Aktuálne podujatia
Naživo, komentoval Ľuboš Hlavena
Svetová časť
Piatkové popoludnie na nórskom Holmenkollene patrilo rýchlostným pretekom mužov. Rovnako ako vo štvrtok u žien štartovali tí najlepší už na samom začiatku, teda meno víťaza bolo známe veľmi skoro. Nikoho nemohlo prekvapiť, že to bol Sturla Holm Laegreid, Nór, ktorý šiel do týchto pretekov s piatimi víťazstvami v rade (vrátane štafiet). Pred domácim publikom síce minul hneď prvý výstrel, no pri zvyšných deviatich bol neomylný. Pomohol si aj druhým najlepším bežeckým časom. V boji o víťazstvo mu ale veľmi dobre sekundovali dvaja Francúzi, Emilien Jacquelin a Eric Perrot. Tí išli celé preteky skoro ako cez kopirák a v cieli ich delilo iba sedem desatín sekundy v prospech prvého menovaného. Na Laegreida stratili 3,9, resp. 4,6 sekundy.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Za nimi skončil vo výsledkoch Švéd Martin Ponsiluoma, ktorý mal najlepší bežecký čas, no na streľbe v stoji minul dve rany. Na trati bol výborný aj domáci Vetle Christiansen, ktorý skončil za ním na piatom mieste s rovnako dvomi chybami, no z ležky. Na kvetinovom ceremoniáli bol aj tretí Nór Johan-Olav Botn s jednou minelou. Víťazstvo Laegreida a siedme miesto Švéda Sebastiana Samuelssona (0+1) znamenalo, že obaja severania mali v hodnotení disciplíny zhodný počet bodov, no v prospech Nóra nakoniec rozhodol vyšší počet víťazstiev v sezóne. Bezchybne strieľal Nemec Philipp Nawrath, ktorý bral ôsmu priečku a do Top 10 sa so streleckou bilanciu 0+1 ešte dostali aj deviaty Nór Isak Frey a desiaty Michal Krčmář z Česka. Tieto preteky boli poslednými v kariérach dvoch známych biatlonových veteránov Simona Edera a Jakova Faka, ktorí sa do Top 60 nedostali.
Slovenská časť
Zo štyroch našich žien si sezónu do soboty predĺžili tri. Verili sme, že ich v stíhacích pretekoch doplní čo najviac mužov. Traja by bola priam senzácia, no verili sme, že výkonnostne na to by mohli mať dvaja. Jakub Borguľa sa v Otepää nadýchol k dvom veľmi dobrým výkonom, hoci veterná stíhačka mu absolútne nevyšla. Vlani pri svojej debutovej sezóne v Osle pôsobil unavene a aj keď sa mu s vypätím všetkých síl podarilo dostať do stíhačky po 59. mieste s 0+1, mal tu 67. bežák. Potom už v tej stíhačke šiel veľmi slabo. Sám Jakub veril, že to teraz bude lepšie.
Veľa toho ale nenatrénoval, keďže bola každý deň hmla. Musel sa spoľahnúť na spomienky z minulého roka. S číslom 21 mohol mať šancu. Dúfal, že sa jury nezľakne a neupraví štartové skupiny, pretože by ho to katapultovalo dozadu. Päť hodín pred pretekmi ho však zasiahla nepríjemná správa, že organizátori s rozhodcami sa predsa len dohodli na úprave štartových skupín, čo znamenalo, že Jakuba odpálilo z čísla 21 na 45.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Aj Martin Maťko mal mať dobré číslo 45, no po úpravách padol na 57. S týmto už bolo mimoriadne náročné tlačiť sa do stíhačky, čo by bol pre neho obrovský bonus. Jeho ďalšie problémy boli, že potreboval piť, čo ho mierne zdržiavalo, no hlavne to, že nepoznal trať. Maximálne z mapky. Organizátori totiž pre vysoké teploty aj hmlu trať neotvorili ani jeden deň, takže až v piatok pred nástrelom ju videl prvý raz, no logicky vo veľmi voľnom tempe. Rovnako ako v prípade Emy vo štvrtok mu logicky museli uchádzať nejaké sekundičky prameniace z toho, že nemal presný prehľad o trati. Typická nováčikovská daň.
Artur Ischakov pôsobil úplne bez formy, takže jeho hlavnou úlohou bolo pokúsiť sa zostreliť všetky terče a dúfať v menši zázrak, že mu to bude stačiť do Top 60. Veľa je aj o hlave, takže si vieme predstaviť, že by ho to po takomto streleckom výkone v závere hnalo dopredu, ale s číslom 83 toho už na tej trati veľa vymyslieť nemohol.
Jakub už v prvom okruhu zaostal o 47 sekúnd za Ponsiluomom v sedemdesiatom čase. Na mäkkej trati to mal ako vysoký pretekár veľmi náročné a zrejme sa to podpísalo aj pod jeho výkon na strelnici. Na ležke mu ušli prvé tri rany, lietalo mu to kade-tade. Našťastie sa dobre nanovo skoncentroval a zvyšné dva výstrely padli, no bolo to veľmi zlé a bez šance na stíhačku. Jakub v ďalšom okruhu navyše stratil bežecky už minútu a na stojke ešte pridal jedno trestné kolo. Záverečný okruh mal štatisticky najlepší, no na zlom výsledku to už nič nemenilo. Skončil na 94. priečke (+4:06).
