Obidvaja víťazi celkového hodnotenia SP prežili výnimočnú sezónu. Martin Fourcade vybojoval už svoj celkový šiesty titul a dosiahol rekordný počet víťazstiev v jednom ročníku. V ženskej časti bola konkurencia vyrovnanejšia, ale súperky predsa len dostala za svoj chrbát Laura Dahlmeierová, ktorá bola v rozhodujúcej časti sezóny takmer neporaziteľná.
 Videosumár sezóny (v angličtine) |
Fourcade nerozdával darčeky
Martin Fourcade mal pred sebou jasný zámer, a to vyrovnať Björndalenov rekord v počte triumfov v celkovom hodnotení svetového pohára. Francúzsky jazdec sa oprel razantne do svojho predsavzatia a od samého začiatku sezóny sa obliekol do žltého trička. A nikomu ho už nepožičal. V prvom trimestri doslova valcoval konkurenciu, víťazstvá prichádzali jedno za druhým. Po novom roku súperi predsa len dokázali nájsť na neho recept, ale Fourcade aj tak vyhral na každom podujatí, kde štartoval.
Presadil sa aj na majstrovstvách sveta, kde síce vybojoval "len" jednu zlatú medailu, ale celkove mu pribudlo päť najcennejších kovov. Nakoniec absolvoval kompletnú sezónu, aj keď mal pred záverečnými kolami istý zisk veľkého glóbusu. Ale vďaka tomu vyhral aj všetky malé glóbusy a celkove si polepšil o neuveriteľných štrnásť víťazstiev v jednej sezóne. A to sa nikomu predtým nepodarilo.
Počas celej sezóny si počínal suverénne, ako najlepší bežec na lyžiach strieľal perfektne, a to najmä v rozhodujúcich okamihoch. Po parádnej sezóne bude mať teraz pred sebou veľkú výzvu - zachovať si svoju výkonnosť, aby mohol zabojovať o rekordný siedmy titul a zároveň sa dôkladne ukázať na olympiáde.
| Martin Fourcade počas sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Vo francúzskej zostave sa dokázal dostať na stupne víťazov už len Quentin Fillon-Maillet, ktorý sa tam objavil dvakrát. Dobré výkony predvádzal Jean Beatrix, takže francúzska zostava si mohla vychutnať striebornú štafetovú medailu na svetovom šampionáte.
Na druhej priečke v celkovom hodnotení skončil Anton Šipulin. Ruský reprezentant podával počas celého roka stabilné výkony a vybojoval dva triumfy. Jeho silnou stránkou bola presná streľba a dlhšie preteky, v šprinte sa mu veľmi nedarilo. Ale v stíhačke vždy dokázal predviesť výborný posun dopredu. Okrem dvoch triumfov v SP patrili medzi jeho vrcholy aj štafetové preteky na MS, kde ruská zostava získala zlatú medailu.
Pri tomto úspechu nechýbali Anton Babikov a Maxim Tsvetkov, ktorí na začiatku ročníka v Östersunde ako prví dokázali poraziť Martina Fourcada. Sezónu odštartoval s problémami Jevgenij Garaničev, ale postupne jeho forma stúpala, i keď už nedosiahla najvyššiu úroveň.
| Anton Šipulin počas sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Nóri boli naučení na viac víťazstiev
V nórskej reprezentácii ukázal najväčšiu kvalitu Johannes Thinges Bö. V klasifikácii SP obsadil tretiu priečku a tešil sa z dvoch víťazstiev. Na začiatku ročníka vyzeral ako hlavný konkurent Martina Fourcada, ale okrem občasných streleckých výpadkov ho zastavili aj zdravotné problémy. Napriek tomu sa dokázal zmobilizovať pred svetovým šampionátom, kde uchmatol tri strieborné medaily, a ukázal svoj veľký potenciál. Veď stále má iba 23 rokov.
So zmiešanými pocitmi musel zakončiť sezónu Emil Hegle Svendsen. Skúsený pretekár sa dostal do vynikajúcej formy v druhom trimestri a pred MS jazdil vo veľkej pohode. Lenže následne ho skolili zdravotné komplikácie, čo sa výrazne prejavilo na jeho výsledkoch v Hochfilzene. Na hlavnom podujatí v ročníku tak nemohol predviesť svoje najlepšie výkony, ale to, v akom stave jazdil po novom roku, mu musí dodať sebadôveru pred olympijskou sezónou.
