Martin Fourcade: Biatlonista, ktorý dokázal zlomiť niektoré Björndalenové rekordy

 

 

Francúzsky pretekár sa pohybuje na absolútnom vrchole dlhú dobu. V mužskej časti kraľuje neohrozene od sezóny 2011/2012, keď  získal svoj premiérový kryštálový glóbus, a na kráľovskom tróne sa udržal nepretržite šesť rokov, čo sa predtým nikomu nepodarilo. Aj Ole Einar Björndalen má na svojom konte šesť výhier v celkovom hodnotení SP, ale jeho triumfy boli pozbierané počas dvanástich ročníkov. Martin Fourcade je tak výnimočným zjavom, ktorý si podmanil bezkonkurenčným spôsobom druhú dekádu tretieho tisícročia.

Podarilo sa mu vybojovať dve zlaté medaily na olympijských hrách, na svetovom šampionáte počul víťaznú Marseillaisu v individuálnych disciplínach desaťkrát, ale stále ho burcuje neutíchajúca motivácia byť najlepší. Preto mohol v sezóne 2016/2017 ukoristiť až štrnásť triumfov, čím vyrovnal absolútny biatlonový rekord, ktorý vytvorila v ročníku 2000/2001 Magdaléna Forsbergová. Fourcade aj v tomto prípade prekonal Björndalena, nórska legenda dosiahla v jednom ročníku najviac dvanásť výhier.

                     
Kľúčovým momentom v jeho kariére bolo to, že ani po dosiahnutí najväčších úspechov neprestával na sebe pracovať a zachoval si vášeň byť najlepším. „Mojím veľkým cieľom je byť dnes lepším športovcom, akým som bol včera. Veľmi som sa sústredil na to, aby som získal zlatú medailu na olympiáde alebo svetovom šampionáte. Keď som dosiahol všetko, o čom som sníval, musel som si stanoviť nové ciele a zmeniť myslenie, aby som sa mohol naďalej rozvíjať a mať radosť zo športu. Teraz sa maximálne sústredím na svoj výkon, na strelnici a lyžiach chcem predvádzať to najlepšie, čo dokážem. Tento zámer nie je nevyhnutne viazaný na výsledky, ale stále ma veľmi baví, aby som vydoloval zo seba maximum.“

 

 

Martin Fourcade (© Petr Slavík, Český biatlon)

 

 

Martin Fourcade sa narodil 14. septembra v roku 1988 v malom mestečku Céret, ktoré sa nachádza na francúzsko-španielskych hraniciach v tesnej blízkosti Pyrenejí. Bol pohybove nadaným dieťaťom a spoločne s bratom Simonom vyskúšali viacero športov. Biatlonu sa začal systematicky venovať ako trinásťročný, príkladom mu bol jeho brat, ktorý ako junior dosahoval pekné úspechy v tomto športe. Martin Fourcade spomína, že si nevybral biatlon len kvôli Simonovi, ale jeho rady a príklad, ktoré mu dal ako starší súrodenec, mali veľký vplyv na jeho kariéru, pretože mu ukázal cestu, ako sa rozvíjať.

V mládežníckom veku nebol Martin taký pracovitý ako jeho brat, biatlon bral najskôr ako zábavku. Všetko sa zmenilo v tom momente, keď si ho zobral pod patronát bývalý francúzsky reprezentant Thierry Dusserre, ktorý získal bronzovú medailu v štafete na olympiáde v Lillehammeri. Duserre zlepšil jeho pracovnú morálku, ktorá postupne viedla k veľkým úspechom. V juniorskom veku sa mu nechcelo vždy potrebne trénovať, ale bol cieľavedomý a od začiatku presne vedel, čo chce získať. Fourcade hovorí, že túžbu dosiahnuť veľké veci má v sebe zakorenenú a od malička chcel byť najlepším lyžiarom na svete.

