Zosobňuje skúsenosti. Ženskú reprezentáciu na prelome tisícročia doviedol k šiestim umiestneniam v najlepšej desiatke na olympijských hrách. Trénoval Pavla Hurajta, najlepšieho strelca našej histórie, bol aj prezidentom Slovenského zväzu biatlonu, no celé športové Slovensko si ho pamätá najmä ako trénera dvojnásobnej olympijskej víťazky Anastázie Kuzminovej. Po OH v Soči sa premiérovo postavil za kormidlo mužskej reprezentácie, s ktorou chce systematicky pracovať v tomto olympijskom cykle. Juraj Sanitra v rozhovore pre Biatlon-Info.sk.
Máte za sebou veľmi úspešnú trénerskú aj funkcionársku kariéru, ale o nej sa istotne porozprávame neskôr. V tomto rozhovore sa budeme venovať iba mužskej reprezentácii. Na úvod si zaspomínajte na taktýto čas pred rokom, rokom a pol, keď ste s chlapmi začínali. Aké to bolo? Zjavne máte radi nové a nové výzvy.
Rozhodne to výzva bola a je, pretože si musíme uvedomiť, že muži, až na Hurajta, dlhodobo nedosahovali mimoriadne výsledky na svetovom fóre. Ambíciou každého trénera je dosiahnuť so zverencami čo najviac úspechov, takže som sa celou svojou osobou a silou vložil do práce v mužskom tíme a pokúšam sa im odovzdať všetko, čo môžem. Všetci veríme, že to postupne vyustí do výsledkov, z ktorých budeme mať radosť.
Pred rokom v takomto čase sme sa viac-menej spoznávali, spolupracovali sme veľmi krátko, aj keď predsezónne ukazovatele, parametre a funkčné vyšetrenia ukazovali, že by tá sezóna mohla byť úspešnejšia.
Ako ju teda hodnotíte? Bola dobrá, priemerná, zlá?
Musím povedať, že keby som poznal skutočný stav družstva, nešiel by som do sezóny s takými ambíciami a cieľmi. Chcel som, aby sa dostali na podobnú úroveň ako ženy, teda k najlepšej desiatke v rebríčku národov. Tiež, že sa štafete podarí aspoň raz dokončiť v Top 10, takže ciele splnené neboli. S tímom je ale potrebné ešte veľmi veľa a trpezlivo pracovať, aby bolo všetko na úrovni, akú chcem dosiahnuť. Niektoré návyky a zlé prvky, ktoré pretekári mali naučené z prechádzajúcich rokov, sa nedajú len tak lusknutím prsta vymazať z mysle športovca. Takže, aby som to zhrnul, určite som čakal viac, ale pozitívne je aspoň to, že sme si na seba zvykli a začali systematicky pracovať.
| Juraj Sanitra pred sezónou 2015/16 (© Jakub Leščinský) |
Poďme k príprave na túto sezónu. Podrobnejšie sa jej venuje a ešte bude venovať Váš asistent Jakub Leščinský vo svojom blogu, skúste nám teda iba v skratke povedať, či ste s ňou spokojný a všetko dopadlo dobre, podľa plánov.
Príprava a plány nám vyšli, ale viete ako to je. Plánuje sa podľa financií, ktoré má družstvo k dispozícii. Pri lepších možnostiach by som niektoré záležitosti volil ináč, ale beriem to ako realitu, snažili sme sa z dostupných prostriedkov vyťažiť maximum. Myslím si, že sa to podarilo a nemáme sa na čo vyhovárať. Príprava cez leto vyvrcholila na Majstrovstvách sveta na kolieskových lyžiach v Rumunsku a zimná v nórskom Sjusjoene. Aj výsledkovo to dopadlo dobre, takže musíme byť optimistami a veľmi sa tešíme na túto sezónu.
