IBU pohár juniorov: Slovenky vybojovali v štafete 5. miesto, opäť nás potiahla Kapustová, dobre aj Pacerová

Dnešná kalsická štafeta je jedinou v kalendári, ktorá sa jazdí v kombinovanom formáte juniorov s dorastencami. Na MS v Kazachstane uvidíme štafety, no budú rozdelené. Slováci nemajú takú širokú základňu, ale v kombinácii oboch kategórií dokážu vygenerovať veľmi silný tím. Dalo sa teda od nášho dievčenského kvarteta očakávať, že by mohlo atakovať vysoké pozície okolo piateho-šiesteho miesta. Nasadili sme zostavu v poradí Kristína Makovínyová, Sára Pacerová, Barbara Skačanová a Ema Kapustová. Jej zbraňou mal byť solídny beh aj veľmi dobrá a rýchla streľba. Oddychovať ostala najmladšia Tamara Molentová.

Kristína Makovínyová zvykne rozbiehať štafety, klasické, ale aj miešané. Opäť jej zverili tréneri túto úlohu a dnes to boli veľké vzostupy a pády. Šla so štartovým číslom päť, no v úvodnej skrumáži sa zrejme dostala do nejakej nepríjemnej situácie a klesla na chvost. No v druhej časti okruhu sa cez pár pretekárok dostala a keď vybielila ležku, vyšvihla sa na štvrtú priečku. V druhom kole mala skvelý beh, tretí najlepší, keď sa dostala cez súperky a prišla strieľať na druhý strelecký stav. No to bola ťažká pozícia a Kristíne to absolútne nevyšlo. Potrebovala všetky náhradné náboje, stála tam minútu a pol a musela ísť aj trestné kolo. Znamenalo to obrovskú časovú stratu a pád na jedenáste miesto. Odovzdala napokon desiata už s veľkým odstupom 1:51. Škoda toho, lebo bežecky šla naozaj veľmi pekne. Na šiestich kilometroch stratila na najrýchlejšiu Nemku Kastlovú len 27 sekúnd.

Sára Pacerová mala čo robiť, aby nás posunula vyššie. Strata dvoch minút bola neblahá. V prvom kole dostala už 29 sekúnd v 8. čase, nebolo to veľmi ideálne. Ležku zvládla s jednou opravou, ale za trochu dlhších 49 sekúnd. Podmienky boli dosť náročné. Posunula sa na deviatu priečku. V nasledujúcom kole sa dostala cez Estónku s Rumunkou. Už bola teda len dve miesta od piatej priečky, ktorú sme chceli dosiahnuť, ale strácala na ňu 40 sekúnd. V druhom kole zaostala o 22 sekúnd oproti najrýchlejšej pretekárke a stojku zvládla s jedným dobíjaním. Ostala siedma. Za sebou už mala veľkú dieru. Šlo hlavne o to, aby sa skúsila priblížiť k súperkám pred ňou. No nevidela ich, boli ďaleko. No mala fajn piaty bežák v závere. Odovzdala siedma (+3:13). Svoj úsek zvládla dobre.

Barbara Skačanová bola u nás papierovou najpomalšou bežkyňou, ale parádnou strelkyňou. Vzhľadom na to, že na svojom úseku mala pred sebou Češku so Švajčiarkou, ktoré nepatrili medzi rýchle pretekárky, mala veľkú šancu prebojovať sa na piatu pozíciu, čo by už predstavovalo možný strop. V prvom kole zaostala o 14 sekúnd a keď zaľahla, súperky ešte strieľali. No neminuli ani raz, za to Barbara sa zdržala ôsmimi výstrelmi, čo jej trvalo 70 sekúnd. Bohužiaľ, to bola masívna strata, že sa piate miesto vzdialilo na minútu a už za nás sa priblížila Slovinka. V prostrednom okruhu Barbara držala dobrý beh (+19s), no v stoji urobila úplne rovnaké chyby pri treťom aj piatom výstrele a potrebovala všetky náhradné náboje. Trvalo jej to takmer minútu, takže opäť sa ukázalo, že biatlon je totálne nevyspytateľný a papierové predpoklady nehovoria nič, tlak kolektívnej disciplíny je obrovský. Našťastie Slovinka krúžila, takže siedme miesto ohrozené nebolo. No na šiestu Švajčiarku strácala minútu. Po dobrom záverečnom kole (5. beh, +21s) odovzdala s odstupom štyroch minút.

