Ivona Fialková

Ivona Fialková v Pokljuke (© Jakub Leščinský)

Sezónu začínala v IBU Cupe a nebola to žiadna sláva. V Idre ani Ridnaune nebodovala, no na trati vyzerala živšia ako ostatné krajanky a kvôli slabej výkonnosti Chrapánovej dostala šancu ukázať sa v Pokljuke. Tu to veľmi slávne nedopadlo. Minula päť terčov, štyri na stojke, a brala 95. miesto. Po Novom roku sa vrátila do IBU Cupu a hneď úplným prerodom - siedmym miestom v Novom Měste na Moravě. Minula jeden terč na stojke, vyzerala byť veľmi rýchla.

Okamžite sa tak dostala vyššie a pricestovala na druhý týždeň Ruhpoldingu, kde sa zvítala so sestrou, ktorá bola tiež po životnom víkende. Nemala však doladenú streľbu v stoji a vypomstilo sa jej to pri vytrvalostných pretekoch šiestimi chybami. Bola finišmankou našej štafety a mala na dosah šieste miesto, ale znova kvôli stojke padla na desiate. V Anterselve si odbehla prvé stíhacie preteky, no veľa kazila na strelnici. Po tréningovom bloku v Pokljuke ešte absolvovala šprint na IBU Cupe v Osrblí a smerovala do Ťumeňa. Tu bol scenár rovnaký. Slušný beh, zlá streľba. V stíhacích pretekoch dokázala prekvapujúco zvládnuť obe stojky a výrazne sa posunúť. To bolo pre ňu povzbudenie pred MS. Tam bola blízko k bodom, v rýchlostných pretekoch zaznamenala neuveriteľný 28. bežecký čas v najsilnejšej konkurencii, ale dve chyby sú na túto disciplínu veľa. V stíhačke prišlo sedem.

"Sezóna bola dobrá aj zlá, podľa uhlu pohľadu. Keby som vzala do úvahy presnosť streľby v stoji, tam to dobre nedopadlo. Ale hlavne v bežeckej časti som sa veľmi posunula (oproti minulému roku až o minútu na 7,5 km, pozn. red.) bol to veľký krok smerom dopredu, takže za to som veľmi rada. Mrzí ma strelecký výkon, najmä v tých štartoch, v ktorých som sa pripravila o postup do ďalších pretekov či tesne o body," vravela nám Ivona. Aj jej sme sa, rovnako ako sestry, pýtali, kde sa vzal ten enormný bežecký posun: "Ja som mala veľké problémy s holennými kosťami. Veľmi ma boleli a nemala som v nohách oporu. Často som v zjazdoch padala. Pred touto sezónou som absolvovala turné po lekároch a rehabilitáciách. Snažili sme sa to dať doporiadku. Chválabohu, že sa to podarilo. Nemala som zďaleka také problémy. Úplne inak sa mi pretekalo. No a, samozrejme, posun nastal aj vďaka trénerským zmenám - Anke Murínovej a Danielovi Kuzminovi. Viacero vecí sme robili ináč ako pred tým. Neskôr sme začali s kolieskovými lyžami. Dlhšie sa na začiatku venovali všeobecnej príprave. Neboli sme pred sezónou až také vylyžované ako v minulosti. U mňa to bolo troška iné, lebo pred tým som bola juniorka a mala som menej objemu, ale vo všeobecnosti ak poviem. Neboli sme až také unavené z prípravy pred sezónou. Celá táto koncepcia mi zjavne vyhovuje, dúfam, že budeme v nej môcť pokračovať a zlepšovať sa."

Ivona Fialková v Osrblí (© Jaroslav Maliňák, Biatlon-Info.sk)

V streleckých štatistikách dosiahla 21-ročná pretekárka 71,9 % (120/167), a to je prirodzene veľmi slabá bilancia. Zo známych pretekárok boli na tom horšie iba Miriam Gössnerová či Lucie Charvátová. V stoji sa Ivona dostala dokonca iba na 62 %. Zdá sa, že sa ešte nevie vyrovnať s psychickým tlakom v súťažnom režime. "Biatlon je v tomto umením. Treba na všetko zabudnúť a sústrediť sa na sto percent. Nepripúšťať si žiadny stres a hlavne nemyslieť na nič, len to odstrieľať. Tým, že som celú sezónu rozmýšľala, ako to spraviť správne, čo zmeniť, aby sa mi začalo dariť, tak zvyčajne to nepadalo. Tiež sa mi stáva, že vyslovene pokazím položku. Dve, niekedy aj tri, odstrieľam dobre a potom zrazu na jednej urobím tri alebo štyri chyby. To sa nesmie stávať, lebo to okamžite zničí preteky, vieme, že niekedy aj celé kolo SP."