Pracujete so šiestimi mužmi a dvoma juniormi, prejdime si teraz postupne jednotlivých členov tímu. Pôjdeme podľa veku. Miroslava Matiaška vnímame ako zdravú konkurenciu pre mladých, aby to nemali jednoduché dostať sa do Svetového pohára, ale o miestenku zabojovali.
Ešte na začiatok by som chcel povedať, že keď som preberal družstvo, povedal som, že musíme poctivou prácou postupne budovať tím na najbližšiu olympiádu. Preto sú v tíme aj dvaja juniori, ktorí ešte nemajú výkonnosť, aby zajtra naskočili do svetového pohára, ale po prvé máme starších pretekárov, ktorí sa môžu rozhodnúť ukončiť kariéru a po druhé s mládežou jednoducho musíme pracovať, lebo to je naša budúcnosť a do OH je ešte ďaleko. Snažím sa so všetkými pracovať postupne, s citom a verím, že to prinesie úspechy. Aj z toho pohľadu je úloha Mira Matiaška, ale i Mateja Kazára dôležitá, aby odovzdali skúsenosti a áno, čím viac pretekárov v tíme je, tým je lepšia zdravá konkurencia a tím sa potiahne.
Plánujú obaja zotrvať pri vrcholovom biatlone do Pjongčangu, či je to ťažká otázka?
Je to na nich. Veľa bude záležať od výsledkov, aké budú dosahovať, či budú vidieť perspektívu sa ešte presadiť a bude v nich žiť správna a nutná motivácia. Pokiaľ nebudú stíhať svetovému pelotónu, zhodnotíme, že to už nemá význam ďalej naťahovať a jednoducho je čas odísť. To môže prísť za rok, dva, tri, štyri, to teraz nevieme.
Matej Kazár sa v mládežníckom biatlone ukázal ako veľký talent, potom sa ale roky trápil a až po Vancouveri sa to v ňom zlomilo, začal tvrdo pracovať, zlepšoval sa až to vyvrcholilo životnou formou v Soči. V minulej sezóne sa ale jeho rastúca krivka nie len, že zastavila, ale začala padať, hlavne v bežeckej časti. V streľbe naopak pokračoval v zlepšovaní, najmä v problematickej ležke, ale beh ho o viaceré pekné výsledky pripravil. Podarí sa Vám negatívny trend zastaviť?
Matej má v posledných sezónach za sebou enormnú prípravu, veľký objem kilometrov v nohách. V Soči naozaj podal najlepšie bežecké časy, ale v jeho veku už nebolo možné sa z toho ešte odraziť a pokračovať v progrese. Vedeli sme, že pokles formy jednoducho nastane. Ak by na to príliš tlačil, mohlo to veľmi zle dopadnúť. Preto sme sa vlani zamerali hlavne na streľbu. Ležka mu v olympijskej sezóne vôbec nešla. Vlani ju ale prvý raz v kariére dostal nad 80 percent, takže za to sme radi.
Ja stále tvrdím, že Matej Kazár je typ biatlonistu, ktorý určite má na viac ako dosiahol v doterajšej kariére a verte mi, že je pre mňa veľkou motiváciou dokázať to. Za tie roky odviedol obrovské kvantum práce, ktorá sa mu na výsledkoch absolútne nevrátila. Jeho potenciál je niekde inde. Aj preto je smutné, že sa to neprejavilo v minulosti. Bolo to možné. Teraz nás už trochu tlačí čas. Nechcem tým povedať, že svoje najlepšie roky už má za sebou, lebo verím, že pred sebou, ale neostalo nám skrátka veľa času a mrzí ma to, lebo je to veľmi poctivý pracant.
| Matej Kazár na strelnici v Osrblí (© HAMÉ / Vladimír Veverka) |
Martin Otčenáš sa ako bývalý bežec na lyžiach trápil, ale musíme povedať, že ešte stále trápi, na strelnici. Vlani mal ale životnú sezónu po bežeckej stránke. Viacero ľudí nám vravelo práve o tom, že mu veľmi sadli Vaše tréningové metódy. V rýchlosti streľby sa už takmer dostal na Hurajtovu úroveň. Len tá presnosť... Pracovali ste na nej? Bude Martin Otčenáš slovenským čiernym koňom sezóny?
