Aktuálne podujatia
Hoci počas takmer celej histórie slovenského biatlonu dosahovali lepšie výsledky ženské reprezentantky, verní fanúšikovia sa v sezóne 25/26 určite tešili aj na počínanie našich mužov, teda novej silnej generácie na čele s Jakubom Borguľom, ktorí sa už v tejto zime poriadne "rozkukali" v najvyššej lige. Progres bol očividný, no svetová špička je ešte ďaleko.
Sezóny 22/23 a 23/24 boli pre našich mužov veľmi biedne. Kariéru ukončili Tomáš Hasilla, Šimon Bartko, Matej Baloga a napokon aj Michal Šima. Už sme radšej zabudli, že v niektorých pretekoch mladú generáciu dopĺňal veterán Matej Kazár, ktorý si musel pre štart na MS vybaviť voľno v práci. Vypadli sme dokonca iba na dve miesta v pretekoch SP. Vôbec sme nejazdili štafety. Táto doba je už našťastie preč a z dna sme sa odrazili. Jasný progres nastal už v minulej zime 24/25, hoci sme často nenastupovali s práve výkonnostne najlepšími pretekármi, lebo juniori potrebovali odjazdiť svoje vrcholy.
Dobre je to viditeľné pri pohľade na rebríček národov. Kým v sezóne 23/24 sme dosiahli 1467 bodov, vlani 2485 a v tejto poslednej zime už 2815, hoci treba povedať, že zatiaľ čo MS sa rátajú, OH nie, teda nárast o 330 bodov napriek tomu, že sa nepočítalo až päť pretekov, svedčí o jasnom progrese. Dovolíme si aj prognózu, ktorú niekto označí za sci-fi, ale pokiaľ nedôjde k rôznym nešťastným faktorom, ktoré ale ku športu patria, táto naša nová generácia v budúcej zime bude mať na to, aby atakovala hranicu 4200 bodov, ktoré v sezónach mimo OH zvyčajne znamenajú hranicu 17-18. miesta, teda štyroch/troch miest.
Potenciál rastu je u každého nášho reprezentanta, čo sa nedá povedať o krajinách blízko pred nami. Vieme, že sme aktuálnu zimu začínali iba s Tomášom Sklenárikom mimo najnevýhodnejšej poslednej štartovej skupiny, aj to sme nevyužili, lebo jeho forma bola veľmi slabá. Postupne si ale vybojovali silné kvalifikačné body Borguľa, Š. Adamov, Maťko a napokon aj Ischakov, teda k dispozícii budú mať výhodnejšie štartové čísla. Stačí im pridať jeden silný výsledok a bude to tak celú ďalšiu zimu. O dôležitosti štartových skupín sme sa presvedčili v Osle, kde sa jury zľakla a favoritov nasadila na začiatku.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Tiež si pamätáme na to, že zimu 24/25 sme začínali s kvótou presne pre štyroch pretekárov, teda ak by sa niekomu z nich niečo stalo, nepostavili by sme štafetu. Aktuálne máme už dvanásť biatlonistov, ktorí môžu nastúpiť na preteky SP. Podľa IBU kvalifikačných bodov od najlepšieho - Borguľa, Š. Adamov, Maťko, Ischakov, M. Sklenárik, Cienik, Badáň, Cesnek, T. Sklenárik, M. Adamov, Gajdošovci a S. Belicaj.
Čo bude alfou a omegou pre ďalší progres? Eliminácia výbuchov. Túto sezónu sme okrem dobrých a slušných výsledkov do rebríčka zapísali kvantum slabučkých - 85., 86., 88., 88., 89., 90., 90., 92., 93., 94., 95., 96., 99. a 101. miesto. Ischakov pokazil aj dve single mix štafety (22. a 20.). Vieme, že určite sa všetkých výsledkov za 80. miestom nezbavíme, ba sa tam aspoň raz ocitne každý z našich, ale základom bude zvyšovanie štandardu.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Späť k nedávno skončenej zime. Kým sa krátko pozrieme na všetkých reprezentantov individuálne, zhrnieme si štafetové výkony. Najlepší chlapci podali hneď v úvode zimy v Östersunde, kde dosiahli 15. miesto, ktoré by sme zakaždým brali aj v budúcej zime. A to si musíme povedať, že po troch úsekoch Sklenárika, Borguľu a Ischakova sme boli na 11. priečke až Š. Adamov v závere pokazil streľbu. Oveľa kratšie, iba úvodný úsek Borguľu, sme sa udržali v hre v Hochfilzene a napokon nás stiahli na 20. priečke. V Kontiolahti to bolo 19. miesto. V Oberhofe a Ruhpoldingu sme pre boj o OH neštartovali a logicky ani v Anterselve. Jasným cieľom je, že to bola posledná takáto sezóna a v tej budúcej už nastúpime vo všetkých šiestich štafetách. Všade vrátane MS budeme mať tri miesta pre individuálne štarty.