Ivona absolvovala až 22 pretekov, čo je o päť viac ako Poliaková či sedem ako Chrapánová. Na tak mladý vek je to slušná porcia. Bola však na ňu nastavená z minulého roka, kde síce medzi ženami mala iba 16 štartov, ale ďalších šesť medzi juniorkami. "Bolo toho naozaj dosť, ale dôležitá bola pauza po Anterselve, kde malo telo čas zregenerovať. Pokojne sme si zatrénovali v Pokljuke. Bola som už v marci unavená, ale dalo sa to zvládnuť. Musím si dávať pozor na pretrénovanie a príliš veľký počet pretekov, lebo ak sa tak stane, bude už neskoro. Treba počúvať telo. Neviem aký bude plán na ďalšiu sezónu, ale myslím si, že tých 22 pretekov by pre mňa mohol byť strop."

Sestry Fialkové delia dva roky veku, čo predstavuje v mládežníckych kategóriách veľký rozdiel, ale v tomto období sa už postupne zmazáva. Práve v posledných dvoch rýchlostných pretekoch v Osle a Chanty-Mansijsku sa Ivone podarilo skončiť vyššie ako Paulíne, dvakrát v tejto sezóne mala aj tesne rýchlejšie nohy. Nutné je však poznamenať, že v závere sezóny bola Paulína vo viditeľnej kríze. Ako vníma Ivona tento súboj? Dlhé roky na sestru logicky nestačila. "Jasné, chcem sa dotiahnuť na sestru. Je to pre mňa extra motivácia, ale ide hlavne o to prevziať od nej to, v čom je dobrá, ale nie o rivalite. My sa neporovnávame medzi sebou, ale so svetom. Snažíme sa čo najviac podporovať a som vďačná sestre za všetky rady a pomoc, ktorú mi dala. Musím tiež povedať, že na pretekoch sme tím - Slovensko - a výsledky prežívame spoločne, tešíme sa i smútime." Podľa grafu vidíme, že Paulína ako 21-ročná bežala takmer rovnako ako teraz Ivona, v nasledujúcej sezóne ale nastala stagnácia. Ivoninou výzvou bude nezopakovať to.

Ivona Fialková v Ťumeni (© Jakub Leščinský)

"Zlom prišiel v Anterselve dobrou štafetou a vrchol sezóny - ME - konečne vyšiel. Konečne som sa striasla smoly, ktorá sa za mnou ťahala a 15. i 10. miestom som si konečne urobila chuť a ako sa neskôr ukázalo, aj vďaka tomu som mohla podpísať pracovnú zmluvu s Duklou. Tlak opadol. Na MS som nedostala priestor v najsilnejších disciplínach, no dokázali sme vybojovať to 8. miesto. No a potom v Pjongčangu som sa cítila už úplne fit a prišlo 17. miesto a prvé body. Bol to šok, myslela som si, že prvými bodmi líznem štyridsiatku, ale 17.? Následná stíhačka bola pre mňa najlepším štartom v sezóne, kde som necítila žiaden tlak, strašne som si to užívala a tešila sa. Asi aj preto som prekvapila nulou na poslednej stojke a prišla do cieľa na ďalšom krásnom 23. mieste. Bežecká forma sa uchovala až do konca, aj keď v Kontiolahti som nebodovala, keďže sa tam strieľali samé nuly a mne sa to nepodarilo. Ale zasa ma potešila štafeta, tentoraz miešaná, kde som bola vysoko a bol to ďalší krásny deň. V Osle ešte ďalšie body ma naladili do ďalšej sezóny," vyčerpávajúco zhodnotila Ivona.

Ivona Fialková v Pokljuke (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)

Aj u nej, rovnako ako u sestry, nevyšli sezónne štatistiky najideálnejšie. Prvá polovica znamenala pokles a hoci bol záver výborný, už sa grafy nedostali na vysokú úroveň. Mala iba 71,2 % úspešnosť streľby. V bežeckej časti ale ukazovala veľmi konkurencie schopnú formu. Strata v okolí 40-50 sekúnd je už veľmi hrateľná, no najväčší optimizmus vzbudzujú nedostatky, ktoré sú patrné aj z čísel, no vidia ich aj tréneri.

