Miroslav Matiaško

Miroslav Matiaško
Narodený: 14. júla 1982 v Handlovej
Bývalý klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
Odchovanec: Klub lyžiarov Nováky

Obľúbené strediská: Anterselva, Pokljuka
Účastník SP od: 2003
Účasť na MS: jedenásť rôznych MS
Účasť na OH: 2006 Turín, 2010 Vanc., 2014 Soči

Počet získaných bodov v SP: 100

Náš historický rebríček Slovákov: 12. miesto (1)

Ukončenie kariéry: pred sezónou 2016/2017

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mladší zo súrodeneckej dvojice biatlonových reprezentantov Miroslav Matiaško začal so zimnými športmi už ako žiak v Novákoch, kde sa zapájal do mládežníckych pretekov v hladkých behoch. Prázdniny si spoločne s bratom Marekom spestroval letným biatlonom. „K lyžovaniu nás spolu s Marekom viedol otec. Vždy sme spolu bratsky súperili, ja som sa snažil doťahovať sa na jeho výkony a výsledky. Keď dosiahol nejaký úspech, motivovalo ma to v ďalších pretekoch, dostať sa na jeho úroveň. Bol mojím vzorom a ťahúňom,“ hovorí o začiatkoch Matiaško, ktorý sa v dorasteneckom veku začal biatlonu venovať naplno. Dostal ponuku z banskobystrickej Dukly a postupne absolvoval prvé významné mládežnícke podujatia.

 

So svetovou konkurenciou si Matiaško prvý raz zmeral sily v sezóne 2000/2001, keď bol nominovaný na MS juniorov vo vtedy úplne novučičkom Chanty-Mansijsku. Dostal príležitosť hneď v úvodných individuálnych pretekoch, kde skončil 40. V šprinte 44. Toto umiestnene vylepšil v stíhacích pretekoch a posunul sa o 14 miest vyššie.

 

V tom čase 19-ročný pretekár štartoval aj na ďalších ME juniorov 2002 v talianskom stredisku Ridnaun Val Ridanna, kde už miešal karty v prvej desiatke. Vydarili sa mu predovšetkým individuálne preteky na 15 km len s dvomi nezostrelenými terčmi a finálnym 5. miestom.

 

Veľmi dôležité obdobie v progrese mladého slovenského reprezentanta prišlo na prelome rokov 2002 a 2003. V decembri absolvoval premiéru na najvyššom fóre - vo Svetovom pohári v Osrblí. A hneď v štafete, kde horko-ťažko dobil všetkých šesť nábojov, ale trestný okruh si nedal. Na individuálny štart si počkal do Ruhpoldingu. V šprinte na 10 km so streľbou 0+2 obsadil 82. miesto. Vo februári absolvoval tretie mládežnícke MS v rade, druhé medzi juniormi, tentoraz na tratiach v poľskom Košcielisku a darilo sa mu náramne. Vybojoval striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch (to isté medzi dievčatami dosiahla istá Anastázia Šipulinová), keď ho o prvenstvo obrala jediná chyba na poslednej streľbe, a tiež solídne 8. v rýchlostných pretekoch. Odskočil si aj na juniorské ME a napriek dvom minelám v šprinte si z Forni Avoltri odniesol striebornú medailu. „Na toto obdobie si spomínam veľmi rád, v priebehu ani nie mesiaca som skončil druhý na MS, a potom som to obhájil aj na ME, bol to pre mňa vtedy veľký úspech.“ Záver sezóny znamenal pre Matiaška ďalšiu vynikajúcu skúsenosť, a to prvý štart na seniorskom svetovom šampionáte v Chanty-Mansijsku 2003, hoci pred tým absolvoval iba jediný šprint vrámci SP. V individuálnych pretekoch obsadil 69. priečku a výkonnostne sa vyrovnal svojmu staršiemu bratovi Marekovi, ktorý tu skončil 64. Miro tu naskočil aj do šprintu. Trafil deväť z desiatich terčov, ale finišoval na 67. mieste, takže sa do stíhacích pretekov nedostal. „Od prvých sezón medzi mužmi som na začiatku neočakával nič extra, chcel som sa len oťukať, naučiť sa ako sa na tejto úrovni preteká. Mal som ale niekoľko slušných výsledkov a hneď a aj štart na MS, čo mi dalo mnoho síl,“ pokračuje v rozprávaní o svojej kariére Matiaško.

