Veľký príbeh túto sezónu píše nórska raketa. Johannes Thingnes Bö je skoro neporaziteľný, veď už má na konte päť víťazstiev. Dlhé roky bol však podceňovaný. Dôvodom boli úspechy jeho staršieho brata Tarjeia, o ktorom sa hovorilo ako o nástupcovi legendárneho Ole Einara Björndalena. Pred sviatkami sme si predstavili Martina Fourcada, teraz dostal priestor Johannes, ktorý síce nie je ešte zďaleka takou legendou, ale v tejto sezóne žiari.
Veľký tlak, ešte väčšia výzva
Ak chce byť športovec úspešný, musí sa popasovať s tlakom, ktorý na neho vytvárajú predovšetkým médiá a fanúšikovia. Tí nórski sú veľmi nároční, ak sa bavíme o biatlone, pretože sa jedná o nórsky národný šport. Stačí sa pozrieť na slávny Holmenkollen, ktorý sa nachádza "skoro" v samom centre Osla. Nielen počas Majstrovstiev sveta, ale aj počas "obyčajného" Svetového pohára býva plný vášnivých fanúšikov, ktorí biatlon prežívajú ako nikto iný na svete.
Je preto veľkým prekvapením aké úspechy už Johannes Thingnes Bö dosiahol. 24-ročný Nór je stále ešte pomerne mladým biatlonistom, ktorý má celú budúcnosť pred sebou, no napriek tomu sa dokázal popasovať s veľkým tlakom, ktorý bol a stále je vyvíjaný na jeho osobu. Pomohla mu k tomu aj zdravá rivalita so svojim starším bratom, ktorý mal byť nástupcom Ole Einara Björndalena. Tarjei vletel do sveta biatlonu neskutočne. Už ako 18-ročný dokázal zvíťaziť vo "sveťáku" a odvtedy pravidelne patril medzi najväčšie mená v tomto športe. Mladší Johannes bol preto skoro od samého začiatku pod veľkým tlakom, pretože väčšina fanúšikov očakávala, že bude minimálne rovnako tak dobrý ako Tarjei.
JT Bö vedel, že ak ma raz patriť medzi elitu, musí sa učiť od starších. Práve to samotný biatlonista považuje za kľúčové pri dosahovaní jeho neskorších úspechov. "Tarjei bol veľkou hviezdou a bolo pre mňa viac ako užitočné sledovať nielen jeho výkony na trati, ale aj mimo nej. Učil som sa od neho ako pristupovať k tréningom, ako sa vysporiadať nielen s mediálnym tlakom a hlavne ako si užiť tento nádherný šport. Stále som počúval, že som len jeho mladším bratom. Boli ľudia, ktorí mi vôbec neverili, boli však ľudia, ktorí vytvárali na mňa veľký tlak. Chcel som všetkým dokázať, že to nie je len o bratovi. Bola to snáď ešte väčšia výzva. Postupom času sa tak z neho stal môj najväčší rival, no zároveň aj môj najlepší kamarát."
| Johannes Thingnes Bö (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Dlhá cesta pod vrchol
Johannes Thingnes Bö pochádza z poľnohospodárskej rodiny. Jeho rodičia Klement a Aslaug Hilde sú farmármi v rodnej dedinke Markane, ktorá sa nachádza v západnej časti Nórska známej ako Stryn. JT Bö sa narodil 16. mája 1993 a šport mu učaroval už v ranných rokoch. Ako mnoho ďalších biatlonistov aj on najskôr skúšal iné športy. Keďže Stryn je vysokohorskou oblasťou, Johannes nemal ďaleko ani k zjazdovému lyžovaniu. Rozhodol sa však pre beh na lyžiach, no postupom času začínal chápať, že biatlon je aspoň pre neho atraktívnejšou voľbou. Mladší Bö k biatlonu prešiel ako 13-ročný. Práve v tom čase Tarjei robil prvé kroky medzi biatlonovou elitou.
Juniorská kariéra napovedala, že urobil dobre, keď zanechal klasické lyžovanie. Už prvé väčšie preteky, ktoré ako junior absolvoval, ukázali jeho veľký potenciál. Aj v biatlone platí, že talent vám krištáľové glóbusy nevyhrá. Za všetkými úspechmi treba hľadať poctivú drinu. To si uvedomil tréner Siegfried Mazet, ktorý sa ho ujal vo veku 16 rokov. Mazet sa stal pre JT Böa druhým otcom a tréning, ktorý mmu naordinoval, priniesol veľké triumfy skoro okamžite. Veď v roku 2013 vyhral tri zlaté medaily, o rok neskôr ďalšie dve. Celkovo si v juniorskom období pripísal na konto päť titulov majstra sveta, a jeden európsky.
