Sumár MSJaK: Rusi a Nóri dominovali, naši bojovali so cťou + galérie Slovákov

 

Medzi juniormi vybojoval dve zlaté medaily Igor Malinovskij, ktorý ovládol šprint, a najvyšší stupienok si postrážil aj v stíhačke. Tam na neho tlačil Sindre Pettersen, ale nórsky biatlonista si nepripísal druhú zlatú medailu, keď bol predtým úspešný vo vytrvalostných pretekoch.

 

Juniorkám kraľovali tri pretekárky. V individuálnych pretekoch sa presadila kanadská reprezentantka Megan Bankesová, ktorá strieľala bezchybne. V šprinte obsadila najvyššiu priečku Michela Carrara, no talianska pretekárka nezvládla stíhačku po streleckej stránke, takže sa pred ňu dostala Valerija Vasnetcovová, ktorá predviedla čistú streľbu. V šprinte a stíhačke sa dostala dvakrát na pódium aj Ingrid Tandrevoldová.

 

V kategórii kadetov získal kanadský tím druhú zlatú medailu na šampionáte, keď po suverénnom výkone a presnej streľbe triumfoval Leo Grandbois. Šprint a stíhačku už ukoristil Emilien Claude, francúzsky borec síce nestrieľal veľmi presne, ale predviedol sa výborným behom a odolnosťou. V obidvoch disciplínach sa mu dokázali ako-tak vyrovnať Sergej Telen a Cedric Christille.

 

Súťaže kadetiek najskôr odštartovali triumfom francúzskej reprezentantky Lou Jeanmonnet Laurentovej, ktorá pri stopercentnej streľbe nenašla premožiteľku. Ostatné dve disciplíny pretavila na zlatú medailu Irene Lardschniederová. Talianska biatlonistka predviedla v šprinte vynikajúci beh, po ktorom získala veľkú časovú výhodu, ktorú v stíhačke obránila, hoci jej súperky strieľali lepšie. Svoju druhú medailu tu získala Laurentová a dva razy obsadila tretiu priečku ďalšia talianska zástupkyňa Samuela Comolaová.

 

Na konci šampionátu si štafetové preteky rozdelili nórska a ruská zostava. Nóri boli úspešní medzi kadetmi a juniorkami, v obidvoch prípadoch ich podržala veľmi dobrá streľba. Ruskí reprezentanti sa tešili v štafete kadetiek, kde predviedli kvalitný bežecký výkon, a v juniorskej štafete, kde strieľali zo všetkých najlepšie.

 

 

 

Organizátori zvládli podujatie na dostatočnej úrovni. Vzhľadom na nedostatok času a aj snehu robili, čo mohli. Tímy na porade pred MS vraj dokonca tlieskali ľuďom zodpovedným za trate, že ich dokázali napriek nepriazni počasia veľmi dobre pripraviť. Problémom ostalo napríklad staré-známe rozbahnené oranisko za budovou, ktoré si niektorí pretekári s veľavravným úškrnom fotili. Snáď sa zodpovedným podarí do dvoch rokov celý tento priestor až k bunkám vyasfaltovať. Rovnako ako musia zapracovať na press centre, ktoré je teraz príliš malé, dokonca v ňom nefungujú niektoré zástrčky a viacerí zahraniční novinári zvyknutí na podmienky SP hromžili.

 

 

 

Domáce prostredie využil náš zväz k štartu až pätnástich pretekárov, keďže, ako sme písali pred šampionátom, poslednú miestenku v kategórii junioriek nemali reálne komu dať. Vlani sa v Rumunsku k pozíciám v Top 30, alebo tesne za ňou (prvá tretina výsledkovej listiny), dostali Horvátová, Machyniaková, Baloga a Kosztolányi, spolu nazbierali sedem takýchto umiestnení s maximom na 23. pozícii. Tentoraz to dopadlo lepšie. Bartko, Lepeň, Ottinger, Hubač, Haidelmeierová a napokon aj Baloga sa na hrane prvej tretiny štartového poľa objavili jedenásťkrát s najvyšším umiestnením na 13. mieste. Či je to pozitívny signál pre budúcnosť slovenského biatlonu je zatiaľ predčasné konštatovať. Rovnako ako vlani totiž väčšinu našich pretekárov sprevádzal horší bežecký výkon, s ktorým sa veľmi ťažko bojuje.

 

Najlepšiu fyzickú pripravenosť podľa očakávania ukázal Šimon Bartko, ktorý patril na trati medzi najrýchlejších juniorov a 25., 13. a 29. miestom čiastočne zvládol akúsi ťarchu majstrovstiev, ktorú si okrem flinty niesol na chrbte, keďže hlavne na ňom závisel úspech slovenského biatlonu na tomto podujatí. Sám by si určite predstavoval boj ešte o vyššie pozície, ale keď vezmeme do úvahy jeho vlaňajšie výsledky - 74. a 66. miesto - spokojný byť musel.

