
Štafeta junioriek bola predposlednou disciplínou šampionátu. Vlani sme v nej dosiahli úžasné šieste miesto kvarteta Makovínyová, Pacerová, Garguláková, Kapustová. Tento rok sme takéto ambície nemali. Ostala iba Sára jazdiaca bez formy vo veľkom trápení. No a síce do kategórie prešla Tamara Molentová, ktorá to rozbiehala a verili sme, že bude určite v Top 10, v druhej polovici sme mali príliš pomalé pretekárky Veroniku Michalechovú s Rebekou Tóthovou, ktorá išla vôbec prvú štafetu v živote na medzinárodných pretekoch.
Pre preniknutie do Top tímu sme potrebovali 9. miesto, ktoré sa nezdalo byť reálne. Potešilo by nás aspoň to, aby sme boli v jeho kontakte pred záverečným úsekom. Brali by sme tiež 12. pozíciu, no báli sme sa, aby to pre slabý beh nedopadlo ešte horšie.
Tamara Molentová je klasickou rozbiehačkou, ktorá nevybuchne. V prvom kole sa ale pole roztrhalo viac ako by sme chceli a zaostávala až o 24 sekúnd. No ležku zvládla skvelo bez dobíjania a na jej pomery aj rýchlo. Dostala sa na šiestu pozíciu do vlaku od štvrtej priečky. V druhom kole pekne bojovala, bežecky dostala len 13 sekúnd a prišla v kontakte. Žiaľ, v stoji potrebovala dvakrát napraviť omyl, a to znamenalo väčšie časové zdržanie. Odchádzala šiesta, ale bola tam diera. V závere ju predbehli dve súperky a odovzdala ôsma, no v kontakte so Švajčiarskom a Talianskom (+42s).
Sára Pacerová sa už od prvého kola riadne trápila, nemalo to nič spoločné s jej formou z januára. Zhodou okolností ale šla na trati ešte s pomalšími súperkami, takžče sa cez Švajčiarku dostala a keď vľahu dobíjala len raz, posunula sa dokonca na šiestu priečku pred Talianku. Tej sa v druhom kole celkom držala, vyzeralo to veľmi nádejne. Diera za nami bola veľká. No v momente, keď Sára skladala zbraň z pliec sa dvihol silný vietor a fúkal jej celú položku. Stála pred ťažkou voľbou páliť a krúžiť, alebo čakať a tvrdnúť. Vybrala si prvú možnosť a boli z toho tri trestné kolá. Keď odcházdala, vietor sa utíšil a pretekárkam za ňou to padalo. Padla na deviatu priečku a ešte mala za sebou viacero súperiek tesne. Odovzdala napokon jedenásta (+4:33).
Veronika Michalechová mala na úseku slabú Kanaďanku, s ktorou si v prvom kole poradila a potom sa napriek dvom dobíjaniam dostala aj cez Rumunku. Preto nám patrila deviata priečka, ktorá bola kľúčové pre top tím. Udržala ju pred stojkou, ktorá ale Veronike nevyšla. Po druhom dobíjaní si už myslela, že padla a odchádza, ale sklopka ostala stáť, a tak musela ešte vkladať posledný náboj. Našťastie padol a odchádzala stále deviata. Odovzdala napokon desiata, keď sa cez ňu dostala Švédka, no na odovzdávke sme strácali na Top tím iba deväť sekúnd (+6:44) a mali slušný náskok pred 12. Českom, až minútu.
Rebeka Tóthová je nevyspytateľnou pretekárkou a, žiaľ, potvrdilo sa to. V prvej časti prvého kola až tak nestrácala, ale potom v technických pasážach čo-to nakúpila a ležka jej absolútne nesadla. Ležala tam až 80 sekúnd a musela ísť trestné kolo. Hneď bolo všetko stratené a padla na 12. pozíciu za dobre strieľajúcu Češku. Potom to už bolo zlé. V druhom kole dostala vyše 50 sekúnd a hoci stojku zvládla iba s jedným dobitím, šancu na posun stratila v ľahu a ešte sme sa báli, aby ju v záverečnom kole nedobehla Poľka. To sa presne stalo skončili sme tak na 13. pozícii (+9:20).

Pred štafetou sme nečakali, že sa budeme reálne držať v kontakte s top tímovými financiami. Tamara to zvládla v poriadku, Sára na tú jej neformu tiež fajn až do stojky. Tá nás pripravila o pár miest. Žiaľ. Veronika mala na svojom úseku hrateľnú konkurenciu a zvládla to v poriadku, bežecky nestratila až toľko ako minule, hoci toľko dobíjaní sme nečakali. Škoda, že Rebeka svoj úsek nezvládla, hoci to boli pre ňu len druhé preteky tu. Nebola teda unavená z ťažkého programu. Škoda.
Aspoň malým pozitívom je, že v mládežníckom biatlone z týchto dievčat končí iba Pacerová a presunie sa k juniorkám Garguláková. Ak budú dievčatá na sebe pracovať, o rok to môže dopadnúť lepšie. Aj by malo.