Martin bol po Olympiáde v Soči v katastrofálnom fyzickom i psychickom stave. Nechcem byť príliš múdry, lebo som pri tíme nebol, ale z doterajšej práce a komunikácie s ním som vydedukoval, že model prípravy, ktorý bol zvolený v predchádzajúcom olympijskom cykle, mu nevyhovoval. Hľadali sme preto spôsob, ako ho dostať späť. V našej prvej sezóne sa už po dobrej vzájomnej komunikácii a spolupráci podarilo zlepšiť bežecký výkon. Ten strelecký tiež ide a pôjde hore. Je to pretekár, ktorý ešte trošičku potrebuje dozrieť a je to práve biatlonista, ktorý môže vrchol svojej kariéry zažiť na OH 2018. Ale už v týchto mesiacoch sa, verím, stane prekvapením sezóny a ukáže, čo v ňom je. Rovnako je pre mňa veľkou motiváciou posunúť ho k svetovej špičke.
Tomáš Hasilla je ešte relatívne mladý pretekár, ale u tých je nutný každoročný progres. Bohužiaľ, Tomáš sa v poslednej sezóne zhoršil vo všetkých troch základných parametroch, to nie je dobrá vizitka...
Je to, bohužiaľ, tak. Tomáš sa v minulej sezóne neposunul, ostal stagnovať. Bolo na ňom vidieť, že potrebuje čas, aby pochopil tréningovú štruktúru, ktorú ja presadzujem. To ale, samozrejme, nemôže trvať príliš dlho. Potreboval by pekný výsledok, ktorý by ho ešte viac motivoval. Myslím si ale, že je vo veľmi dobrej nálade. V Sjusjoene videl, že sa dá bežať aj so svetovou špičkou, teraz je veľmi dobre fyzicky pripravený. Veľmi sme pracovali aj na streľbe. Verím, že ležku má zvládnutú, stojka sa vyvíja. Želám si, aby sa už teraz v úvode sezóny dostal na nejaké pekné body.
Vlani ste, hlavne na Holmenkollene, vyskúšali dvojicu Michal Šíma - Michal Kubaliak, teda 23, resp. 22-ročných pretekárov. Strelecky to zvládli obstojne, ale viditeľne im ešte chýbala bežecká výkonnosť, ktorá ich nemohla pustiť do najlepšej šesťdesiatky. Ako to s nimi vyzerá?
Je treba byť trošku trpezlivý. Chlapci majú za sebou druhý rok systematického tréningu s pretekármi, ktorí sú na vyššom leveli úspešnosti i náročnosti. Verím, že už tento rok budú prínosom pre mužskú reprezentáciu a postrašia tú štvoricu, ktorá tam je, o to predsa ide. Určite dostanú šancu vo svetovom pohári. Oni dvaja radi medzi sebou súperia, ale to, samozrejme, nestačí. Porovnávať sa musia so svetom.
| Michal Kubaliak pred štartom sezóny (© Jakub Leščinský) |
Pracovali ste aj s juniormi, ktorých verejnosť ešte menej pozná, stíhali s chlapmi na tréningoch počas prípravy?
Práveže som milo prekvapený, že áno. Je na nich vidieť talent aj keď ešte majú veľké nedostatky v niektorých veciach.
Ondrej Kosztolányi má dvadsať rokov, Šimon Bartko je prvým rokom junior, má devätnásť a pár zaujímavých výsledkov z dorasteneckých svetových šampionátov. Bol iba pár sekúnd od medaily. Počuli sme ale o zlomenej kľúčnej kosti.
