KAPUSTOVÁ Ema

Ema Kapustová patrí medzi naše najväčšie talenty posledného desaťročia, čo dokázala na dorasteneckých majstrovstvách sveta v Obertilliachu v roku 2021, keď si vo vytrvalostných pretekoch vybojovala tretie miesto. Zostrelila všetkých dvadsať terčov, čo sa množstvu biatlonistov v dlhoročnej kariére nepodarí. Aký je jej biatlonový príbeh? Prezradí vám sama.

"Od malička som bola neposedné dieťa. Chodila som na rôzne krúžky, či už športové alebo umelecké, prakticky som bola všade, kde sa dalo. Chodila som najmä na tenisové tréningy. Počas základnej školy raz prišla moja mama s návrhom, že v Revúcej je biatlonový klub a dozvedela sa, že ten deň je tréning na revúckej strelnici, teda či sa nechcem zájsť pozrieť. Pamätám si, že to bolo presne dva týždne pred prvým kolom letného biatlonu, ktoré sa konalo u nás doma. Prišli sme teda na tréning, kde som si pobehala s babami, ktoré tam trénovali. V pohode som im stíhala. Boli to baby odo mňa staršie skoro o dva roky a jedna bola aj viac. Tréner mi dal si skúsiť postrieľať zo vzduchovky, hneď prvé rany boli celkom presné, nebola to žiadna katastrofa. Mne sa ten tréning tak zapáčil, že keď prišla otázka, či prídem na ďalší tréning, neváhala som a povedala: jasné! A o dva týždne som už aj pretekala na tom úvodnom kole pohára v letnom biatlone," spomína.

Úplne prvý štart v letnom biatlone (© archív EK)

Ostatné športy už teda museli ísť bokom. "Tenis som ešte chvíľu hrala, no neskôr to už bolo neskĺbiteľné a vybrala som si cestu biatlonu. Za to som veľmi rada. Určite za toto všetko patrí jedno veľké ďakujem mojim rodičom, ktorí ma podporujú od začiatku tejto cesty, a ktorí do mňa investovali všetko, len preto aby som mohla robiť to, čo ma baví a napĺňa."

S biatlonom teda Ema začínala v revúckom klube. Ako si spomína na tie časy a najmä na prvých trénerov? "V revúckom klube sme boli super kolektív, či už nás pretekárov, ale aj rodičov. Veľmi nám pomáhali na sústredeniach a prakticky stále. Som strašne vďačná za prístup trénerov Dušana a Milana Chrapánovcov, ktorí boli pri mojich začiatkoch. Doteraz nezabudnem, ako si tréner Dušan myslel po prvom tréningu, že som rovnako stará ako baby o skoro minimálne dva roky staršia, lebo som im v pohode stíhala kondičkou. Mňa to strašne pobavilo. Veľa ma naučili! Odovzdali mi svoje skúsenosti, dostala som množstvo rád a hlavne mi dali pevné základy, na ktorých som mohla ďalej stavať. Tréner Milan ma naučil systém tréningových denníkov a plánov, čo mi pomohlo vybudovať a stavať si svoju precíznosť a zodpovednosť k prístupu k svojmu športu, ale aj mimo neho."

Magnezit Revúca, zľava Milan Chrapán, Dušan Chrapán, Libor Mladší (© archív EK)

Biatlon je najmä o behu a streľbe. Väčšina detí hovorí o tom, že ich bavila najmä streľba, menej beh. Aj u Emy to tak bolo? Ako to vnímala ako žiačka? "Pravdou je, že viac som stavala na streľbe, ale aj beh som mala rada. Síce som ako žiačka dvojkolový šprint s jednou streľbou vnímala ako maratón, ale teraz sa už na tom len pobavím, keďže už vytrvalostné preteky jazdím na 12,5 km a čakať ma bude v budúcnosti aj 15 km."

O Kapustovej je veľmi dobre známe, že je skvelou strelkyňou. Veď v celej medzinárodnej kariére do sezóny 22/23 zaznamenala iba desať pretekov, v ktorých by nemala aspoň jednu čistú položku. A naopak, v štrnástich zostrelila všetky terče. To je úžasná bilancia, veď Nasťa Kuzminová ich za päťnásobný počet štartov, hoci pod väčším tlakom najväčších podujatí, dosiahla iba desať. Zaujímalo nás, či bola už od detstva taká dobrá v streľbe, že jej viacerí vraveli o talente, alebo to prišlo postupne. Je to o cibrení, počúvaní rád alebo najviac o hlave?

Ema Kapustová (© Igor Stančík / Slovenský biatlon)

"Ale jasné, že som pracovala na zlepšovaní sa a napredovaní. Asi najväčší zlom pri zastabilizovaní mojej streľby nastal počas troch kempov, ktoré boli pod záštitou VŠC Dukly a ich vízie takéhoto "tímu budúcnosti" na vychovanie talentov. Tam nás mali na starosti Martina Halinárová ako hlavný tréner a ako tréner streľby Zolo Baláž. Práve títo dvaja, hlavne Zolo, mi odovzdal neskutočné rady a skúsenosti. S ním som na streľbe pracovala každý deň kempu, ale hlavne som to robila aj navyše. Práve jemu som vďačná za svoju streleckú pohodu. A taktiež každý tréner, pod ktorým som bola, mi niečo dal k streľbe, to isté platí aj o behu, a od každého som si niečo zobrala. Taktiež aj po mojom prestupe z rodného klubu do ŠK Železiarní Podbrezová mi tréner Peter Kazár ukázal množstvo veci, ktoré ma posunuli vpred," spomína Ema.

