KONTIOLAHTI - Kontiolahti Biathlon Stadium

Fínsko nie je len krajinou tisícich jazier, ale tiež krajinou s výbornými podmienkami pre športovanie. Poloha, ktorá predurčuje Fínsko k tradičným zimným športom v kombinácii s vyspelou ekonomikou, ktorá je pre krajiny na Škandinávskom polostrove tak typická, vytvára skutočne podmienky, ktoré nenájdeme v žiadnom inom kúte sveta.  

Jedným z príkladov je aj mestečko Kontiolahti. V roku 2013 tu trvalo žilo okolo 14-tisíc obyvateľov. Na porovnanie, mesto je veľké asi ako naša Skalica, Levoča či Detva. Asi nikoho neprekvapí, ak povieme, že leží na brehu jazera Höytiäinen. To má rozlohu 283 kilometrov štvorcových. Maximálna hĺbka jazera je asi jedenásť metrov. Samotné mesto vzniklo oficiálne v roku 1873. Oficiálne preto, lebo už v roku 1783 tu vznikla malá farnosť. Oficiálne údaje sú ale oficiálne údaje. Názov mesta je samozrejme vo fínštine, podobne ako názov blízkeho jazera, na ktorom si našinec môže polámať jazyk, no jej prvý názov pochádza zo susedného jazyka - švédskeho. V tamojších starých dokumentoch by sme ho našli pod názvom Kontiolax.

V meste sa nachádza štadión, na ktorom sa uskutoční kolo svetového pohára aj v tomto roku. Pôvodne sa malo uskutočniť v Rusku, no pre dopingové prehrešky ruských pretekárov sa IBU rozhodla takto. Štadión sa nachádza dva kilometre od obce a v rokoch 1990, 1999 a 2015 sa tu dokonca konali svetové šampionáty.

Biatlonový areál bol zrekonštruovaný pred majstrovstvami sveta v roku 2015, teda je aktuálne jedným z najmodernejších, hoci nie najväčších. Dovtedy sem zavítal svetový šampionát dvakrát, ale až v sezóne 2014/2015 dostalo Kontiolahti možnosť usporiadať hlavný biatlonový sviatok samostatne so všetkými disciplínami. Okrem toho je toto stredisko aj pravidelným dejiskom svetového pohára.

Kontiolahti Biathlon Stadium je postavený v nadmorskej výške 120 metrov a je známy kvôli svojim drsným podmienkam (veľkému mrazu a silnému vetru), ktoré komplikovali súťaže počas MS 2015. Na tomto šampionáte sa presadili takí borci ako Marie Dorin-Habertová, ktorá získala dve zlaté medaily, a najcennejší kov získali aj Fourcade, JT Bö, Lesser, Fak, Jurlovová či Semerenková. Z našich si najlepšie viedla Janka Gereková, ktorá v troch individuálnych disciplínach tesne finišovala za Top 10.

Najlepší slovenský výsledok v tomto stredisku dosiahla Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vybojovala druhé miesto v stíhačke. Darilo sa aj zmiešanej štafete (Gereková, Kuzminová, Kazár, Matiaško), ktorá v sezóne 2011/2012 obsadila tretie miesto. V individuálnych disciplínach potom skončila vysoko Anastasia Kuzminová, ktorá v ročníku 2013/2014 vybojovala v šprinte štvrtú priečku. Z mužov sa tu najlepšie darilo Pavlovi Hurajtovi, v sezóne 2009/2010 finišoval v stíhačke na ôsmej pozícii.