Veď to. V závere jesennej prípravy priamo na tréningu v Osrblí spadol z bicykla, celý október mal ruku zafixovanú. V novembri s nami cestoval do Sjusjoenu, kde zasa dostal angínu. Trošku sa toho nakopilo, ale je mladý, musí sa z toho dostať. Na základe parametrov, ktoré mám získané aj namerané, je našim veľkým talentom. To si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť premrhať. Problémom je u neho streľba. Doteraz nemal žiadne metodické vedenie, čo sa týka techniky streľby. Od leta s ním trpezlivo pracujem, ale stále to ešte nie je na úrovni, akú by som si prial. Boli tam nešťastné návyky.
U Ondreja je to zasa naopak. Streľbu má zvládnutú, ale po fyzickej - bežeckej stránke bol na strašne nízkej úrovni. Na začiatku prípravy mal veľký problém stačiť tréningu, ktorý som od neho požadoval, ale postupne sa vypracováva, ako druhý rok junior sa musí ukázať na svetovom šampionáte.
Ešte nám teda povedzte, ako to bude s Bartkom. Vynechá začiatok sezóny?
V jeho veku to nemôžeme uponáhľať a urobiť chybu, ktorá by mohla zhatiť jeho ďalší biatlonový vývoj. Musí najprv nahradiť ten deficit z prípravy. Budeme sa ho, samozrejme, snažiť čo najlepšie pripraviť na januárové juniorské MS v Rumunsku, ale pokiaľ to ešte nebude ono, tak všetko nasmerujeme na Európsky šampionát v Slovinsku, ktorý sa koná až v marci. Neviem ešte teraz povedať na ktorých pretekoch začne sezónu.
| Šimon Bartko na MSJ v Minsku 2015 (© Jakub Leščinský) |
IBU sa od tejto sezóny vrátila k juniorským IBU Cupom, ktoré pred sezónou 2008/09 zrušila. Ako vnímate tento akt? Janka Gereková nám vravela, že ju tieto podujatia správne naštartovali do kariéry. V mládežníckom veku so ženami vôbec nesúperila, kdežto v posledných rokoch sa museli mladí pretekári celú sezónu trápiť so staršími a výkonnostne lepšími biatlonistami.
Ja si pamätám tú éru, keď mali juniori svoju kategóriu vrámci Európskych pohárov, dnes IBU Cupov dospelých. Potom sa vytratila možnosť vývoja mladých pretekárov vrámci európskych súťaží. Mnohí mužom jednoducho nestačili. Áno, tieto štyri kolá s vrcholom na ME v Pokljuke sú šancou pre mladých, aby získavali predovšetkým skúsenosti vrámci medzinárodných súťaží a v konkurencii rovesníkov z Nemecka, Ruska, Francúzska...
Podľa informácií, ktoré máme, sa ale zdá, že kolá v Arberi a Lenzerheide naši juniori neabsolvujú. Je škoda, že to už nie je spojené s IBU Cupom, ale jazdí sa to úplne samostatne čím vznikajú finančné a možno aj personálne problémy.
Ja pripravujem mužskú reprezentáciu dospelých. Dal som síce šancu dvom najlepším juniorom, aby boli s nami, ale do stratégie reprezentačného trénera juniorov ja nebudem zasahovať a diktovať, kde má kto štartovať. Od toho tu nie som. Samozrejme, že by bolo prospešné, hlavne pre Kosztolányiho, aby absolvoval čo najviac pretekov a šiel na MS čo najlepšie pripravený po psychickej stránke.
V Idre štartoval aj Henrich Lonský. Existujú aj ďalší pretekári pod takou pomyselnou čiarou. Predpokladáte, že bude on alebo niekto ďalší pravidelne štartovať v IBU Cupoch?
Od Henricha i ďalších očakávam hlavne zlepšenú fyzickú výkonnosť. Potom sa budeme postupne rozhodovať, kto dostane priestor v európskych pohároch v Ridnaune i Obertilliachu. Je to na nich, musia ukázať progres.