 

 

Šimon Bartko na MSJaK (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

Ostatní predviedli vo svetovej konkurencii priemerné až podpriemerné bežecké výkony a úspech teda závisel od streľby. Tú trinásť z 15-tich pretekárov aspoň v jednom štarte nezvládlo a vyslovene pokazilo jednu položku s tromi chybami, čo je v tomto veku bežné. Zvyšná dvojica Závalec - Valenta ozaj nevládala na trati. Najlepšiu streleckú bilanciu predviedla na šampionáte z našich Haidelmeierová (50/61), teda 82 %. Slovákov, ktorí neštartovali v stíhacích pretekoch, sme nebrali do úvahy. Práve Veronika a tiež Samuel Závalec si ešte zaslúžia pochvalu za rýchlosť streľby.

 

Spomínaná pätica Matej Lepeň (17.), Lukáš Ottinger (22., 29.), Veronika Haidelmeierová (24., 26.), Samuel Hubač (32., 33.) a Matej Baloga (33.) sa ale dopracovala k slušným výsledkom a má potenciál v ďalšom roku či rokoch posúvať sa ďalej, čo koniec-koncov potvrdili Lukáš, Samuel a Matej siedmym miestom v štafete. Všetci ešte spĺňajú vekovú hranicu aj v budúcej sezóne.

 

V najbližšej budúcnosti potrebuje náš mládežnícky biatlon viac peňazí, lepšie podmienky na prípravu a jazdievať juniorské IBU Cupy, kde sa budú môcť pretekári porovnať so svetom a okoreniť chudobnú sezónu iba s domácim pohárom. Juniori už potrebujú celosezónneho reprezetačného trénera. Hľadanie nástupcov Kuzminovej, Gerekovej, Kazára a Otčenáša pokračuje a najmä ženská časť začína prihorievať. V ďalšom olympijskom cykle budeme túto generáciu potrebovať.

 

 

Veronika Haidelmeierová na MSJaK (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

 

 

 

Prechádzame k názorovej časti sumára. Pôvodne sme chceli analyzovať šampionát zo slovenského pohľadu aj s trénermi, napokon sme sa ale rozhodli, že tentoraz im priestor nevyčleníme. Tréner Šulej má už iné myšlienky v Kontiolahti a tréner Kamenský náš projekt i snahu mediálne podporiť biatlon označil za "srandičku" a vyjadriť sa odmietol. Ospravedlňujeme sa tak Petrovi Kazárovi, ktorý s nami príkladne spolupracuje.

 

Zachytili sme v posledných dňoch aj množstvo negatívnej energie hlavne zo strany tých pretekárov a ich okolia, najmä dievčat, ktorým sa na MSJaK nedarilo. Písalkovia si dovolia napísať "slabý výkon", iba demotivujú mladého biatlonistu, nepoznajú súvislosti, nech radšej nič nepíšu.

 

Mladí biatlonisti a ich okolie si musia uvedomiť, že toto nebol Viessmann pohár a keď sa dostali na scénu majstrovstiev sveta, ich výkony sa logicky musia porovnávať so svetovou konkurenciou, to je automatická daň za nomináciu! Hoci na trati i strelnici určite nechali všetko a možno cítia krivdu, že biatlonu už veľa obetovali a písalkom 64. miesto nestačí, ich výsledky v závere výsledkovej listiny inak opísať nemôžeme, lebo by sme dostali do pozície alibistických snílkov. každý si v každom článku zaslúžil svoj odsek. Máme písať iba o tých, ktorým sa darí? A kde je hranica? Napriek tomu si myslíme, že sme sa kritike vyhýbali ako sa len dalo a ani bežecké výkony v poslednej desiatke nepripomínali.

 

No a potom je tu ešte všadeprítomná snaha vyviniť sa. Veď Bartko mal oveľa lepšie podmienky na prípravu, veď na konci šampionátu nám nešli lyže, veď sme nemali ani maséra, prístup trénera sa mi nepáči, mám také a také zdravotné problémy atď. Pripomíname, že slovo "reprezentant" je odvodené od slovesa "reprezentovať" a pretekár nereprezentuje iba seba, ale krajinu, zväz, celé biedne podmienky nášho biatlonu a je iba ich najvyššou inštanciou, škaredo povedané, produktom.

 

Rovnako ako drvivú väčšinu ľudí v prípade úspechu nezaujímajú ľudia za Nasťou Kuzminovou či Paulínou Fialkovou, lebo celú slávu zožnú pretekári, ani v prípade neúspechu verejnosť nezaujíma jeho pozadie. Vo výsledkoch vždy svietil a bude svietiť iba pretekár. Napriek všetkému hore vypísaní Slováci zaklopali na brány prvej tretiny výsledkovej listiny a sú živým príkladom, že cez to všetko sa to predsa len dá. Budeme teda držať palce ostatným našim reprezentantom, ktorým sa uplynulý týždeň nedarilo (niektorí zažili takéto MS prvý raz), či sa ani nedostali do nominácie na šampionát, aby ďalej na sebe pracovali a vyšlo im to nabudúce. Musia zároveň pochopiť, že všetci sme na jednej lodi. Ďalší písalkovia, ochotní biatlonu darovať neuveriteľné množstvo času a tisíce eur na úkor celého pracovného aj voľného času počas štyroch mesiacov iba preto, že tento šport majú radi, už neprídu. Za to ručíme.

 

 

 

 

 

 

Program MS a umiestnenia Slovákov