Do mužských stíhacích pretekov v estónskom Otepää šiel z víťaznej pozície zo šprintu Nór Sturla Holm Laegreid o desať sekúnd pred Francúzom Emilienom Jacquelinom. Opäť sa súťažilo v náročných teplých podmienkach s ešte silnejšími nárazmi vetra ako v predošlých dňoch. Úvodnú položku ešte väčšina popredných pretekárov ustálo a Laegreid stále viedol o osem sekúnd pred Jacquelinom. Tretí Nór Isak Frey ale strácal už skoro štyridsať sekúnd. Laegreid šiel v ťažkom snehu výborne, v druhom kole sa mierne vzdiaľoval aj Jacquelinovi, ktorý vždy rozbieha preteky veľmi rýchlo, pričom náskok pred tretím miestom stúpol už na jednu minútu. Popredná dvojica si poradila aj s druhou ležkou, zatiaľ čo viacerých prenasledovateľov poriadne potrápila. Na virtuálne pódium sa dostal Nemec Philipp Nawrath tesne pred Sebastianom Samuelssonom zo Švédska.
Odstup nemecko-švédskej dvojice od čela činil pred úvodnou streleckou položkou v stoji už jednu minútu a štyridsať sekúnd. Laegreid svoj náskok ešte ďalej zveľaďoval, pretože aj po pätnástich výstrelov ostával neomylný. To už neplatilo o Jacquelinovi, ktorý spravil na tretej streľbe dve chyby a ostával druhý ďaleko od ostatných. Na tretej priečke sa osamostatnil Samuelsson, ktorý bol najväčším vyzývateľom Francúza Erica Perrota v boji o veľký ale aj malý glóbus za stíhačku. Sturla Laegreid šiel stále výborne aj na trati a mohol si dovoliť tri, možno aj viac chýb na záverečnej streľbe. Švrtú nulu nepridal, no s jednou chybou nebolo o čom a zvíťazil s obrovským náskokom cez dve minúty a pol pred Emilienom Jacquelinom, ktorý už udržal druhé miesto aj napriek trom minelám v druhej stojke. Ešte horšie na nej pochodil Samuelsson so štyrmi chybami, ktorého to napokon stálo pódium. Skončil piaty tesne za tretím Nórom Martinom Uldalom a štvrtým Američanom Campbellom Wrightom. Líder SP Perrot si po siedmich trestných kolách polepšil od šprintu iba o jednu priečku na jedenástu pozíciu a teda opäť neskončil v najlepšej desiatke, kde sa celú sezónu pohyboval.
Už dávnejšie sme Jakuba Borguľu chválili, že vo svojej jasne najsilnejšej disciplíne - rýchlostných pretekoch - sa mu mimoriadne darí a v histórii nášho biatlonu nie je žiadny pretekár okrem Nasti Kuzminovej, ktorý by sa v prých ôsmich šprintoch až v polovici prípadov dostal do Top 60. V Otepää Jakub skompletizoval prvú desiatku šprintov v najvyššej lige a "stíhačkových" výsledkov dosiahol až šesť. Jeho stíhačkové maximum však doteraz bolo len 50. miesto. Stále totiž strieľal jednotky a klesal dole, alebo sa neposúval. Bol čas to zmeniť. Mal na to ideálnu príležitosť z 31. miesta na štarte. V Oberhofe to z tejto pozície nezvládol. Zvedaví sme boli aj na jeho bežecký výkon, pretože 36. čas zo štvrtka nás napĺňal optimizmom. Jakub sa vždy vedel potiahnuť so súpermi, no zasa tu bol tak vysoko, že to nesmel prepáliť. Bolo zrejmé, že budú rozhodovať nuly.
Menším problémom u Jakuba bolo, že s číslom 31 všetko nasvedčovalo tomu, že príde úvodnú položku strieľať niekam na začiatok strelnice, hoci nastreľoval na čísle 17. Vzhľadom na náročný vietor v Estónsku bolo potrebné veľmi pozorne a správne vyhodnotiť podmienky. Táto položka mohla preto rozhodnúť o osude pretekov.
V prvom okruhu vytvoril obrovskú skupinu od 21. po 35. pozíciu. Zaradil sa rýchlo na chvost tejto partie a nechal sa viesť. Tempo udržal, bolo vysoké, veď tu bol 22. najrýchlejší (+13s). Úvodnú položku monitor ukazoval, že zvládol za 23 sekúnd, no počítač to trochu zle vyhodnotil. Každopádne raz minul. Tretiu ranu poslal na 5. hodinu. Škoda, lebo súperi boli dosť nepresný. S nulou mohol byť vysoko ako nikdy v živote. Pokračoval teda na úrovni pozície, na ktorej štartoval. V druhom kole sa už bežecké rozdiely ukázali viac, Jakub sa tu dosť prepadal dole, dostal tu až 27 sekúnd, no najdôležitejšie bolo, aby si postrážil druhú ležku. Padali tam aj dvojky s trojkami. No bol to práve aj Jakub, ktorému to absolútne nevyšlo. Musel odkrúžiť až 450 metrov navyše a prepadol sa až na 48. pozíciu. Našťastie ešte úplne nevypadol z boja o body a mal pri sebe troch súperov, s ktorými sa mohol potiahnuť. Nebolo to ale tak. Po tých troch chybách Jakub fyzicky a zrejme aj psychicky odišiel. Stratil všetky kontakty, odbehol si to sám a v tomto kole dostal až 49 sekúnd.
Na prvej stojke trafil prvé dve rany, ale potom sa tak dvihol vietor, že tam hrozne dlho stál a už netrafil nič. Presne takéto niečo nikdy nechcete zažiť. Čistá frustrácia. Vo štvrtom kole paradoxne stratil o pár sekúnd menej a skúsil ešte poslednú položku, kde urobil dve chyby. Spolu to teda bola hrozivá bilancia 1+3+3+2, teda deväť chýb. Bol až na 55. priečke. V závere ho predbehol Litovčan Strolia a rozdal si to ešte s domácim Kehvom, ktorého prekonal. Skončil teda na 55. mieste (+7:46).
Bohužiaľ, Jakub nezažil ešte veľa takýchto náročných veterných pretekov. Bolo to dnes cítiť. Aj pri jeho výške takmer dvoch metrov ho na stojkách hrozne kývalo. Bolo to vidieť na pohľad. Je tiež logické, že mu po prvej trojke "vypla" hlava a od nej potom nohy. Aj tak osem súperov na trati porazil. Prvé body za stíhačku si nezapísal. Bol od toho ďaleko. Na blbé preteky treba rýchlo zabudnúť, no máme trochu obavy, ako to bude vyzerať zajtra v štafetách - táto veterná lotéria. Ide nám v nich o veľa kvôli ženám a Top 10 v národoch...








































Naživo, komentoval Ľ. Hlavena a I. Zvaríková
Svetová časť

Slovenská časť


