Cesta pod vrchol bola pre JT Böa dlhá. Trvala presne šesť rokov plných bolestí a veľkého odopierania. Siegfried Mazet nikdy svojich zverencov nešetril, no možno preto patrí medzi najlepších nórskych trénerov v súčasnosti. Uvedomuje si to aj Johannes, ktorý vie, že bez jeho pomoci by cesta medzi elitu bola ešte dlhšia. "Nemôžem na neho povedať krivé slovo. Jeho výsledky hovoria za všetko. Na tréningoch dokáže byť tvrdý, ale s milým prístupom to ďaleko nedotiahnete. Som rád, že sa ma pred rokmi ujal. Pomohol mi pochopiť, čo je v tomto športe najdôležitejšie. Pomáhal mi tiež po psychickej stránke. Bol a stále je viac ako kľúčovou postavou v mojom živote."
| Johannes Thingnes Bö aj so Svendsenom na strelnici (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Vtedy sa všetko zlomilo
Prvá nekompletná sezóna medzi dospelými priniesla sľubné výsledky, ale až tá ďalšia bola v kariére JT Böa prelomovou. Až od ročníka 2013/14 začal pravidelne nastupovať medzi biatlonovou smotánkou, a dostal tak šancu bojovať nielen o body, čo bez väčších problémov zvládal už minulý rok, ale aj o miesta na stupni víťazov. Johannes bol stále neznámym menom, nikto presne nevedel, čo od neho očakávať. Kráľom biatlonu bol Martin Fourcade, ktorý v mnohých prípadoch len ťažko hľadal konkurenta. Ak s niekým súperil, prevažne to boli Emil Helge Svendsen, Anton Šipulin a pomerne často v popredí miešal karty aj nestarnúci Ole Einar Björndalen.
Druhé kolo SP vo Francúzsku však všetko zmenilo. Do Annecy pricestoval JT Bö vo veľmi dobrej nálade, ale to čo tam dokázal nikto nečakal. Po neuveriteľnom streleckom a bežeckom výkone v šprinte mladý Nór zaznamenal premiérové víťazstvo vo Svetovom pohári. Fourcade na neho stratil 37 sekúnd, čo bol masívny rozdiel. Na ďalšiu triumf Bö nečakal dlho, prišiel hneď v stíhacích pretekoch, kde z 20 terčíkov netrafil len jeden. Odrovnal tak nielen Fourcada, ktorý chcel mladého pretekára vyškoliť, no urobil tri chyby a prepadol sa až do druhej desiatky, ale aj všetkých ostatných slávnejších súperov.
Práve v Annecy sa všetko zlomilo. Od tohto momentu už celý biatlonový svet vedel, kto je Johannes Thingnes Bö. Nór urobil prvý výrazný zárez a užíval si to. "Bolo to neskutočné. Neveril som tomu. Prvé víťazstvo si asi každý zapamätá, no ja si určite dlho budem pamätať aj to druhé. V juniorských rokoch som zažil podobné úspechy, ale medzi mužmi je to úplne niečo iné. Vo Francúzsku som nenašiel premožiteľa, pomohlo mi to. Hlavne v tej sezóne. Viete, keď sa vám podarí poraziť najlepších pretekárov, dodá vám to istý kus sebavedomia. Pre mňa to bol odrazový mostík do ďalších kôl. Už som nebol tým menej známym, konečne sa mi podarilo to čo bratovi. Po prvom víťazstve prišiel určitý tlak, ale prišlo aj určité uspokojenie. Zvyšok sezóny som si užíval."
Johannes Thingnes Bö do konca sezóny získal ešte ďalšie tri vavríny, všetky v Kontiolahti. Bola to dobrá skúška pred svetovým šampionátom, ktorý sa o rok neskôr konal práve na fínskej pôde. Na ňom totiž JT Bö vyhral premiérové zlato z vrcholného podujatia medzi dospelými. Momentálne má už 24-ročný Nór na konte 18 víťazstiev v SP a tri zlaté medaile z MS. Treba dodať, že najúspešnejšou sezónou, čo sa počtu výhier týka, bola práve 2013/14. Zaujímavosťou je, že v tej prebiehajúcej sa mu podaril rovnaký zápis vyrovnať už po prvých troch kolách SP.
| Johannes Thingnes Bö (© Petr Slavík, Český biatlon) |
Na dosah veľkého sna
Olympijské hry sú snom azda každého športovca. JT Bö si premiéru na Zimných olympijských hrách odbil už pred štyrmi rokmi v Soči, kde cestoval ako 20-ročný. Jeho najlepším indivuduálnym umiestnením bolo ôsme miesto z pretekov s hromadným štartom. Medaila sa mu neušla ani v štafete, keďže nórski muži sa museli uspokojiť s nepopulárnou štvrtou pozíciou. O cenný kov ich pripravil Emil Hegle Svendsen, ktorý nezvládol rolu finišmana. V pomerne dobrých poveternostných podmienkach netrafil až štyri terče, musel odkrúžiť trestné kolo, ktoré znamenalo veľký prepad dole. Dovtedy sa nórske kvarteto držalo v samotnom čele, do ktorého ich dostali práve obaja bratia Böeovi.
JT Bö za štyri roky dorástol a momentálne patrí medzi najväčších adeptov na niektorý z olympijských metálov. Už od ranného detstva o tom sníval. "Mal som rok, keď sa Olympiáda konala na nórskej pôde, preto si ju vôbec nepamätám. Bol to však veľký národný sviatok, na ktorý v Nórsku radi spomíname. Pamätám si ako mi o nej rodičia rozprávali. Sníval som o tom, že jedného dňa na nej budem štartovať. Hry sú v živote športovca tým najdôležitejším. Mám 24 rokov a časť sna som si už splnil. Teraz by som chcel vyhrať medailu. Bratovi sa to podarilo, a dúfam, že na konci sezóny budem môcť zhodnodniť, že som svoju najväčšiu životnú misiu splnil do poslednej bodky. Verím si. Poteší ma každý cenný kov, no chcel by som, aby bol zlatého lesku." Samotný JT Bö tak na seba vyvíja tlak. No len tí najväčší športovci si kladú tie najväčšie ciele. Len športovci, akým je Johannes Thingnes Bö.