 

V príprave na nasledujúci ročník si na juniorských MS v letnom biatlone v Taliansku pripísal na konto zlato v pretekoch s hromadných štartom na 6 km, bronz zo stíhacích pretekov a 5. miesto zo šprintu.

 

 

Miroslav Matiaško (© HAMÉ, Vladimír Veverka)

 

 

 

 

Prvú, takmer kompletnú, sezónu v kolotoči Svetového pohára odjazdil v zime 2003/2004. Podával síce vyrovnané výkony, ale pravidelne sa umiestňoval iba na rozmedzí siedmej a ôsmej desiatky. Výnimkou bol SP v nemeckom Ruhpoldingu v januári s 59. miestom v šprinte a ešte lepším 50. v stíhačke. Vrcholom druhej polovice sezóny boli MS v Oberhofe, na ktorých sa mladší z dvojice Matiaškovcov prezentoval výborným výkonom v individuálnych pretekoch - dosiahol dovtedy najlepšie umiestnenie - 33. miesto medzi svetovou špičkou, a tento výsledok mu ostal svietiť ako najlepší šesť rokov. Šprint mu tak dobre nesadol, po štyroch chybných výstreloch z toho bolo v cieli 66. miesto. „Pamätám si, že v Oberhofe sa vtedy pretekalo vo veľmi zlom počasí, bola nízka viditeľnosť a štart bol o jeden deň posunutý. Bál som sa, že sa mi nepôjde dobre, ale opak bol pravdou a nakoniec som bol s 33. miestom naozaj spokojný.“

 

 

Počas nasledujúcej sezóny sa zapojil len do januárových kôl Svetových pohárov v Ruhpoldingu a Anterselve. Nenapodobnil umiestnenia z predošlých rokov, vo viacerých štartoch sa dokonca pohyboval len okolo 90. miesta. Podobne nevýrazne si počínal aj na MS v Hochfilzene, kde nastúpil len na vytrvalostné preteky a do cieľa dorazil s 93. najlepším časom.

 

 

Počas prípravného obdobia Matiaško odjazdil niekoľko pretekov IBU Cupu a SP v Osrblí a Oberhofe, následne s našim tímom odcestoval do talianskych Álp na svoju prvú Olympiádu. „Keď som sa dostal do nominácie na Olympijské hry, bral som už tento samotný fakt ako úspech. Nechcel som však výkonnostne sklamať a do prípravy som dal všetko. Brat Marek ma pred pretekmi upozorňoval, aby som si dal pozor na tempo, lebo v Turíne sa preteká vo vyššej nadmorskej výške.“ Veľmi zaujímavé preteky odjazdil hlavne v individuáli. Prvá návšteva strelnice mu vôbec nevyšla, keď netrafil až tri terče, ale na ďalších troch položkách sa už nepomýlil a postupne vo výsledkoch stúpal, až sa v cieli ocitol na peknom 38. mieste. „Úvodná položka mi nevyšla, pripisujem to najmä nervozite, prvé bežecké pasáže som išiel opatrne, aby som si rozložil sily, ale ako sa postupne preteky vyvíjali, získaval som sebavedomie, strieľal som bez chýb a celkovo som bol spokojný, aj preto že Marek vtedy dokončil na 5. mieste a bol blízko olympijskej medaily. Mali sme takmer rovnaké bežecké časy, škoda, že som nebol lepší na prvej streľbe, mohol som aj ja skončiť okolo prvej desiatky,“ opisuje priebeh svojich najúspešnejších pretekov na OH Matiaško, ktorý v ďalších dvoch štartoch v talianskych Alpách nestrieľal podľa predstáv, v šprinte bol 51. a v následnej stíhačke poskočil iba o dve miesta.