Reprezentačnú kariéru začala už ako 17-ročná na domácom svetovom šampionáte v roku 2019, teda v najskorší možný moment. Hneď sa ukázalo, že kratšie kolá a množstvo streľby sú jej doménou. V stíhacích pretekoch sa posunula z 32. na 21. miesto, čo je na debutový šampionát skvelé. "Som vďačná za to, že sa tie MS konali na domácej pôde, lebo odpadol niečo ako strach z neznámej trate i prostredia. Aj keď ten stres a nervozita boli veľké. Úvod nevyšiel dobre, ale záver šampionátu už áno a veľmi ma to povzbudilo, dodalo motiváciu ďalej pracovať."

Potom prišla pandémia a menej príležitostí pre zrušený juniorský IBU pohár. V tom veľkom bolo veľmi ťažké uspieť. Chcelo to hmatateľný výsledok, niečo, čoho by sa dalo do ďalších rokoch blížiacej sa juniorskej kariéry chytiť. A prišiel. Na jej posledných dorasteneckých MS v obľúbenom Obertilliachu sa úžasne pripravila aj skoncentrovala na vytrvalostné preteky. Verila si a po tom ako zostrelila všetky terče si na krk zavesila bronz. "Stále sa mi vynoria neopísateľné pocity a veľmi rada na túto svoju prvú medailu spomínam. Som si vedomá toho, že bežecky to vtedy vôbec nebolo ideálne, no podržala ma moja kvalitná streľba. O tom je biatlon! (úsmev)." Sama však priznáva, že veľmi dôležitá pre ňu bola ešte stíhačka, ktorá prišla po nevydarenom šprinte. Dokázala sa posunúť z 30. pozície na deviatu, keď opäť trafila štyri nuly. Jej výkon bol porovnateľný s majsterkou sveta Trabucchiovou. No konečne sa jej podaril silný beh, keď stratila na najrýchlejšiu iba pol minúty. To jej dalo komplexný pocit nádeje na úspešnú kariéru.

Po prechode k juniorkám prišla náročná zima 21/22, v ktorej boli pretekárky v jej kategórii vyspelejšie, skúsenejšie, silnejšie, teda rýchlejšie. Trvalo jej, kým sa začala presadzovať. Vydarila sa jej opäť stíhačka na MS, kde brala deviate miesto, teda potvrdila si top tím. Pred sezónou 22/23 sa rozhodla zmeniť trénera a od Petra Kazára prešla k Martinovi Otčenášovi. Bola to kvalitná zima. Dokázala brať dve piate miesta v juniorskom IBU pohári, neskôr to ešte vylepšiť na tretie a dokonca vyhrať single mix štafetu s Damiánom Cesnekom. Keď však prišli vrcholy - ME a MS, nevyšlo jej to, ako na potvoru skončila v druhej desiatke. Opäť bol achillovou pätou najmä beh. "Bola som sklamaná, nebudem to tajiť. Trápilo ma to, hlavne po chorobe na ME a potom ani ten svet nevyšiel podľa predstáv. No vzala som si z tej sezóny to dobré, veď sa mi podarilo viacero pekných výsledkov, ten triumf s Damiánom, aj individuálna medaila a tiež celkové umiestnenie v Top 15 rebríčka juniorského IBU cupu bolo pre mňa veľkým nabudením. Tiež stabilná strelecká výkonnosť."

V auguste 2023 bola hlavnou "hviezdou" domáceho svetového šampionátu v letnom biatlone. Po štvrtom mieste na rozbeh v superšprinte výborne zvládla šprint aj stíhačku a v oboch prípadoch si na krk zavesila striebro. Potom mala dokonca ešte lepšiu formu, no už mimo pozornosti fanúšikov na českom šampionáte v Letohrade, kde na krátkej trati nemala problém súperiť s Markétou Davidovou. "Bolo to pekné, ale letné preteky sú len také "prípravné" pred ostrými štartami v zime. Sú super na porovnanie sa v letnej fáze prípravy. To, čo sa mi podarilo toto leto, beriem ako impulz a povzbudenie do zimy a zároveň mi to ukázalo všetky rezervy, na ktorých ešte pracujem."

Ako dopadla príprava Emy vo všeobecnosti? "Šla viac-menej podľa plánu, bez väčších obmedzení. Absolvovala som kvalitné sústredenia a tréningy v domácom prostredí, tak isto aj štarty na pretekoch. Verím, že sa všetka tá drina odzrkadlí v zime." Jej vrcholmi budú MEJ a MSJ, kde musí mať vysoké ciele, na čo ale bude potrebovať zdravie, štastie, pohodu v tíme i mentálne nastavenie. "Áno, to je základ k úspechu. Už štvrtrý rok pracujem s mentálnym koučom Adamom Kocianom, vďaka ktorému napredujem aj po mentálnej stránke a hlavne v ovládaní samej seba a všetkého, čo sa týka podania svojho najlepšieho výkonu na pretekoch. Výrazne mi pomáha pri mojej biatlonovej ceste k vrcholu za čo som mu vďačná."

Okrem iných športov Ema rada kreslí, no svoje výtvory dielami či dielkami nenazve. "Určite nie (úsmev), kreslím si zvyčajne len tak na rôzne útržky papierov, keď mám čas. Rada si prečítam knihy, najradšej mám motivačné, náučné, alebo rada čítam aj biografie rôznych úšpešných ľudí. Taktiež často počúvam rôzne podcasty. Doma rada trávim čas s rodinou a som rada, keď môžem zobrať nášho psíka na prechádzku." Málo kto vie, že Ema má rada matematiku a aj preto si vybrala štúdium na ekonomickej fakulte v Banskej Bystrici. "Vždy mi matematika šla, s radosťou som sa v nej orientovala (úsmev)," dodala.