSJ mohla byť čerešničkou, ale biatlon je šport, kde môže nastať veľa vecí a aj to šieste miesto a prítomnosť na malom pódiu ma potešilo."
S veľkou vervou sa tak pustila do prípravy, ktorá sa v týchto dňoch končí rovnako ako veľká éra mládežníckeho biatlonu. Už bude súťažiť iba medzi ženami. "S prípravou som veľmi spokojná. Absolvovali sme veľa sústredení vo vysokej nadmorskej výške. Spolupracovali sme so športovými odborníkmi, fyzioterapeutmi a vnímam, že sme ako skupina naozaj intenzívne pracovali na našom zlepšení. Verím, že budem mať túto sezónu možnosť pretekať vo Svetovom pohári, čo bola ďalšia veľká motivácia. Všetko sme teda podrobili tomu, aby sme s babami boli v čo najlepšej kondícii," teší sa na prvé štarty.
V minulej sezóne mala Tamara výbornú streleckú úspešnosť 85,6 % a súťažila tak veľa, že s 397 vystrelenými nábojmi skončila zo všetkých Slovákov na druhom mieste hneď za Paulínou Bátovskou Fialkovou. Dobrá strelkyňa sa teda ukázala na širokej vzorke výstrelov. Negatívom ale bolo to, že strieľala pomaly. "Mala som vysokú streleckú úspešnosť, no na úkor práve spomínaného vydýchavania a času medzi ranami. Túto sezónu sme pracovali na zrýchlení streľby a ďalších nedostatkoch s tým spojenými, takže dúfam, že to už bude lepšie," verí.
Tamara je unikátom v tom zmysle, že všetci súčasní reprezentanti A-tímu, ale aj drvivá väčšina tých pred nimi, súťažili v najvyššej lige už počas juniorských čias. Viac alebo menej stabilne nastupovali vo Svetovom pohári, dokonca viacerí aj na seniorských MS. Tamara však priestor nedostala. Najmä minulá sezóna bola v našom ženskom tíme nabitá. Veď sme do posledných pretekov bojovali o Top 10 v rebríčku národov. To bude znamenať len jediné, Tamara vstúpi do SP oveľa pripravenejšia ako jej kolegovia v minulosti. Aj keď to je biatlon a ľahko skončíte na 100. mieste, čo sa jej pokojne môže stať, už v prvej sezóne reálne má na body a pravidelnú účasť v stíhačkách.
"Mojim cieľom je postupne sa presadiť v SP, rovnako ako aj na MS a ME. Viem, že konkurencia na týchto podujatiach je naozaj silná, ale určite sa naskytne možnosť, že by som mohla byť v stíhačke a aj bodovať," verí. Zaujímavosťou je, že má veľmi vysoké fyziologické hodnoty VO2Max a aj dáta potvrdzujú, že je veľkým talentom. Sama to nevníma ako zaväzujúce, skôr sa chce učiť, ako to čo najlepšie využiť vo svoj prospech.
Aktuálne je v druhom ročníku na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a konkrétne študuje Ekonomiku a manažment podniku. Medzi jej hobby patrí čítanie dobrodružných kníh, pečenie, tancovanie, kreslenie, trávenie času v prírode a starostlivosť o zvieratá.
Mníchov (LOF)
