Aktuálne podujatia
Naživo, komentoval Ľ. Hlavena a M. Otčenáš
Svetová časť
Predposledný súťažný deň biatlonovej sezóny 25/26 uzavreli stíhacie preteky mužov na 12,5 kilometra. Výsledky šprintu sľubovali atraktívny súboj medzi domácim Sturlom Holmom Laegreidom a dvomi Francúzmi Emilienom Jacquelinom a Ericom Perrotom, ktorí štartovali do pretekov prakticky spolu a s výraznejším náskokom pred zvyškom poľa. Úvodná strelecká položka v ľahu zásadné rozdiely neurobila a vedúca trojica ostávala na čele v nezmenenom zložení. Švrtý Martin Ponsiluoma zo Švédska strácal 16 sekúnd. Aj na druhej ležke vyčistil Laegreid s Perrotom všetkých päť terčov, no Jacquelin si zapísal prvý chybný výstrel, Ponsiluoma dokonca až dva. Štartové pole sa teda začalo viac rozťahovať. Švrtý Johan-Olav Botn z Nórska strácal už tri švrte minúty na čelo a 22 sekúnd na tretieho Jacquelina, zatiaľ čo spomínaný Ponsiluoma mal z piateho miesta už vyše minútové manko.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Sturla Laegreid s Ericom Perrotom pokračovali vo svojej krasojazde aj naďalej a nepomýlili sa ani na tretej streľbe. Svoj náskok naďalej navyšovali, hoci Emilien Jacquelin ešte boj o víťazstvo nevzdával a po nule v úvodnej stojke strácal 28 sekúnd. Zároveň mal komfortný náskok pred Ponsiluomom s Botnom. Laegreid a Perrot si to medzi sebou rozdali na záverečnej stojke, no ani tá ich súboj nerozlúskla, pretože obaja boji zhodne bezchybní. Perrot získal mierny náskok rýchlejšou položkou, no Nór ho veľmi rýchlo dobehol a pôsobil sviežejšie. V poslednom veľkom stúpaní pred príchodom na štadión sa obaja pokúsili o nástup, no držali sa spoločne až do cieľovej rovinky, kde sme videli jeden z najtesnejších súbojov o víťazstvo za posledné roky. Cieľová fotografia nakoniec rozhodla v prospech domáceho biatlonistu, ktorý zvíťazil o špičku lyže. Perrot mohol sláviť "aspoň" spečatenie zisku veľkého a rovnako aj malého glóbusu za disciplínu. Jeho krajan Jacquelin si už bez problémov udržal tretiu priečku pred štvrtým Martinom Ponsiluomom. Za ním nasledovali traja Nóri v poradí Botn, Christiansen a Frey.
Slovenská časť
Verili sme, že by sa nám mohlo podariť druhý raz v sezóne vidieť v stíhačke dvojicu nádejných Slovákov, no Jakubovi Borguľovi včerajšok absolútne nevyšiel a sezónu ukončil už v piatok sklamaný. U jeho špičkových rovesníkov je to úplne normálne, stačí sa pozrieť na Leveta, Lindkvista-Floettena, Mullauera, Kulbina, Badacza, Kaisera či Gunku. Všetci skončili mimo stíhačky a hovorí sa o nich ako o veľkých nádejách budúcnosti.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Za to Martin Maťko predviedol na svoj vek skvelý výkon. Podarilo sa mu zdolať viaceré hviezdy napriek jednej chybe, opuchu na pravej nohe či smole, že si nemohol prejsť trať, pretože bola celý týždeň zavretá. Nešiel teda viaceré pasáže naplno a nevedel si správne rozložiť sily. Dnes už aspoň mal súperov pri sebe, takže mohol sa s nimi potiahnuť, aj keď tá noha na tom nebola ideálne. Vzhľadom na to, že to bol jeho záverečný štart v sezóne, mohol si dovoliť riskovať ísť. Platilo, že nemusel nikomu nič dokazovať. Iba sme verili, že to neprepáli, bude piť, zásadne sa neodstrelí a príde do cieľa.
Martin začal preteky veľmi rýchlo, šiel v početnej skupine a stratil iba osem sekúnd v 26. čase kola. Škoda, že na veľmi dôležitej úvodnej ležke mu výraznejšie ušla prvá rana na ôsmu hodinu. Bol tak tesne za bodmi na 42. priečke. V druhom okruhu stratil na lyžiach trochu viac (+18 s), no svoju pozíciu si držal. Aj na druhej ležke mu však ušiel jeden výstrel, druhý veľmi tesne nepadol vpravo dole. Od Top 40 ho však stále delilo iba hrateľných desať sekúnd. Prostredné kolo mal veľmi slušné, 28. bežákom sa držal Nelina a dokonca sa dostal pred piatich pretekárov. Možno to však prepálil, pretože úvodná strelecká položka v stoji mu absolútne nesadla. Prvý výstrel bol síce presný, ale vzápätí vypálil veľmi rýchlo tri nepresné, strhnuté hore. Zrejme až príliš chcel. Posledný terč sa aspoň sklopil, no po 450 metroch navyše bol až na 51. mieste a veľa síl mu už nezostávalo. Boli to však posledné preteky sezóny, tak do toho ešte dával posledné zvyšky síl, hoci na trati už strácal výraznejšie. Záverečnou stojkou zariskoval za 18 a pol sekundy, no chuť si príliš nenapravil, pretože minul dva terče. V záverečnom okruhu ešte obehol dvoch pretekárov a sezónu ukončil na 51. priečke (+6:10).
Bežecké výkony Martina Maťka sa dostali na úroveň, ktorú doteraz história nášho biatlonu nepoznala. Neexistuje žiadny Slovák (ani Slovenka) po roku 2000, ktorý by ako 20-ročný zabehol 38. bežecký čas v stíhacích pretekoch SP, a to mu iba štyri desatiny sekundy chýbali na 36., teda vypustenie posledných metrov. Na rozbitej a hlbokej trati stratil na najrýchlejšieho Laegreida iba 1:16 na 12,5 km, čo je priam neuveriteľné. Len 11 sekúnd zaostal za rýchlikom Michalom Krčmářom, ktorý bojoval o top výsledok a odkrúžil iba dve trestné kolá, hoci Martin mal v nohách kilometer v trestnom okruhu.
Áno, Martin to pokazil na strelnici, sedem chýb bolo otrasných, no skúsil si veľmi rýchlu streľbu a vidí, kde má ešte rezervy. Najmä záverečná položka za 18,4 sekundy s dvoma chybami bola veľmi zaujímavá. Tréner Martin Otčenáš ho za ňu určite nepochválil, celkovo na stojkách zostrelil iba polovicu terčov. Chce to ešte veľmi veľa práce, no veľmi pozitívne je to, že Martin nebol vysmiaty a spokojný, že to aj tak v tejto zime dopadlo nad plán, ale dobre si uvedomoval, akým potenciálom dnes mrhal a nie len dnes, ale aj na MSJ, kde mal získať medailu. V Osle šiel spomedzi početnej skupinky juniorov jasne najlepšie po svetovom talente desaťročia Lozbersovi, ktorý vyzerá tak neuveriteľne, že možno o dva roky ešte ako junior bude bojovať už o víťazstvá.