Zo zamestnania sa pochopiteľne veľmi teší aj mladá pretekárka: "Chcem veľmi poďakovať Dukle za všetko, čo pre mňa urobila, lebo aj keď som nebola zamestnaná, snažila sa urobiť dobré podmienky na prípravu. Teraz som veľmi šťastná, že som sa mohla stať súčasťou tejto organizácie a je pre mňa veľkou cťou byť pri tých veľkých menách a úžasných profesionálnych športovcoch. Budem sa to snažiť Dukle oplatiť výsledkami." Rýchlosť streľby si dáva za veľký objektív: "Hnevá ma, keď sa pozriem do výsledkov a vidím, ako ma pomalá streľba zosúva dole a trochu neguje množstvo práce, ktorú som s trénerom vykonala na trati. Bojujem o každú sekundu a potom stratím 6-10 na strelnici pri každej položke? Ale jasné, že nesmie to byť na úkor presnosti."

Nespornou výhodou Fialkových je, že sú sestry a vedia sa potiahnuť. "V sestre mám veľký príklad čo sa dá dosiahnuť a je pre mňa veľkou motiváciou. Trénujeme spolu a takmer aj to isté, keďže sme podobné typy pretekárok. Bez nej asi by som nebola tam, kde som. A snáď aj pre ňu môžem byť dobrou tréningovou partnerkou a trošku ju popreháňať (úsmev). Chcem jej aj takto verejne poďakovať, že vďaka medailám z ME pritiahla do tímu Martina Bajčičáka, lebo tie moje zrýchlené bežecké časy nemôžu byť len náhodou a stojí za tým veľa spoločnej práce a množstvo detailov, ktoré ladíme. Verím, že ukážeme ešte viac ako v tejto sezóne, keď s nami bude už celú prípravu a pracovať dlhšie obdobie. Ale vieme aký býva šport. Musíme veriť, že sa nám budú vyhýbať problémy, osem mesiacov je dlhá doba, nechcem to zakríknuť. Nechajme sa prekvapiť," dodala 22-ročná študentka učiteľského odboru geografie a telesnej výchovy.

Rovnako ako staršia zo sesterského dua, aj Ivona Fialková prežila svoju najlepšiu zimu. Bola podobná ako rok predtým. Tiež začala slabšími výsledkami a nedarilo sa jej, ale dokázala všetko v samom závere zvrátiť a odísť na leto spokojná. Začala zlými streleckými výkonmi. Výborne vyzerali úvodné vytrvalostné preteky, kde perfektne bežala a mala bilanciu 0+1+0, no na poslednej stojke to neudržala a tromi trestnými minútami sa zrazila mimo body. Nadosah mala neuveriteľný jednociferný výsledok. To ju trochu vyviedlo z miery a v šprinte urobila v stoji ďalšie tri chyby. V Hochfilzene sa zasa odpálila tromi minelami na ležke. Trošku paradoxne ale ustála stíhačku, keď sa jej podarilo chybovať iba trikrát a posunula sa zo 60. na 44. priečku. Vo veternej štafete ale zlyhala a hneď bolo po dobrej nálade. V Annecy prišli ďalšie problémy na stojke. Vo všetkých šprintoch prvého trimestra urobila štyri chyby. Po pauze prišli na rad vytrvalostné preteky v Ruhpoldingu a tam sa opäť odstrelila.

