SP v Otepää: Vo veľkom mixe sme s najsilnejšou zostavou vybojovali krásne 6. miesto

Miešané štafety v Otepää uzatvárali sezónu z hľadiska kolektívnych disciplín. My sme tak ako zvykneme (s výnimkou Oberhofu) nasadili to najlepšie do tej väčšej mix štafety s dobrými strelcami na strane chlapov a so sestrami Fialkovými v ženskej časti. Keďže štartovalo iba 20 krajín, a to väčšinou tie najsilnejšie, bolo náročné tlačiť sa výsledkovo vysoko. Bolo najmä o chlapoch, či dajú šancu bežecky výborným Fialkovým, ktoré na dlhej trati už mohli zasadiť súperkám tvrdý úder.

Z našich ako prvý šiel tradične Michal Šima, ktorý sa vyžíva v úvodných úsekoch a vie byť na nich výborný. Dnes začal veľmi dobre a prepracoval sa zhruba na desiatu pozíciu. No potom v najťažšom kopci mal smolu, že šiel v pomalšom vlaku a asi traja súperi sa cez neho dostali. No potom znova vystihol situáciu a dostal sa späť vyššie. Na ležku teda prišiel absolútne v kontakte s najlepšími. Zatiaľ čo Michal všetko vybielil a ako prvý vstal z položky, súperi sa trochu prekvapujúco trápili. Mnohí potrebovali dva až tri náhradné náboje. Do druhého kola teda vyrážal na vedúcej pozícii pred Francúzom Desthieuxom a Nórom Bakkenom. Obaja ho dobehli a druhé kolo šli spolu. Vytvorili trojičku. Za nimi bol odstup na jeden náhradný náboj. Dúfali sme, že to Michal neprepálil. Nie, strieľal opäť perfektne a zdalo sa, že odíde zo strelnice možno aj s 10-sekudnovým náskokom na druhého pretekára. Žiaľ, poslednú ranu nedal a musel ju dobíjať až nadvakrát. To ho veľmi zdržalo, a tak odchádzal do posledného kola v skupine od prvej po ôsmu priečku. V závere Nór Bakken nasadil také šialené tempo, že súperom totálne odišiel. Michal napokon odovzdal šiesty s odstupom 36 sekúnd. Výborný výkon opäť od našej stálice.

Tomáš Sklenárik sa na trať dostal v situácii, že pred sebou videl Švajčiara Wegera, no za sebou mal dobrú 20-sekundovú medzeru na šesťčlennú partiu až po 12. miesto. Dôležité bolo udržať sa v dosahu najlepších a nepadnúť dozadu. Tomášov odstup ale narástol pre bežeckú stratu 26 sekúnd takmer až na minútu. A ležku aj dosť dlho strieľal. Dobíjal len raz, no trvalo mu to 39 sekúnd čo spôsobilo, že sa síce posunul na piatu priečku, no okamžite za ním vyrážali štyria súperi a videla ich pred sebou ďalšia skupina troch až po 12. priečku. Výhodu, ktorú mal na štarte, teda stratil. Dúfali sme, že nejako zvládne tempo partie s Wegerom či Štvrteckým. V prvej polovici kola ešte ako-tak áno, ale v druhej sa už s Rumunom Florem postupne prepadávali do tej druhej partie, s ktorou prišiel Tomáš na stojku. V tomto kole bežecky zaostal o 32 sekúnd. Stojka mu nevyšla, potreboval všetky náhradné náboje. No zvládol to s úctyhodnou rýchlosťou len 42 sekúnd, teda nebola to katastrofa. Každopádne sa prepadol na 11. priečku a mal čo robiť, aby na nej prišiel do cieľa. Neprišiel, bol dvanásty (+2:27), ale dalo sa povedať, že odovzdal vo veľkej skupinke od deviatej po trinástu priečku.

Ivona Fialková sa dostáva späť do formy po chorobe, takže sa od nej nedali čakať zázraky, ale dostala sa na trať v dobrej pozícii. Vo svojej skupine mala aj kvalitatívne slabšie pretekárky, na ktoré jednoznačne mala. Veľmi dôležité bolo, aby to udržala strelecky a mohla zabojovať o tú deviatu priečku. V prvom kole dostala len 12 sekúnd. Na strelnici to v ľahu Ivona zvládla, to sa od nej aj čakalo. Nedobíjala a čo sa udialo. Pokračovala jedenásta, no v diaľke pred sebou už videla siedmu súperku, za ňou šli ešte dve pretekárky. Tak už bola minútová diera. V druhom kole zrejme mala na to, aby sa dotiahla na skupinku od siedmej priečky, ale určite si povedala, že hlavne potrebuje zachovať kľud a dobré tepy pred problémovou stojkou. Preto šla s rozumom, hoci dostala len 13 sekúnd bežecky. Triasli sme sa aj za ňu, ako zvládne stojku. Prvá rana šla mimo, ale nerozrušilo ju to a štyri padli. Prvým rezervným nábojom ľavý terč ešte nepadol, ale druhým už áno. Super. Pokračovala ôsma, no nebola ďaleko za bežecky slabšou Estónkou. Za ňou zasa vyrážala silnejšia Ederová. Vytvorili trojicu a hoci Ivona z nich odovzdala posledná = deviata (+2:54), boli sme prakticky v dotyku so siedmou priečkou.