 

Po návrate z Turína prišli na rad Majstrovstvá Európy v nemeckom Arberi. Matiaško štartoval vo všetkých disciplínach, pričom 14. a 19. miesto z individuálnych pretekov resp. zo šprintu možno považovať za úspech. Navyše rozbiehal našu štafetu, ktorá finišovala za Nórmi na 4. mieste.

 

 

Miroslav Matiaško v Novom Měste na Moravě (© Jakub Leščinský)

 

 

 

V tomto období sa slovenský pretekár prezentoval pomerne striedavou formou. V závere roka 2006 mal streleckú smolu a na bodované priečky sa dostal len v Hochfilzene 34. miestom v šprinte. Presne rovnaký výsledok potom vybojoval v januári v Slovinsku a okrem bodov v šprinte pridal ďalšie aj vrámci stíhacích pretekov (39.). Na MS 2007 v Anterselve skončil 37. vo vytrvalostných pretekoch. „Tých niekoľko bodov vo Svetovom pohári ma potešilo, ale celkovo v tomto období som stagnoval, hlavne v porovnaní s prvými ročníkmi medzi mužmi. Po tých kvalitných umiestneniach aj na OH som predpokladal, že pôjdem ešte vyššie, ale na viacerých pretekoch sa mi nedarilo, trápil som sa.“ Nasledujúce dva ročníky sa predstavoval prevažne v seriáli IBU Cupu. Do SP naskočil len v Oberhofe a bola z toho 91. priečka v šprinte.

 

Matiaško nebol spokojný ani s výkonom na MS 2008 vo Švédsku - 72. a 80. miesto. Atmosféru najprestížnejších pretekov opäť naplno pocítil počas sezóny 2009/2010, ktorá vyvrcholila dlho očakávanými kanadskými OH. Tu si o niečo pohoršil oproti Turínu 2006, pretože vytrvalostné preteky po troch trestných minútach ukončil na 47. mieste a v rýchlych pretekoch ho dve chyby na druhej streľbe odsunuli až na 76. priečku, takže sa narozdiel od Turína v stíhačke nepredstavil. „Na prvých OH v Turíne som bol vo veľkej eufórii, všetko som sledoval s vypleštenými očami, po športovej stránke som zbieral skúsenosti. Vo Vancouveri 2010 som už pomýšľal aj na lepšie umiestnenie, ale bohužiaľ, nepodarilo sa mi to. Zaskočilo ma zlé počasie, dážď a náhle zmeny teplôt, na trati som sa necítil dobre ani v jednej disciplíne.“

 

 

 

 

Zlepšenú výkonnosť a už dostatočné množstvo skúseností v poolympijskej sezóne naznačilo hneď prvé podujatie SP v Östersunde a 36. miesto zo stíhacích pretekov. Následný Hochfilzen bol menej úspešný, ale na 16. december 2010 - tretie kolo v slovinskej Poklujke - a 6. miesto z vytrvalostných pretekov zrejme Miro nikdy nezabudne. Pred poslednou streľbou mal dokonca na druhú priečku. "Som strašne rád, že to nakoniec vyšlo na tú prvú šestku. Počas pretekov sa mi snažili nehlásiť moje poradie, lebo niekedy to môže byť katastrofa, keď človek pred poslednou streľbou znervóznie a urobí aj chyby, ktoré obyčajne nerobí. Informáciu o tom, že som tak vysoko, som dostal až po poslednej streľbe a potom som už len uháňal do cieľa," povedal vtedy po pretekoch pre agentúru SITA Matiaško. S odstupom času si na 6. miesto v SP spomína takto: „Stalo sa mi presne to, čo mi hovoril Marek po jeho 5. mieste na OH. Všetky okolnosti vyšli výborne, ráno pred pretekmi som sa zobudil a cítil som sa výborne, takisto po štarte som cítil, že mám dobré nohy a môžem ísť vysoké tempo. Pokljuka je známa tým, že na streľbe fúka vietor, tento raz mi to ale vyšlo výborne. Po poslednej položke som mal na konte celkovo dve chyby, uvažoval som, že môžem byť asi tak 20., keď som však bežal na priebežnom druhom mieste, nemohol som tomu uveriť. Skonsolidoval som všetky zvyšky síl a rýchlo bežal do cieľa. Neskôr ho prekonalo päť súperov, ktorí štartovali neskôr. Doteraz ide o jeho najlepší výsledok napriek tomu, že minul dva terče. Stal sa tak štvrtým Slovákom histórie, ktorý v SP finišoval v najlepšej desiatke (Machyniak, Hurajt, brat Marek). Po tomto úspechu si už v ročníku 10/11 nepripísal na konto ďalšie body, vo výsledkových listinách sa pohyboval okolo 70. priečky.