Karta sa však začala obracať v Anterselve. Výborne bežala a prvých osem terčov rýchlostných pretekov zostrelila, no prišli psychologicky ťažké posledné dva a ostali stáť. Vytlačila z toho aspoň prvé štyri body. V stíhačke ale dostala celý okruh. Naladiť sa šla do Ridanny na ME, kde znova v šprinte minula dve rany a bola desiata, no zasa prišla zbabraná stíhačka. Veľký tlak i vietor sa na OH podpísali pod veľmi zlými výsledkami. V šprinte netrafila až polovicu terčov a vo vytrvalostných šesť. Rovnako ako pred rokom na MS v Hochfilzene ale prišiel zlom v Pjongčangu v štafete. Skvelým výkonom podporila piatu pozíciu a na tento deň budú určite v rodine dlho spomínať. Poriadne sa otriasla i namotivovala a do Kontiolahti cestovala s tým, že už to vyjde aj v tom nešťastnom šprinte. Stalo sa. Minula iba raz a kariérne maximum zo 17. posunula na 14. pozíciu. Znova dobre bežala. Podčiarkla to aj v miešanej štafete, ktorá jej vyšla skvelo a prvý raz v živote preberala a dokonca aj odovzdávala na prvej pozícii. Na to bude tiež spomínať... Dostala sa do prvého masového štartu, no na tretí pretekársky deň za sebou jej odišiel chrbát a krúžila deväťkrát. Spoznala aj pocit byť posledná. Hodila to ale za hlavu a o štyri dni sa prvý raz v kariére radovala zo skóre 0+0. Obsadila životnú deviatu pozíciu. V stíhacích pretekoch ju ale úplne seklo a zo šiestej pozície po dvoch ležkách padla siedmimi chybami mimo body. V Ťumeni jej telo vypovedalo službu úplne a na štart stíhačky nenastúpila.

Ako hodnotí Ivona sezónu? "Bola to určite moja najťažšia sezóna, olympijský rok je výnimočný a ja som doteraz o tom iba počúvala, až teraz som si to mohla zažiť na vlastnej koži a bolo to fascinujúce. Makali sme všetci na 110 %, tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som celkom pedant, beriem všetko veľmi vážne a s trénermi, fyzioterapeutom aj všetkými ľuďmi sme do toho šli v plnom nasadení. Vykľula sa z toho najúspešnejšia, ale aj zvláštna sezóna. Poučili sme sa z minulosti a vyhli chorobám. Zaočkovali sme sa a oslabili vonkajšie vplyvy. Ak ale športovec dá do toho všetko, môže sa niečo stať. Prihlásil sa o slovo chrbát. Na konci sezóny už nevedel zo dňa na deň zregenerovať. Pozrieme sa na to. Sezóna ako taká nevyšla celá, veď veľa pretekov sa mi nepodarilo. Mám rezervy v streľbe, vieme o nich, ale vyzdvihla by som tri momenty, ktoré som si z tejto zimy vzala a chcem na ne spomínať. Prvým je tá olympijská štafeta, ktorá mne aj celému tímu vyšla a veľmi sme sa tešili, bol to skvelý pocit, niečo wow, úžasné. Potom bol masový štart v Kontiolahti, bol to splnený sen dostať sa do tejto disciplíny. No a tretím boli tie dve nuly a deviate miesto v Osle, to bolo krásne. Z tohoto budem určite čerpať psychické i fyzické sily v ďalšom období."

Ivone sa tak ako v celej doterajšej kariére nedarilo na strelnici. Bilancia 71,4 % nie je dostačujúca pre pravidelné body. Z rôznych dôvodov predviedla veľa výbuchov, boli tam položky za tri aj štyri chyby. Toto na širšiu svetovú špičku nevyzerá. S trénerkou budú musieť na tom poriadne popracovať. Nech im je príkladom záver sezóny, ktorý už bol dobrý, no i ten ovplyvnil chrbát. Najlepšie vyznel jej bežecký progres. Z priemernej straty 1:14 to vytiahla až na 57 sekúnd. Šprint v Kontiolahti dokonca vytiahla až na 45,7 sekundy. Nebolo to ale jej maximum, to ostáva na hodnote 38 sekúnd z vlaňajšieho Osla. Bežekcé výkony ale optimalizovala a prakticky kedykoľvek, aj keď má zlý deň, dokáže v prípade dobrej streľby útočiť na výsledok. To je veľmi pozitívny signál.

Sama Ivona sa nerada porovnáva so sestrou, už sa dostali do štádia kariéry, v ktorom ide najmä o porovnanie so svetom, no hoci je na tom bežecky prakticky zhodne so sestrou v jej veku, horšie je to v streľbe, ktorú ešte zďaleka nemá stabilizovanú. Tiež treba podotknúť, že zatiaľ čo Paulína má už 901 bodov a bilanciu 10,5 bodu na jeden štart, Ivona je iba na hranici 119 bodov, a to je 2,8 bodu na preteky. Pred dvoma rokmi mala už sestra 5,8.