Paulína Fialková mala pred sebou vidinu nie len boja o siedmu, ale aj šiestu priečku, pretože s polminútovým náskokom šla pred ňou slabá Bulharka Kadevová, ktorá na tejto dlhej trati nemohla mať šancu. Hneď za štadiónom sa Paulína dostala cez Fínku aj Estónku, hoci Fínke zásadne neodišla. No Bulharku pred sebou mala čoraz bližšie. V prvom kole zaostala iba o sedem sekúnd na najrýchlejšiu a Bulharke dala dvadsať. Tá navyše absolútne nezvládla ťarchu výborného umiestnenia a vybuchla. Za to Paulína mala po 27 sekundách vybevené a pustila sa do druhého kola s náskokom 24 sekúnd na siedmu Fínku. Pred sebou však mala minútové manko na Jislovú. S tým sa už bez českého výbuchu, ktorý sa ale nedal očakávať, nedalo nič robiť. V druhom kole si teda úplne osamotená šla svoje, nemusela ísť naplno, ale šetriť sa. No nebolo to úplne tak, veď dostala len deväť bežeckých sekúnd. Keď prišla na stojku, Jislovú už videla ďaleko pred sebou odchádzať, takže nebolo o čom. Trochu všetkým dvihla tlak, keď minula dva terče, ale trochu zmenila polohu, otriasla sa a zvyšok padol. V poslednom kole teda už nemusela naozaj ísť naplno. Šieste miesto bolo jednoznačné. Ale aj tak výrazne nepoľavila, len trochu. Do cieľa prišla s odstupom 3:31. Bežecky bola v celom úseku štvrtá najsilnejšia.

Slovákom sa podarilo niečo nevídané. Aj keby kuvičie hlasy hovorili, že tu predsa chýbali tri silné krajiny, pochybujeme, žeby všetky tri skončili pred nami. Šli sme naozaj dobre aj napriek tomu, že sme predsa mali dvojciferný počet dobíjaní a nasadili mladého Sklenárika. Naposledy sme sa dokázali dostať do Top 6 pred štyrmi rokmi v Östersunde, kde Kuzminová trhala sneh, P. Fialková sa nadychovala k špičke, výborne bežal Hasilla a strelecky nás podržal Kazár. Tam sme skončili na neopakovateľnom štvrtom mieste. A každý biatlonový fanúšik si musí pamätať na historické tretie miesto v Kontiolahti z februára 2012, keď sme po úsekoch Gerekovej, Kuzminovej a Kazára viedli, Miro Matiaško potom klesol na tretiu priečku. Toto bola naša tretia najlepšia mix štafeta v histórii.

Vyjadrenie Michala Šimu (prvý úsek)

"Dnes to bolo super v podaní celej štafety. 6. miesto už dávno nebolo, takže som rád, že som bol pri tom. A čo sa týka môjho úseku, cítil som sa celkom dobre a mal som veľmi dobre propravené lyže. Prvé dve kolá sa mi išlo dobre, vždy som s niekym šiel, takže to bolo dobré, ale posledné kolo tam hneď po strelnici súperi nasadili také tempo, že to som nemal šancu, takže som sa len snažil, aby tá strata bola čo najmenšia. No mal som čo robiť, bol som hrozne vyčerpaný. Na strelnici som dnes ťažil aj z toho, že ostatní nestrieľali až tak dobre, lebo dnes to nebola žiadna rýchlopaľba, ale málo som dobíjal, tak som to dobre zúžitkoval. Vždy také preteky povzbudia, takže ma to ešte aspoň trocha nakoplo pred posledným kolom SP. Už mám toho celkom dosť."

Vyjadrenie Tomáša Sklenárika (druhý úsek)

"Už sa cítim veľmi unavený. Je to predsa len moja prvá sezóna v najvyššej lige a tých pretekov je dosť veľa. Vedel som, že to prvé kolo nemôžem veľmi prepáliť, tak som zvolil mne primerané tempo. Ležka sa mi podarila s jedným dobíjaním, čo je fajn. Na trati som mal už problém udržať skupinku, ktorá ma predbiehala, napriek tomu, že som šiel na hrane mojich aktuálnych možností. Na stojke som sa celkom vytrápil, ale našťastie to bolo bez trestného kola. A posledné kolo som si dal za úlohu ísť úplný šrot, aby tá strata nebola ešte väčšia. Mišo to krásne rozbehol a baby to dotiahli naspäť, myslím si, že môžme byť spokojní. Ďakujem celému tímu za pekné 6. miesto."

Audiovyjadrenie Ivony Fialkovej (tretí úsek)