Martin riešil pred pretekmi veľké problémy s opuchnutou nohou, pričom s trénermi zvažovali, že sa na štart vôbec nepostaví. Napokon však štartoval a výraznejšie limitácie neboli na jeho výkone cítiť. Prvé kolo zabehol najlepšie z našich v 58. čase so stratou 39 sekúnd. Streleckú položku v ľahu sa mu podarilo pekne vybieliť za tridsať sekúnd a vystrelil na virtuálne 26. miesto. V prostrednom okruhu na lyžiach dokázal ešte výraznejšie pridať, štyridsiaty bežák (+42 s) bol za daných okolností pre našeho juniora naozaj fantastický. Ostával na hranici Top 30 a bol teda v hre o životný výsledok. Štyri rany na stojke mu bez problémov popadali, no tretí výstrel príliš urýchlil a ušiel mu ďaleko. Škoda, no stále priebežne ostával na výbornej 31. priečke. Obávali sme sa, ako ustojí záverečné kolo na rozbitej trati a s boľavou nohou. Síce tam stratil minútu na najrýchlejšieho Christiansena, no bol to ešte stále solídny šesťdesiaty čas kola, čo v konečnom výsledku znamenalo vyrovnanie jeho výsledkového maxima v najvyššej lige, teda 39. miesto (+2:06). Parádny bojovný výkon!
Očakávali sme, že Artur to bude mať s vysokým číslom a jeho (ne)forme veľmi ťažké a to sa aj úvodu potvrdzovalo. Už v prvom okruhu zaostal minútu v 96. čase, no aspoň ležku zvládol bezchyby a poskočil na virtuálne 64. miesto. V druhom okruhu to ale bolo veľmi zlé, keď porazil na trati iba piatich pretekárov a pred stojkou sa prepadol o viac ako dvadsať priečok. Nádej na stíhacie preteky tak nebola ani pri dvoch nulách. Napokon mal aspoň peknú bilanciu 0+1, no po ďalšom hrozivom nákupe na trati z toho bola iba konečná 92. pozícia (+3:59).
Slováci celý záverečný trimester odjazdili s najmladším tímom spomedzi všetkých krajín, takže je úplne logické, že prišlo množstvo výbuchov či regres formy ako sme to videli u Šimona Adamova, ale najmä od Artura Ischakova. Dnes úplne vybuchol Jakub, ktorý pri svojich fyziologických parametroch v týchto podmienkach, keď sa v čase jeho štartu báli pustiť na trať topfavoritov, nemal veľkú šancu, no chcel to skúsiť, ale po tej hroznej ležke ho už hlava nepustila. Bohužiaľ.
Vždy vravíme, že ak to aj jeden či dvaja naši pokazia, aspoň jeden sa musí presadiť. Dnes to ovládol Martin, ktorý šiel s obrovským sebazaprením, ale zvládol to priam úžasne. Presadiť sa v doslova brutálnej mužskej konkurencii ešte aj na takejto rozbitej trati so zdravotným hendikepom, tak to je naozaj skvelá vizitka. Rovnako deväť rán, ktoré boli výborné, žiadna z nich sa nepriblížila k hrane, len škoda, že tretiu ranu pustil asi o 0,3 sekundy skôr ako mal. Mohol to byť životný výsledok, ale je to tak, ako má byť. Ešte má čas. Opakujeme, že nikdy v histórii nášho biatlonu nebodoval junior muž v pretekoch SP a jemu sa to podarilo už druhý raz.
Navyše, ani nehovoríme o faktore trate, ktorú absolútne nepoznal, pretože bolo toto 3,3 km kolo zavreté celý týždeň a prešiel si ho len voľným tempom počas nástrelu. Rovnako mal smolu, že sa ani v jednom kole nemohol poriadne potiahnuť so súperom. Tiež sa v druhom kole musel zdržať pitím, hoci drvivá väčšina pretekárov nepila, no Martin si to po tých problémoch počas zimy nemohol dovoliť. Všetky tieto faktory a postrácané sekundy len umocňujú rozsah potenciálu, ktorý v ňom je. Dnes mu jednoducho zďaleka všetko nevyšlo a napriek tomu zdolal na trati 58 súperov a napokon vo výsledkoch až 71. Je však veľmi otázne, či bude môcť nastúpiť v sobotu, pretože očakávame veľmi krušnú noc a zväčšenie opuchu. Ak by to nebol úplný záver sezóny, určite by nenastúpil. Možno už ani dnes.
Slovensko napokon v mužskom rebríčku národov skončilo na 21. mieste, takže sme sa oproti minulej zime posunuli o dve priečky. Pred sezónou sme mali za cieť dvadsiatu pozíciu, ale tá sa napokon nepodarila pre absenciu v dvoch štafetách kvôli boju o OH. Nad 20. Kazachstanom sme ale pravidelne vyhrávali. V budúcom roku bude jasným cieľom atak Top 17, teda posun na štyri miesta. Mohlo by to byť hrateľné, pretože už túto zimu by sme s tými štafetami za touto métou zásadne nezaostali a každý z tímov tesne nad čiarou - Lotyšsko, Rumunsko aj Bulharsko majú v tíme viacerých starších pretekárov, ktorí už svoj vrchol zažili a možno niektorí ani nebudú pokračovať v kariére. Budeme sa len musieť vyvarovať výbuchov a pokračovať v boji o zdravú tímovú konkurenciu.