Čo teda bolo v hre pre Emu Kapustovú? Aspoň misia skúsiť sa dostať cez Švajčiarku, na ktorú na štarte strácala 45 sekúnd, na Češku 1:06, takže to už by bol menší zázrak. Našťastie Švajčiarka to bola veľmi pomalá, rozhodne hrateľná. Ema zaostala v prvom kole len 13 sekúnd a keď iba raz dobíjala, už sa hneď dostala cez Švajčiarku na šiestu priečku. Priblížila sa aj ku Češke Pavlů presne na pol minúty. To vzhľadom na schopnosti Emy rozhodne bolo hrateľné. V prostrednom kole však šla Češka dobre, a to by musela pokaziť stojku. Dvakrát dobíjala a keď tam Ema nahodila svoju zázračnú nulu za dvadsať sekúnd ako včera, rozdiel bol na úrovni 5,6 sekundy. Výhodou Slovenky, samozrejme, bolo, že súperku pred sebou videla, bola pre ňu veľkým cieľom. Osemsto metrov pred cieľom bola už tesne za ňou, a tak rozhodol úplný finiš. Pavlů parádne vzdorovala, mala výrazne lepší deň ako včera. Napokon rozhodol fotofiniš so šťastím v prospech slovenskej reprezentantky. Obsadili sme teda piatu pozíciu (+4:02). Ema bola na svojom úseku štvrtá najrýchlejšia na trati.

Slovenky potvrdili, že v tejto konkurencii patria na piatu pozíciu, hoci k tomu viedla strastiplná cesta pre veľmi dlhý pobyt na strelnici. Boli tam tri nešťastné položky, ktoré znamenali veľkú časovú stratu, a to u paradoxne strelecky veľmi silných pretekárok 1x u Kristíny a 2x u Barbory. To sa stáva, navyše podmienky aj so snežením neboli jednoduché. Sú to stále veľmi mladé pretekárky, Kristína dorastenka a keď vezmeme do úvahy, že štvrté miesto ostalo vzdialené na vyše dve minúty, nie je dnes čo banovať. Ostalo to teda pri tom, že baby získali veľmi cenné skúsenosti, ale výsledok to nepokazilo. Opäť nás potiahla Ema, pozitívom je aj stabilizácia Sáry, ktorá ten tlak zvládla veľmi dobre.

Keďže sa do rebríčka národov individuálne preteky bodujú len systémom dvoch pretekárov, ale štafety klasicky, je za ne toľko bodov, že sme vďaka dnešnému dňu prebili Slovinky a dostali sa na štvrté miesto v rebríčku národov. To je snáď aj slovenské historické maximum. Isteže Francúzsky vynechali prvé štarty a chýbajú Nórky so Švédkami, teda reálne by sme boli na siedmej priečke, čo je ale stále vynikajúce. Pred nami sú len krajiny s násobnými rozpočtami. Rusky s Bieloruskami sme prekonali už vlani, hoci sa nám nedarilo až tak ako teraz.

Budeme zvedaví, ako tréneri postavia budúcotýždňové miešané štafety na ME, za ktoré bude obrovská šanca získať financie z ministerstva školstva - na Top 10 jednoznačne majú obe akokoľvek budú zložené. Vieme, že v Obertilliachu pred Vianocami dokonca Kapustová s Cesnekom vyhrali single mix pri veľmi podobnej konkurencii.