Vráťme sa späť k najvyššej lige. Vlani ste v Nations cupe spadli na 16. miesto, ktoré už je trochu nebezpečné z pohľadu miesteniek na svetový pohár. Tie ešte ostali štyri, ale na MS v Osle budete môcť v individuálnych disciplínach nasadiť iba troch pretekárov. To Vás určite mrzí...
V minulej sezóne sme robili, čo sme mohli, no jednoducho konkurencia v mužskej kategórii sa posúva stále viac a viac dopredu. Pribudli krajiny ako Kanada, Amerika, Bielorusko, Bulharsko, Taliansko, úplne najnovšie Rumunsko a ďalšie, ktoré mali v minulosti dvoch pretekárov na štarte, ale teraz už patria do širšej svetovej špičky. My teda musíme mať tiež aspoň troch silných pretekárov, ktorí budú brať dostatok bodov. Aj keď to nebude jednoduché, verím, že sa dostaneme späť do Top 15 a budeme mať tie štyri miestenky celý rok.
| Mužská reprezentácia pred sezónou 2015/16 na rakúskom Dachsteine (© Jakub Leščinský) |
V tejto sezóne sa ale konajú dve kolá SP v zámorí. Ak to tak bolo aj v minulosti, videli sme tam väčšinou pár disciplín pri menšej konkurencii, ale tento rok budú v Canmore aj Presque Isle prakticky všetky disciplíny, dokonca aj klasické štafety. Viaceré z nich sa budú počítať do Nations Cupu. Ak by ste tam teda necestovali v plnom zložení, mohlo by sa to vypomstiť. Rozmýšľali ste už nad tým?
Samozrejme, na zväze to je aktuálna téma. Momentálna dohoda je taká, že sa rozhodneme až v januári. My jednoducho potrebujeme pár kôl SP na to, aby sme videli, ako na tom sme, kde sa v rebríčku národov nachádzame a aká je situácia vo svetovom pohári. Pre také štáty akými sme my je to veľmi nešťastne postavené. Zámorský program vrcholí pred Majstrovstvami Európy v Ťumeni, ktoré sú našim veľkým cieľom v sezóne, chceme sa tam pobiť o jednu z medailí. Je to teda zložité. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie.
V rovnakom čase ako SP v Presque Isle sa koná aj IBU Cup v Osrblí, takže možno sa u nás preto zíde kvalitná konkurencia.
To určite.
Spomínali ste už prvý veľký cieľ, ME v Rusku, čo marcové Majstrovstvá sveta?
Samozrejme, že sú nemenej dôležité ako kontinentálny šampionát. Vrchol formy sa budeme snažiť napasovať na toto obdobie. Uvidíme, ako na tom budú jednotliví pretekári.
V júni, keď SZB predstavoval Annu Murínovú ako novú reprezentačnú trénerku žien, v minulosti Vašu zverenkyňu, bolo povedané niečo v zmysle, že vy ste šéftrénerom reprezentácie a družstvá mužov i žien majú spolupracovať užšie než doteraz. Čo konkrétne si pod tým máme predstaviť?
V skutočnosti sú moje kompetencie trochu oklieštené a nezahŕňajú veci, ktoré si myslím, že by mal šéftréner plniť. Vedenie Slovenského zväzu biatlonu rozhodlo, že za výsledky mužov budem plne zodpovedný ja, za ženy Anka Murínová. Potom je ale ťažké niekomu vnucovať metodiku alebo systém a ísť jednotne, keď vieme, že každý tréner má vlastnú predstavu. Mojou úlohou je teda predovšetkým koordinácia vrámci medzinárodných súťaží, ktoré absolvujeme. Takže usmerniť logistiku celého realizačného tímu pretekárov, trénerov, fyzioterapeutov, doktorov a servisný tím. Všetci sa už v týchto dňoch tešíme na sezónu!
Reprezentačnému trénerovi ďakujeme za rozhovor a celému tímu želáme veľa šťastia a úspechov v tejto sezóne!