          
Vyštudoval strednú vojenskú školu v Chamonix so zameraním na šport, a aj keď v juniorskom veku nedosiahol výrazné úspechy (v ročníku 2007 získal bronzovú medailu v štafete na MS juniorov), v roku 2008 sa stal členom francúzskeho lyžiarskeho armádneho tímu, ktorý zastrešuje najlepších športovcov krajiny. Spojenie armády a vrcholového športu vo Francúzsku funguje, Martin Fourcade bol v roku 2017 uvedený do hodnosti poručíka.

 

 

Premiéru vo svetovom pohári si odkrútil v sezóne 2007/2008 ako dvadsaťročný na legendárnom Holmenkollene, keď v šprinte obsadil 61. priečku. V nasledujúcom ročníku dostával oveľa viac príležitostí a za dôveru sa odmenil ôsmym miestom v stíhačke na MS v Pjongčangu. V tejto sezóne sa stal pravidelným účastníkom na pretekoch SP a aj platným členom francúzskej mužskej štafety, ktorej pomohol k štvrtému miestu na svetovom šampionáte. Ale ten výrazný prelomový výsledok dosiahol až na olympiáde vo Vancouveri.

Martin Fourcade mal len 21 rokov, keď vybojoval striebornú medailu v masovom štarte na olympijských hrách v sezóne 2010, jeho pobyt na stupňoch víťazov sa dal označiť za francúzsku biatlonovú senzáciu. Fourcade sa predviedol v týchto pretekoch perfektným behom, na strelnici urobil tri chyby, ale aj tak sa dostal na pódium v spoločnosti Usťugova a nášho Pavla Hurajta, ktorí boli na strelnici neomylní.

Po tomto veľkom úspechu nabrala jeho kariéra rýchly spád a v záverečných kolách SP v sezóne 2009/2010 získal ešte tri víťazstvá, malý glóbus v hodnotení stíhacích pretekov a v celkovom poradí SP obsadil piate miesto. Preto bolo zaujímavé, že kým sa viezol na tejto pozitívnej vlne, jeho vzťah s bratom sa zhoršil, lebo bol to práve Simon, ktorý mal bojovať vo Vancouveri o medailu, a nakoniec ju získal jeho mladší súrodenec. Pre Simona bolo ťažké prijať, že z Martina sa stával lepší biatlonista.

V ročníku 2010/2011 pokračoval jeho výkonnostný progres. V konečnom hodnotení svetového pohára už obsadil tretiu priečku a počas sezóny vybojoval tri triumfy. Tým najcennejším úspechom bola zlatá medaila zo svetového šampionátu v Chanty-Mansijsku, kde sa presadil v stíhačke, a darilo sa mu aj v predošlom šprinte, kde bral striebornú medailu. Martin Fourcade sa tak stal len tretím francúzskym biatlonistom, ktorý získal najcennejší kov na majstrovstvách sveta, pred ním to dokázali iba Patrice Bailly-Salins a Raphaël Poirée. A bol to práve Poirée (štyrikrát kryštálový glóbus, osem zlatých medailí na MS), s ktorým bol spájaný, keď naplno rozbehol svoju úspešnú kariéru. Martin Fourcade je hrdý na to, že nadväzuje na jeho úspechy, ale nemá rád žiadne porovnávania, pretože „ak chcete byť šampiónom, nemali by ste kopírovať iných. Musíte si nájsť svoju vlastnú cestu. Nikdy som nesníval, že budem ako Poirée alebo Björndalen, ale chcel som byť najlepší a stať sa svetovým šampiónom.“

 

 

Po týchto dvoch sľubných sezónach dokázal naplno rozbaliť svoj talent a od ročníka 2011/2012 nabehol na víťaznú sériu, ktorá sa natiahla na šesť rokov. V tomto období nenašiel ani raz premožiteľa v klasifikácii svetového pohára, pričom až trikrát dokázal k veľkému kryštálovému glóbusu pridať aj prvenstvo vo všetkých štyroch individuálnych disciplínach. Fourcadova dominantnosť bola na takej úrovni, že v každej spomínanej sezóne vybojoval minimálne sedem triumfov.