Ole Einar Björndalen si odjazdil svoje. Legendárny biatlonista vie, že v každých pretekoch nemôže konkurovať mladším súperom, ale na jeho konto aj tak pribudla bronzová medaila zo stíhačky na MS a dve víťazstvá v štafetách vo SP. A podobným štýlom sa bude chcieť presadiť aj v nasledujúcom ročníku a na OH. Ťažké obdobie prežil Tarjei Bö, ktorý do súťažného rytmu naskočil len v Osrblí. Po zdravotných komplikáciách sa stihol trikrát objaviť v Top 10 na najvyššom fóre, čo bolo pre neho veľmi dôležité pred letnou prípravou.
| Ole Einar Björndalen a novinári (© Petr Slavík, Český biatlon) |
V nemeckej zostave podávali najstabilnejšie výkony Arnd Peiffer a Simon Schempp. Prvý menovaný nadviazal na svoje najlepšie výsledky spred piatich-šiestich rokov a okrem niekoľkých umiestnení na pódiu získal zlatú medailu v zmiešanej štafete na MS a jeden triumf vo SP. Schempp potvrdil svoju príslušnosť k najlepším biatlonistom súčasnosti. V Hochfilzene ukoristil dve zlaté medaily, podával stabilné výkony, ale akoby mu niečo chýbalo, aby bol na trati viac nebezpečnejší a častejšie sa bil o víťazstvá.
Na stupne víťazov sa dokázal dostať aj Erik Lesser a Dominik Doll predviedol životný výkon v majstrovskom šprinte, kde dokonale spojil rýchly beh s čistou streľbou, s čím máva problémy.
Výborný ročník majú za sebou rakúski pretekári. Julian Eberhard skončil v najlepšej desiatke celkového hodnotenia, vybojoval dva triumfy v šprintoch a zbavil sa nálepky "len" rýchleho bežca, pretože jeho streľba je kvalitatívne lepšia. Vo veľmi dobrom svetle sa ukazoval na konci ročníka Simon Eder, ktorý na MS bral bronzovú medailu v masovom štarte, a celá reprezentácia sa tešila aj z tretej priečky v štafete, kde spomínaných borcov doplnili Mesotitsch a Landertinger.
Najlepšiu sezónu v kariére absolvoval Lowell Bailey. V celkovom poradí finišoval na ôsmej priečke a vybojoval svetový titul v individuálnych pretekoch. Americký jazdec v tejto disciplíne uchmatol víťazstvo Ondřejovi Moravcovi, ktorý sa dokázal správne pripraviť na MS. V Hochfilzene sa dostal do výbornej formy a následne sa niekoľkokrát objavil na stupňoch víťazov vo SP. Výkonnostný posun predviedol Michael Krčmář, ktorý sa pravidelne začať objavovať v Top 10, a jeho najlepším výsledkom bolo tretie miesto v stíhačke v Ruhpoldingu. Aj Michal Šlesingr sa vedel vyburcovať k najlepším výkonom, ale nie mnohokrát. Najviac sa mu darilo v Oberhofe, kde obsadil v šprinte druhú priečku a stíhačke finišoval na siedmej pozícii.
| Zlata sa dočkal aj americký veterán Lowell Bailey (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Kráľovná biatlonu je opäť z Nemecka
V ženskej časti dominovala Laura Dahlmeierová a podobne ako u Fourcada to bola parádna jazda naprieč celou sezónou. Nemecká reprezentantka nasadila vysoké výsledkové tempo hneď od úvodných pretekov a svoje výkony dokázala udržať na veľmi vysokej úrovni, ba ešte ich vyšperkovať. Ukázala to na majstrovstvách sveta, kde vybojovala päť zlatých medailí a jednu striebornú. Kým dovtedy sme si užívali dramatické súboje najlepších biatlonistiek, na šampionáte Dahlmeierová jasne ukázala, ktorá z nich je novou biatlonovou kráľovnou.
Na jej konto pribudlo desať víťazstiev v individuálnych disciplínach, z toho tri dosiahla na MS, a zaujímavá je aj skutočnosť, že od Anterselvy až po Holmenkollen sa dostala štrnásťkrát za sebou na pódium v každej súťaži, kde sa predstavila. V záverečnom kole jej už evidentne došla energia, ale dovtedy len jeden raz nefigurovala v Top 4 v priebehu celej sezóny. Na jej konto pribudli aj dva malé glóbusy za individuálne preteky a stíhačku.
Tieto perfektné výsledky dosiahla vďaka vynikajúcemu behu a presnej muške, o ktorú sa dokázala oprieť v tých najdôležitejších momentoch. Ešte len 24-ročná pretekárka tak bude v nasledujúcich ročníkoch tou hlavnou súperkou pre všetky ostatné biatlonistky. Je zaujímavé, že žiadne ďalšie nemecké reprezentantky sa nedostali ani raz na stupne víťazov, ale v štafete vždy dokázali podať maximálny výkon a v tomto smere vyhrali všetkých päť súťaží v sezóne.
| Laura Dahlmeierová počas sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Dahlmeierovú sa snažila naháňať počas celého ročníka Gabriela Koukalová. Česká pretekárka mala na štyroch pretekoch oblečený žltý dres, ale celkový titul neobhájila. V tejto sezóne však primárne nemyslela na celkovú klasifikáciu SP, ale na úspech na svetovom šampionáte. V Hochfilzene sa jej vydarili hneď prvé preteky, v šprinte získala vytúženú zlatú medailu, a potom jej pribudli ešte dve medaily. A nakoniec sa jej darilo aj vo svetovom pohári, kde vybojovala štyri víťazstvá, druhé miesto v celkovom poradí a malé glóbusy za šprint a preteky s hromadným štartom. Koukalová tak potvrdila príslušnosť k absolútnej svetovej špičke a pred olympijskou sezónou môže byť zo sebou maximálne spokojná.