Rovnakým štýlom prebiehala celá sezóna 11/12, ktorej maximom bolo 64. miesto zo šprintu na 10 km vo fínskom Kontiolahti.

 

 

Miroslav Matiaško na tréningu (© Jakub Leščinský)

 

 

 

Otvorenie novej sezóny v Östersunde 2012 prinieslo druhý výsledok v Top 20. Po vynikajúcich streľbách a len jednej chybe sa ako inak v individuále Matiaško prepracoval na 13. miesto. Vyrovnané výkony na strelnici a zlepšený beh ukázal aj na ďalších pretekoch v Pokljuke (37. a 39. miesto), no najmä na MS v Novom Měste na Moravě. Opäť chytil najlepší deň vo vytrvalostných pretekoch na 20 km, kde ho rozhodcovia klasifikovali na 32. pozícii, najvyššie zo všetkých Slovákov v treťom najlepšom životnom výkone. „Pred touto sezónou som mal problémy s achilovkou. Nevedel som akú formu budem mať, ale postupne sa to zlepšovalo. Veľa som čakal hlavne od MS, hovoril som si, že by bolo dobré zaznamenať nejaký ďalší dobrý výsledok a nadviazať na Pokljuku. To konečné 32. miesto v individuáli nebolo zlé, preteky mi celkom vyšli, ale chcel som dosiahnuť viac.“ V tejto sezóne Miro zaznamenal najlepšie strelecké štatistiky na úrovni 82,2 % i bežeckú formu s priemernou stratou minúty a pol na desiatich kilometroch.

 

 

V ročníku 13/14 sa každý sústredil hlavne na olympijské preteky na brehu Čierneho mora, no Miroslav Matiaško sa už od prvých pretekov sezóny necítil práve v najlepšej forme. Pred samotnými OH sa mu nepodarilo zájsť žiaden kvalitný a bodovaný výsledok vo Svetových pohároch, čo sa odzrkadlilo aj vo vytrvalostných pretekoch, ktoré boli jeho jediným individuálnym vystúpením v Soči. Finálne 57. miesto mohlo byť omnoho vyššie nebyť posledných dvoch pokazených výstrelov na štvrtej streľbe. Po skončení Olympiády však Mira trápila najmä nevydarená štafeta. Slováci v nej skončili 12. (najvyššie z posledných troch OH), no Matiaško počas svojho úseku na jednej streľbe začal mieriť na nesprávny terč, čo ho stálo mnoho času. „Nechápem ako sa mi mohla stať takáto školácka chyba. Bol som na seba poriadne nahnevaný. Viem, že výkonnostne som mal na súperov, ale kvôli tejto chybe som s nimi stratil kontakt,“ opisuje situáciu počas štafety v športovom komplexe Laura.

 

 

 

Trápenie na tratiach v Östersunde a Hochfilzene vystriedalo v januári 2015 veľmi slušné umiestnenie (39.) v šprinte na oberhofských tratiach. Ešte krajšiemu výsledku tu opäť stála v ceste nevydarená posledná strelecká položka s dvomi chybami. Matiaškovi sa v minulej sezóne na rozdiel od predošlých darilo viac v šprintoch, čo potvrdilo aj 66. miesto v Anterselve a 50. na Holmenkollene. Naopak to bolo na MS v Kontiolahti, kde v individuáli zaznamenal 45. miesto a v šprinte so štyrmi chybami až 75. „flek“.