Počas tohto obdobia boli jeho hlavnými súpermi Emil Hegle Svendsen, ktorého trikrát odsunul na druhú priečku, Anton Šipulin a doťahovať sa začal talentovaný Johannes Thingnes Bö. Ani jeden z týchto kvalitných biatlonistov však nedokázal nájsť účinnú zbraň na Fourcadov perfektný beh a presnú streľbu, ktorá ho vždy podržala v rozhodujúcich okamihoch pretekov.  

Francúzsky biatlonista je majstrom zvládania týchto situácii,  pretože tvrdo trénuje, aby bol v kľúčových momentoch skvelý. „Všetky obete prinášam práve preto, aby som sa cítil pohodlne v rozhodujúcich okamihoch. Tieto situácie ma priťahujú a nemôžem sa rozklepať, keď sa dostanem na rozhodujúcu streľbu.  Áno, moja odolnosť je v istom zmysle vrodená, ale takisto tvrdo trénujem, pretože pripisujem veľkú dôležitosť tomu, aby som bol v takomto momente silný. Každodenný tréning je najlepší spôsob, ako byť správne pripravený na najdôležitejšie preteky a postaviť sa proti konkurencii s vedomím, že som sa v tejto pozícii ocitol už stokrát predtým.“ Preto na jeho konte svietilo až 75 výhier v individuálnych disciplínach na konci sezóny 2016/2017.

Medzi tie najcennejšie patria dve zlaté medaily z olympijských hier v Soči. V ruskom stredisku po počiatočnom sklamaní v šprinte ovládol stíhacie preteky a na trati dominoval aj v individuálnych pretekoch, hoci netrafil jeden výstrel. A keď pridal striebornú medailu v masovom štarte, rovnako ako pred štyrmi rokmi, stal sa historicky najúspešnejším francúzskym športovcom na zimných olympijských hrách.

Martin Fourcade sa dokáže patrične pripraviť aj na svetový šampionát, kde získal 25 cenných kovov, z toho sa desaťkrát presadil v individuálnych disciplínach. Mimoriadne sa mu darilo najmä v Ruhpoldingu (2012) a Holmenkollene (2015), kde vybojoval tri zlaté medaily, a na nórskej pôde pridal aj triumf v zmiešanej štafete. Od roku 2011 vybojoval na každých majstrovstvách sveta minimálne tri zlaté medaily.

 

 

 

 

Olympijské hry vo Vancouveri ukázali jeho nesporný talent, prvé triumfy vo svetovom pohári ho posunuli do biatlonovej elity, ale niekoľkoročná dominancia v klasifikácii SP či na úrovni MS ho definitívne zaradila do najvyššej biatlonovej society, kde mu robí spoločnosť azda len Ole Einar Björndalen. Martin Fourcade urobil správne rozhodnutie, keď sa zameral na biatlon, pretože pokojne sa mohol venovať len klasickému lyžovaniu alebo profesionálnej cyklistike, veď v susedstve Pyrenejí ho mohli zlákať bicykel a majestátne priesmyky.

Ale voľba padla na biatlon, ktorý v sebe skrýva tú správnu iskru a vyžaduje doslova alchýmiu na dosiahnutie správnej výkonnosti. „Biatlon kombinuje dve rozdielne disciplíny a to je na ňom vzrušujúce. Nemôžete sa sústrediť len na streľbu, alebo beh na lyžiach. Je to harmónia obidvoch zložiek. Často sa pýtam, ako to mám robiť, aby bola moja streľba presná po takom vyčerpávajúcom výkone na lyžiach. Napriek tomu, že tréningové metódy a materiálne vybavenie sa neustále zlepšuje, v tom osudovom momente na strelnici sa môže stať čokoľvek. V extrémnych podmienkach na trati, v stave totálnej vyčerpanosti, sa môžu rozdrviť všetky natrénované schémy, na ktorých ste pracovali celý rok.“ A v takomto vypätom a dramatickom súťažnom prostredí sa môžu presadiť len výnimoční športovci. Ako Martin Fourcade.