
Slovenský tím mal veľkú šancu na skvelý výsledok, ale aj úplný prepadák. Všetko bolo o streľbe, pretože bežecky sme vedeli, že budeme zhruba na úrovni 6-7. krajiny. No na strelnici to vedia všetci naši totálne domrviť, ale sa aj vyznamenať. Rozbiehali sme to s Markusom Sklenárikom, ktorý dosiahol na šampionáte najlepšie výsledky. Pokračoval mladík Oliver Gajdošovci, ktorý prekvapil, ale streľbu mal nevyrovnanú, no a končili Michalom Adamovom, ktorý vie tiež neraz v štafete zatočiť. Možno bolo všetko od 5. po 18. miesto.
Markus má už veľké skúsenosti s rozbiehaním štafiet či hromadným štartami, takže bol ideálnym typom na úvod a ukázal skvelý výkon. V prvom kole sa predral z trinástej štartovej pozície vyššie a keď sa mu podarilo vyčistiť ležku za 31 sekúnd, bol štvrtý s minimálnym odstupom na vedúceho Francúza. V druhom kole im Grataloup-Manisolle ušiel, ale Markus prišiel na štadión v skupinke od druhej po piatu pozíciu.
Na stojke potreboval dva náhradné náboje, ale vybavil to veľmi rýchlo za 36 sekúnd a posunul sa na úžasné druhé miesto. V záverečnom kole šiel úplne sám a snažil sa zo seba dostať všetko, čo v ňom bolo. Odovzdal s odstupom dvadsiatich sekúnd na virtuálnej striebornej pozícii.Mal štvrtý najlepší bežecký čas a najrýchlejší strelecký. Štafeta bola rozbehnutá najlepšie v histórii nášho mládežníckeho biatlonu.
Najmladší člen nášho tímu sa hlavne nesmel poblázniť, šli proti nemu oveľa silnejší súperi na čele s Nemcom Tannheimerom. Oliver si takticky počínal skvelo, keď sa najprv ním a Američanom nechal dobehnúť, chvíľu potiahol, ale kolo dokončil za svoje. V ľahu potreboval dve dobíjania, zdržal sa tam poriadne, ale opúšľal strelnicu štvrtý, teda stále sme boli výborne vysoko.
V druhom kole už šiel krásne v ôsmom behu s odstupom len 18 sekúnd a dobehol Američana. Stojku tak pálil z tretieho stavu a túto nervozitu už neustál. Vytrápil sa tam cez minútu a jeden terč mu ostal nesklopený. Prepadol sa na siedmu priečku, no v závere poriadne bojoval a po ďalšom veľmi solídnom kole odovzdal siedmy (+1:53), ale piateho Švajčiara mal hneď pred sebou.
Prišiel kritický úsek hop alebo trop s Michalom. V prvom kole a najmä kopcoch kraľoval, šiel ich ako raketa. Predbehol troch súperov a ležku prišiel páliť z priebežnej štvrtej pozície. No dopadlo to hrozivo. Trápil sa tam minútu a pol, upravoval mieridlá aj počas streľby a ostali mu tri terče.
Po odkrúžení 450 metrov navyše padol o deväť miest dolu a v druhom kole sa naplno ukázali zlé lyže, keď mu to v týchto podmienkach na čerstvom snehu vôbec nešlo, trápil sa a dokonca ho predbehol Bulhar, čo by za normálnych okolností nehrozilo. V stoji pridal dve trestné kolá a rezultovalo to v konečnú 15. pozíciu (+6:00). Veľmi nevydarené preteky. Tak ako aj celý šampionát.

Markus vo Švédsku striedal hrozné výkony s výbornými. Táto štafeta mu vyšla úžasne. Bol vo svojom živle, správne sa skoncentroval a ukázal, že ak ešte zosilnie, o rok môže mať pokojne v tejto kategórii medailové ambície. Oliver aj vo štvrtom štarte ukázal solídne parametre. Nebyť trestného kola, odovzdával by štvrtý. Michal opäť v prvom kole letel a najmä v stúpaniach ukazuje famózny výkon na úrovni najlepších Nórov, ale na strelnici vôbec nie je doma, bude musieť viac trénovať streľbu. Jeho brat Šimon už má o niečo lepšie parametre. Ak by sa mu to podarilo, má všetky predpoklady na skvelú kariéru.