V mixoch boli highlightom pamätné výkony Maťka s Borguľom v Otepää. Najmladšia dvojica na štarte to odovzdala ženám na šiestom mieste a napokon sme sa dostali na štvrté, teda dosiahli druhý najlepší mix našej histórie. Sklenárik s Borguľom pomohli aj v Östersunde, kde sme boli po polovici na 11. priečke a ženy to dokončili na 10. mieste. V NMNM sa Borguľa so Š. Adamovom zdržali na strelnici, ale klesli iba z 11. na 13. miesto. Single mixy Ischakov kazil.
Jakub Borguľa
Do role našej jednotky sa už v prvej sezóne po juniorskej kariére dostal Jakub Borguľa a aj keď sme počúvali reči o tom, že prečo nie je multimedalista z mládežníckych MS na tom oveľa lepšie, sú to nezmysly. Faktom je, že ešte žiadny slovenský biatlonista v prvej sezóne medzi mužmi neodjazdil takú dobrú zimu, hoci tam bolo aj viacero nezdarov najmä na jej vrchole. Dostať sa do mužskej nabitej konkurencie ešte aj v olympijskej sezóne, ktorá bola cieľom štvorročného snaženia všetkých súperov, je mimoriadne náročné. Jakubovi sa podarilo bodovať trikrát a treba povedať, že sa tak nestalo po žiadnych zázrakoch = čistej streľbe. Tá by ho katapultovala ešte vyššie. 31. miesta z Oberhofu a Otepää boli veľmi pekné a od Top 30 sa odstrelil v závere vytrvaláku v NMNM, kde ešte bral 39. pozíciu.
Päťkrát vybuchol, z toho okrem totálne zbabranej ležky v Osle to bolo štyrikrát v úvodnom trimestri, kde štartoval s číslami okolo 90. Slabú ZOH, kde sa po chorobe nedokázal dostať do tempa, spomínať ani nebudeme. Sklamanie bolo veľké. Zaujímavosťou je, že je jediným Slovákom spomedzi mužov aj žien, ktorý absolvoval všetkých desať podujatí najvyššej ligy. Streľbu z veľmi nováčikovských 72,8 % v minulej zime posunul tento rok aspoň na 77,6 %. Mal aj výborné chvíľky na trati, keď dosiahol v Otepää 36. bežák, čo sme ešte v tejto sezóne nečakali. Bol veľmi silným ťahúňom štafiet. Ani jednu výrazne nepokazil, a to ich odjazdil sedem. Bežecky sa na 7,5 km veľmi držal, hoci často začínal, kde sú rozdiely menšie.
Táto sezóna mu dala vieru, že je na správnej ceste, hoci musí ďalej veľmi tvrdo pracovať, ba ešte viac ako doteraz. Ak chce byť veľkým biatlonistom, do budúcna musí všetko ešte zlepšiť. Najdôležitejšie je, že je to presne typ pretekára pre moderný biatlon - dokáže veľmi rýchlo aj presne strieľať. Tiež sa vie dobre chytiť súperov na trati a zvláda veľký tlak - viď štafety. Aj keď si možno sám myslel, že dosiahne ešte viac, lebo mal veľmi dobrú prípravu, aspoň vidí, že kde je ešte svet.