Nezačalo to ale vôbec zle 27. miestom vo vytrvalostných pretekoch keď prvý raz v kariére pri štvorpoložkových pretekoch urobila iba dve chyby. No vzápätí už prišli chyby a ďalší dobrý výsledok sa nedostavoval. Z celého úvodného trimestra mala iba body zo samého začiatku. Akýsi reštart prišiel v Oberhofe, kde prišiel jej najlepší výkon na trati - sedemnásty bežák v šprinte. Útočila na Top 10, ale na stojke prišli dve chybičky. 23. miesto bolo ale pekné, napokon aj najlepšie v sezóne. No okamžite nasledovala stíhačka, kde päťkrát minula v stoji a už to bolo zasa zle. No ešte rýchlo ju povzbudila štafeta. Prvý raz ju rozbiehala a odovzdala štvrtá. Dobíjala iba dvakrát. Ruhpolding jej nevyšiel v šprinte, ale znova áno v štafete. Veľmi pekne tam bežala i strieľala a odovzdala siedma, no v kontakte s najlepšími. Anterselva znamenala ďalší výbuch v stoji počas šprintu, ale obrodu v stíhačke, kde podržala stojky a z 50. sa posunula na 33. pozíciu.

Do Kanady a Spojených štátov necestovala, pripravovala sa na Majstrovstá Európy. Tie však boli dosť veterné a vôbec jej nevyšli. Dokonca tam mala mýtickú položku bez zostreleného terča. Ostala veľmi sklamaná a v skepse. Tak cestovala na MS do Östersundu a kvôli chorobe Nasti na poslednú chvíľu odštartovala miešanú štafetu. Vďaka za ňu, pretože šla parádne, nepotrebovala žiadny náhradný náboj a odvzdávala piata hoci vieme, že v mixe je konkurencia na úsekoch ďaleko vyššia. Nasledoval šprint a prvé body z vrcholového podujatia - 33. pozícia. Ako na just minula dva terče na ležke a stojku zvládla. V stíhacích pretekoch to už-už vyzeralo skvelo, ale skrat prišiel pri poslednej veternej položke, minula až štyri rany a klesla na 37. miesto. Vo vytrvalostných pretekoch už stratila istotu i formu zo štyroch pretekov v rýchlom slede, no ešte raz potiahla štafetu, keď po dvoch dobíjaniach odovzdávala šiesta. V Osle prišiel ešte jeden stojkový skrat a sezóna skončila.

Ivona Fialková (© Igor Stančík / SZB)

Ako si budete môcť vypočuť v audio vyjadrení, Ivonu potešili najmä vydarené štafety, kde bola v štyroch prípadoch ťahúňkou. Pokazila iba tú prvú v decembri. Dobrá bola aj jej forma v Oberhofe, tiež na Östersund sa dobre pripravila. No iba mierne sa jej podarilo posunúť strelecké štatistiky zo 71,4 % na 74,9 %. Ležky boli v drvivej väčšine prípadov v poriadku, sedeli jej, no státie na podložke jej robilo problémy a iba vyše 66 % je nedostačujúcich na výkony vo svetovej špičke. Hľadať príčiny problémov v jej prípade nie je náročné. Počet trestných kôl v nohách i frustrácia tiež spôsobili malé napredovanie na trati, kde to posunula iba o tri sekundy z manka 57 na 54 sekúnd. Zaujímavé je, že jej o dva roky staršia sestra mala pred dvoma rokmi rovnakú bežeckú stagnáciu, teda Ivona s Paulínou v rovnakom veku stále drží krok. Iné je to už na strelnici.

V závere sezóny došlo k medializácii o možnom konci kariéry mladšej "Fialky". Samotná Ivona sa k budúcnosti cez nás a tento článok vyjadriť nechcela, chce si to ešte viac premyslieť a plánuje to urobiť neskôr cez sociálnu sieť. My si však v redakcii nemyslíme, žeby to s tým koncom bolo až také horúce. Negatívna pachuť ju určite skôr či neskôr prejde. Veľa by zahodila. K prieniku do špičky jej vôbec nechýba veľa. Zo všetkých Slovákov v histórii, ktorí štartovali v pretekoch SP menej ako stokrát, má najlepší pomer získaných bodov na jeden štart. Pred sezónou sme ešte písali, že možno zvažujú chrbát riešiť chirurgickým zákrokom. Ten už Ivona na základe všetkých dostupných informácií vylúčila.