IBU Cup: Pätnásty Ischakov sa vyburcoval k ďalšiemu životnému výkonu, Badáň 37.

Dvojtýždňový blok súťaží v nórskom Sjusjoene uzavreli v sobotu popoludní stíhacie preteky mužov. Víťaz šprintu Gaetan Paturel z Francúzska musel krúžiť 300 metrov navyše už po úvodnej ležke a tak sa do čela dostal druhý v poradí, Nemec Franz Schaser. Z líderskej pozície mal pomerne solídny náskok pred druhým pretekárom, no po jednej chybe na druhej ležke sa už pár sekúnd za neho dostal jeho mladší krajan Leonhard Pfund. Na úvodnú stojku prišli už spoločne. Pfund chyboval raz, Schaser až trikrát a výrazne sa prepadol. Pfund držal vedúcu pozíciu, no s odstupom šiestich sekúnd za ním vyrážal zo strelnice iný krajan Roman Rees. Tomu sa dokázal pred záverečnou streľbou v stoji mierne vzdialiť. Obaja Nemci odstrieľali bezchybne, no to sa rovnako podarilo Simonovi Kaiserovi a dvom Fracúzom Paturelovi a Levetovi. Kaiser chcel zaistiť čisto nemecké pódium, čo sa mu aj podarilo. Výborným záverom utiekol francúzskym súperom a dokonca nebol ani príliš vzdialený od víťazstva. Pred cieľom obehol Reesa, no musel sa uspokojiť s druhým miestom, pretože necelých päť sekúnd mu chýbalo na 22-ročného Pfunda, ktorý sa tešil zo svojho prvého individuálneho víťazstva v tejto lige.

Po vynikajúcom výkone Mateja Badáňa v šprinte sme mali trochu obavu, ako zvládne zregenerovať do dnešných pretekov, pretože naše podmienky sa s elitnými krajinami na IBU pohári nedajú porovnať. V Sjusjoene nemáme ani fyzioterapeuta, keďže sa investuje hlavne do servisného tímu, ktorý je základom. Ak by sa mu z 28. priečky na štarte podarilo ubrániť akýkoľvek bodovaný výsledok, tak to by bolo veľmi pozitívne. Na štarte mal na to náskok iba na úrovni jedného trestného kola. Skôr sme verili, že sa na bodoch udrží 34. Artur Ischakov, ktorému stíhačka na ME bežecky sadla, hoci strelecky nie.

- promo partnera -

- promo partnera -

Matej dobre vedel, že to nesmie hneď od úvodu prepáliť a radšej si ísť svoje, aj keď to bolo veľmi náročné, pretože pretekári boli všade, kde sa pozrel. Mierne sa prepadol, ale v prvom kole stratil len 20 sekúnd, takže  to bolo úplne v poriadku. Vyšiel mu presne 30. stav, takže bolo dôležité, že správne brzdil. Ležku mu namerali za 22 sekúnd, ale to nebol zrejme úplne správny údaj. Minul tretiu ranu. Súperi boli ale na tom podobne, takže žiadny hrozný prepad nenastal, do druhého kola vyrazil na 31. priečke s Fínom po boku. Postupne ich dobehli ďalší súperi. Už v tomto kole zaostal až o 39 sekúnd, čo bolo veľmi veľa, no keď zvládol druhú ležku s nulou, vrátil sa tam, kde štartoval. V treťom kole šiel o niečo málo lepšie, stále "žil". A keď prvú stojku zvládol za 25 sekúnd s nulou, stále figuroval v Top 30.

Vo štvrtom kole šiel s majstrom Európy Guigonnatom a ďalej to zvládal výborne. Mal pomerne veľký náskok na 41. pozíciu. Chcelo to ešte jednu vydarenú položku, no báli sme sa jej, pretože vo štvrtom kole mal výborný 37. bežák, čo bolo nad jeho možnosti. To sa aj ukázalo, keď minul prvé tri rany. Tak sa nanovo skoncentroval a zvyšné dve padli. Potreboval teda využiť veľký náskok, ktorý si na tie body vybudoval. Spadol na 39. miesto. V poslednom kole najprv klesol na 40. priečku a už to vyzeralo zle-nedobre. Vedeli sme, čo sa stalo včera... Ale dnes si Matej povedal, že to už nemôže nastať a bude srdnato bojovať až do záveru. Vyšlo mu to a dokonca troch súperov prekonal. Finišoval na 37. priečke (+3:36).