Martin Maťko
Na pozíciu druhého najlepšieho pretekára sa natlačil Martin Maťko ako kométa tejto zimy. Ešte vlani na MSJ mal v šprinte 30. bežák a túto sezónu ukončil 38. časom v stíhačke nabitého Svetového pohára v Osle, kde bola najpočetnejšia konkurencia v sezóne. Výkonnostný posun bol u neho obrovský, veď dokázal ako prvý slovenský junior muž v histórii zabodovať v pretekoch SP, hoci 39. miestom, ale dvakrát. Rovnako ako u Jakuba treba povedať, že sa tak nestalo po zázračnom výkone s dvoma nulami. Tie paradoxne už prvý raz v kariére prišli v Ruhpoldingu, ale mal tam jeden z tých svojich štyroch veľkých "vypnutí", keď mu zlyhával organizmus. Bez nich by to bol priam neuveriteľný ročník.
Prekvapil už v novembrových nominačných pretekoch, ktoré boli prvým signálom, že s ním treba počítať. Vtedy však veľmi dobre zastrieľal Tomáš Sklenárik a Martin ostal prvý pod čiarou pre SP. Napokon to bolo pre neho veľmi šťastné, pretože by ako tímová štvorka nedostával priestor v individuálnych štartoch, a tak sa mohol rozbehnúť na IBU pohári. Tam to ešte nebolo ideálne, ale pretekal dosýta, chytil sa a debut vo SP už prišiel v Hochfilzene. Tam to bol klasický prvý štart s 2+2 a 94. miesto. V Annecy potom pretekal v hrozivých podmienkach, z ktorých sa uspieť nedalo. Ale po Vianociach rozbehol turbomotor. Už z tretieho štartu v SP sa kvalifikoval do stíhačky, kde sa perfektne posunul z 55. na 39. miesto. Vo veľkom boji o OH však pendloval medzi IBU cupom a SP a tam mu to nevyšlo.
Na MEJ nabral novú motiváciu a dosiahol 8., 2. a 9. miesto. Potom si dal dlhšiu pauzu, dobre zregeneroval a zvládol záver sezóny - 10. 4. i 8. miesto na MSJ a tak výborné Otepää, kde pomohol mixu k úžasnému štvrtému miestu. Na záver prišlo ešte 39. miesto v šprinte v Osle pri životnej bežeckej forme. Škoda, že z juniorských podujatí nedosiahol ešte viac. Iba pri striebre sa neodstrelil. Nikto v našej histórii nemal všetky výsledky na MEJ a MSJ v Top 10, dokonca sa mu to podarilo aj v štafetách, takže to bolo spolu deväť výsledkov. Na mládežníckych pretekoch mal divoké percentá - iba 73,6 %, za to vo SP za desať štartov dosiahol 81,3 %, čo je napríklad hodnota, ktorú Nasťa Kuzminová dosiahla iba raz v kariére. Vo všetkom treba pokračovať. Je to jasný príklad toho, že ak sa veľmi chce, dá sa to...
Šimon Adamov
Najstarší z trojice bratov Adamovcov, Šimon, sa pripravuje inak ako ostatní členovia A-tímu, teda so svojim otcom Michalom mimo VŠC Dukla. Do tímu to vnáša konkurenčný prvok, ktorý zvyčajne v novembri až januári funguje, ale február a marec už máva Šimon slabý. Žiaľ, stalo sa to aj tento rok. Je to dôležitý pretekár pre náš tím, pretože má bežecké kvality na dobré výkony. Vzhľadom na problematickú streľbu však zaznamenal aj veľa slabých výsledkov, žiaľ, aj na ZOH, na ktorú sa prebojoval.
Highlightom tak bolo 60. miesto hneď z úvodných vytrvalostných pretekov v Östersunde a veľmi blízko prvej stíhačky bol potom ešte v Oberhofe pri 63. pozícii v šprinte. Pendloval medzi SP a IBU pohárom, kde tiež v úvode sezóny dosiahol 16. miesto a potom v januári po prvých dvoch nulách v kariére medzi mužmi bral v Osrblí 14. miesto. Práve strelecké zlepšenie je dôležité. Sezónu uzavrel s bilanciou 72 %, čo je posun o päť percent, čisto pri výsledkoch zo SP je ten posun ešte výraznejší.