 

 

 

Miroslav Matiaško v posilňovni pred sezónou 2015/16 (© Jakub Leščinský)

 

 

33-ročný Matiaško dosiahol svoje štyri najlepšie kariérne výsledky vo vytrvalostných pretekoch (6., 13., 32., 33.), kde dlhodobo predvádzal vysokú streleckú úspešnosť cez 80 percent. V sezóne 12/13 zaznamenal až 90 percent, keď pri troch vystúpeniach netrafil iba šesť terčov. V ostatných disciplínach to nie je ružové. V posledných dvoch sezónach mu navyše priemerná strelecká úspešnosť klesla k hranici 75 %, čo je základný nedostatok pri snahe dosahovať umiestnenia na bodoch. Výrazne ho brzdí najmä stojka, kde má veľmi nízku bilanciu, iba okolo 65 % zostrelených terčov. „Je pravdou, že za posledné sezóny sa mi v streľbe nedarilo. Minulý rok som urobil veľkú zmenu - vymenil som pažbu na zbrani. Malo by to byť pre mňa pohodlnejšie a presnejšie. Celkovo v tíme sme trochu pozmenili streleckú prípravu. Teraz sa viac zameriavame na jednotlivé pasáže streľby ako domierenie, spúšťanie rany, práca prsta na spúšti. Chceme si na nich dať viac záležať a zvýšiť úspešnosť. Zatiaľ sa v príprave ukazuje, že by to mohlo fungovať,“ hovorí o streleckej príprave a pokračuje popisom každoročného cyklu tréningu na nadchádzajúcu sezónu: „Prípravu na sezónu začíname väčšinou dlhými túrami v horách a crossovými behmi. Potom to postupne obohacujeme o bicykel či kolieskové lyže. Počas leta máme podujatia v letnom biatlone a trénujeme už komplexne aj so streľbou. V poslednej sezóne sa v tréningu sústredíme viac na silové cvičenia so železom a vlastnou váhou.“

 

Matiaško je súčasťou Svetových pohárov už 13 rokov, v súčasnom reprezentačnom tíme je najskúsenejším a bohaté skúsenosti sa snaží odovzdať mladším. „Biatlon sa za posledné roky vyrovnal. Keď som si pozeral výsledkové listiny z posledných rokov, videl som, že takmer všetci pretekári si zlepšili bežecké časy. V minulosti v behu dominovala možno prvá dvadsiatka, dnes môže vyhrať ktokoľvek z prvej päťdesiatky. Je veľmi náročné v súčasnosti sa presadiť medzi najlepších, každé malé zaváhanie v behu alebo v streľbe znamená pokazené preteky. Naopak, ak odstrieľate rýchlo a bez chyby, môžete sa hneď posunúť aj o desať miest dopredu.“ vysvetľuje Miroslav Matiaško.

 

Keďže nám Matiaško po sezóne 2015/16 nereagoval na prosbu o zhodnotenie sezóny, pýtali sme sa trénera, ako vidí jeho budúcnosť: "Ťažko povedať. Nie som jeho zamestnávateľ. Dukla bude určite prezentovať svoje predstavy, ako má vyzerať tím smerom k OH v Pjongčangu. Ja som viackrát proklamoval, že Mirovo miesto má svoj význam a slúži na to, aby popri ňom rástli mladí pretekári ako Šíma, Kubaliak či mladý Kosztolányi. Oni musia ukázať, že majú na to, aby pretekára akým je Matiaško vymenili, vytlačili ho z tímu. Uvidíme ako sa to v Mirovom prípade vyvinie. Faktom je, že nemal dobrú sezónu," povedal Juraj Sanitra. Po sezóne napokon po dohode so zamestnávateľom ukončil kariéru.