Artur sa v prvom kole tiež ťahal a veľmi rozumne nič nehrotil, prišiel si na úvodnú ležku, kde mu všetko krásne popadalo, a tak sa vyšvihol až na 25. priečku. Naďalej to nemal v úmysle prepáliť, takže klesol o dve miesta, ale všetko mal pod kontrolou. V tomto kole bežecky zaostal o 25 sekúnd, ale bol to solídny 28., čas, takže úplne v poriadku. Škoda, že prvá chyba prišla pri ôsmom výstrele. Po odkrúžení jedného trestného kola mierne spadol na 28. priečku a nebol už v žiadnom dobrom kontakte. Musel ísť skoro celé kolo sám vo svojom tempe tak, že súperov len pred sebou videl. Aj preto tu dostal trochu viac, 32 sekúnd v 42. čase. No všetko to malo za následok dobré tepy na prvej stojke, ktorá Arturovi popadala za 22,6 sekundy. To bola priam nádhera. Posunul sa tak o sedem miest na 22. pozíciu. To už vyzeralo veľmi dobre.

V predposlednom kole vytvoril partiu od 19. po 22. miesto a nechcel sa týchto ľudí pustiť. Trochu sme sa obávali, či to neprepálil, lebo stratil iba 19 sekúnd v 21. čase. Ale Artur sa tam postavil a za 23 sekúnd s 1,5-sekundovými intervalmi poslal všetko do čierneho. S bilanciou 0+1+0+0 švihal do záverečného kola, kde ale mu ale náhoda prisúdila súperov ťažkej váhy - Nórov Kalkenberga, Söruma a Paulsena. Veď bol štrnásty. Artur nabudený adrenalínom vyskákal prvé dva kopce a dostal sa na dvanástu priečku, ale nezdalo sa nám to celkom rozumné, keďže sa za neho zavesili práve tí Nóri. V závere mu to zrátali, vycvičili ho a skončil napokon pätnásty (+1:58).

Po veľmi slabom úvode zimy, keď Artur experimentoval s novým dodávateľom lyží, sa po návrate k starej značke poriadne rozbehol a dnes zavŕšil obdobie neustáleho zlepšovania sa absolútne životným výkonom. Ak by sme očistili včerajší šprint, teda štartové rozdiely, dnes bol desiaty najlepší. To je v našom mužskom biatlone vec nevídaná. Ani v IBU pohári sme takýto výkon minimálne päť rokov nevideli. Potešiteľný je najmä ten jeho duch bojovníka a suverénny strelecký výkon v kontaktnej disciplíne, keď sa jazdilo aj včera a nemáme v dejisku fyzioterapeuta. Ešte aj nezvládol taktiku v poslednom kole, keď si príliš veril na Nórov. Aj keď sa na to nehrá, nebyť ešte tej jednej chybičky, vyšplhal by sa až na deviatu priečku, čo by bola absolútna senzácia. Dnes predviedol výkon hodný bodov vo Svetovom pohári. Je to skvelý odraz do nasledujúcej prípravy, ktorá teraz bude dlhá, ale snáď veľmi pozitívna, pred záverečným trimestrom, kde bude chcieť toto nastavenie preniesť do SP. Dobrú náladu by určite chcel získať aj na Olympijskom festivale v Jasnej, kde osobne príde o týždeň v sobotu 11. februára aj do stánku Slovenského biatlonu a rovnako na autogramiádu.

Matej dobre vedel, čo je dnes v hre - predlženie sezóny o najvyššiu ligu. V Kontiolahti už paradoxne bol vlani v úvode sezóny, kde sme prvý raz nastúpili v štafete s novou generáciou a pamätáme si vtedy, ako sme oslavovali to 17. miesto. Odvtedy sa na SP nepozrel. Dnes chcel dokázať, že to včera nebola náhoda. 3/4 pretekov šiel parádne, stále v Top 30, ale po prepálenom štvrtom kole mu to vôbec nevyšlo. Keď spadol v záverečnom kole na 40. priečku, mysleli sme si, že z bodov vypadne, ale Matej zabral, videl súperov pred sebou, v poslednom kole bol dokonca pätnásty najrýchlejší a zdolal ešte troch biatlonistov. Tá jeho bojovnosť je príkladná, hoci občas vybuchne. Touto dvojicou pretekov si podľa nás vybojoval miesto do štafety vo Fínsku. Z pretekov od januára po tento IBU pohár má aj lepšie IBU kvalifikačné body ako Sklenárik s Cesnekom. Nenominovať ho by bolo chybou. Navyše, často zabúdame na to, že je o štyri roky mladší ako Tomáš a dva ako Damián.