V českom tíme sa čakali lepšie výsledky od Veroniky Vítkovej, ktorá počas celého roka nedokázala nájsť ten správny rytmus, ale keď mala dobrý deň, vedela finišovať v najlepšej desiatke. Na predchádzajúci ročník sa nemôže sťažovať Eva Puskarčíková, ktorá dosiahla niekoľko zaujímavých výsledkov. Začala sa objavovať v elitnej desiatke, v Pokljuke sa dostala v stíhačke na pódium a v celkovom hodnotení obsadila výbornú trinástu priečku, čo signalizuje z jej strany pekný výkonnostný vzostup.
| V Oberhofe sa Koukalová aj Puskarčíková dostali na pódium (© Český biatlon / Petr Slavík) |
V najlepšej desiatke sa objavilo niekoľko nových mien
Medzi najlepšie biatlonistky sa zaradila aj Kaisa Mäkäräinenová. Počas ročníka bol samozrejmosťou jej parádny beh, a keď jej vyšla streľba, vždy dosiahla výborný výsledok. Deväťkrát sa dostala na pódium a najviac sa jej darilo v Ruhpoldingu, kde získala dva triumfy. Bez medaily neobišla ani na šampionáte, keď skončila tretia v masovom štarte. Mäkäräinenovú biatlon stále veľmi baví, preto sa súperky musia pripraviť, že ich bude naháňať aj v nasledujúcom ročníku. Fínsku reprezentáciu potešila na konci sezóny aj Mari Laukkanenová, ktorá v Osle ukoristila svoje premiérové triumfy vo SP.
Marie Dorin-Habertová nebola počas sezóny taká presvedčivá ako v tej predchádzajúcej. Vybojovala síce dva triumfy, ale potom len málokedy skutočne bojovala o víťazstvo a nepresadila sa ani na MS. Dorin-Habertová však neskrývala svoj zámer, že myslí hlavne na olympijskú sezónu, kde chce podávať stopercentné výkony.
Francúzska zostava však disponovala viacerými pretekárkami, ktoré sa dokázali dostať na najvyššie priečky. Justine Braisazová sa ukázala trikrát na pódiu, Anais Bescondová dva razy a Anais Chevalierová vybojovala jedno víťazstvo a na šampionáte získala dve medaily. Základným úspechom tohto silného tímu bol výborný beh na lyžiach.
| Marie Dorin-Habertová s Gabrielou Koukalovou na strelnici (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Svetlé momenty predvádzali v ročníku talianske pretekárky. Najstabilnejšiu výkonnosť mala Dorothea Wiererová, ktorá však nenadviazala na svoje víťazstvá z predchádzajúceho ročníka, a na pódiu sa objavila len tri razy. A to bolo málo a čakali sa od nej lepšie výsledky. Naopak, prekvapili jej kolegyne. Alexia Runggaldierová sa dostala prvýkrát v kariére na pódium v Anterselve v individuálnych pretekoch a v tejto disciplíne získala bronzovú medailu na MS. A dobré výkony na šampionáte predviedli aj Vittozziová a Sanfilippová.
V hodnotení SP sa prvý raz v kariére objavili v Top 10 Susan Dunkleeová a Julia Džimová. Americká pretekárka okrem toho získala striebornú medailu na svetovom šampionáte v masovom štarte, Džimovej sa zase darilo na ME, kde vybojovala tri rôzne medaily. Počas celej sezóny sa trápila Tiril Eckhoffová, ale nórska biatlonistka sa nakoniec dostala do formy po MS, keď ukoristila dva triumfy, a už sa môže tešiť na nasledujúci ročník.
V ruskej zostave dosahovala najlepšie výsledky Tatiana Akimová, ale v zbornej boli zvyknutí na lepšie výkony. Ale potešil ich aspoň triumf v šprinte v Novom Meste. Do súťažného rytmu sa vrátila Darja Domračevová, ktorej vrcholom bola strieborná medaila v majstrovskej stíhačke, čo bude pre ňu správnym odrazovým mostíkom pred nasledujúcou sezónu, ktorú bude chcieť odpáliť v najlepšom prevedení.
| Tatiana Akimovová počas sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon) |