V štafetách mal veľkú smolu, pretože ak jemu úsek vyšiel, pokazili to iní, a zasa, ak to bolo dobre rozbehnuté, pokazil to on. Maximom bol pre neho mix z NMNM, kde sme skončili na 13. priečke. Veľmi bude potrebovať ďalšie zlepšenie v streľbe a skúsiť prísť na to, prečo to v záveroch sezón nie je dobré. Stalo sa to teraz aj jeho bratovi Michalovi. Ak sa im to v tíme podarí zlepšiť, je len otázkou času, kedy sa Šimon prvý raz dostane do stíhačky a následne aj na body. Pre tú kolísavú streľbu to určite bude zatiaľ prostredníctvom "výstrelov", ale môže zohrať veľmi dôležitú rolu v boji o štyri miesta na SP. Ako u všetkých treba obmedziť výbuchy.
Artur Ischakov
Rodák z Tatarstanu jazdil v medzinárodnej konkurencii len druhý rok, no po tom prvom aj so zlomenou rukou sa dostal k niektorým pekným zábleskom, takže sme dúfali, že pôjde hore. Nemal však dobrú zimu, ktorá bola poznačená aj experimentovaním so značkou lyží. V nominačných pretekoch na úvodný SP skončil štvrtý, takže mu prischla tá nepopulárna pozícia "doplnku" štafety. Treba povedať, že to hneď zvládol, keď tímu pomohol k 15. pozícii, čo je u mužov skvelý výsledok. V zápätí dostal pred Šimonom priestor aj v single mixe, kde však zlyhal. Následne nastúpil v Hochfilzene na šprint, kde totálne smolne na ležke trikrát minul a psychicky už tieto preteky nedal. Z tímu logicky vypadol.
V januári sa ako-tak chytil stíhačkou na IBU Cupe v Osrblí (25.), no ponúknutú šancu v NMNM príliš nevyužil. Najlepší výkon podal v šprinte na ME, kde po čistej streľbe dosiahol 19. miesto. Paradoxne mu vyšiel iba jeden single mix, a to v 2. lige, kde so Z. Remeňovou dosiahli 5. miesto. V Sjusjoene výborne strieľal a zdalo sa, že záver zimy "bude jeho". Vo všetkých piatich pretekoch SP však podal slabý bežecký výkon. Akoby počas dlhej pauzy nenatrénoval to, čo bolo potrebné - úplný protiklad s Martinom. V IBU pohári mal streľbu na úrovni 85 %, ale v SP pod tlakom iba 75 %. To takto nemôže byť. Musí ďalej makať, lebo ho určite potrebujeme tak, ako každého z našich mužov. Hoci vôbec nebol spokojný, aj tak mal výrazne lepšiu sezónu ako Damián s Tomášom.
Matej Badáň
Arturov rovesník Matej tiež prežil prvý rok medzi mužmi. Začal ho veľmi biedne, bol vôbec na hrane toho, aby sa nominoval na prvý IBU pohár. V decembri sa 46. miestom dostal blízko k bodom, no bola to len výnimka, zvyšné štarty mal zlé. Na ME mal aspoň v jednom štarte konečne solídnejší beh a 61. miestom v šprinte výsledkovo porazil Cesneka so Sklenárikom. Vrchol prežil na záverečnom kole IBU pohára v Sjusjoene (keďže sme americké dvojkolo neobsadili), kde mu konečne vyšiel šprint s 0+0 a bral 28. miesto. V stíhačke žil až do záverečnej streľby, kde ale minul tri a padol na 37. pozíciu.
Tieto štarty ho nominovali na 7. kolo SP do Kontiolahti pre štafetu (keďže Maťko bol na MSJ). Bohužiaľ, to, na čo sa mesiac pripravoval, pokazil, keď po skvelej ležke mal šancu na 17. miesto, ale prišla stojka s trestným kolom a štafetu finišoval na 19. priečke. Zlú stojku mal aj v štafete na ME, teda dva najdôležitejšie štafetové štarty mu vôbec nevyšli. Vzhľadom na to, že je napríklad mladší ako Damián, tak veríme, že má ďalší potenciál na zlepšenie sa a vystuženie konkurencie.
Damián Cesnek
Žilinský rodák mal pred touto zimou 28 štartov v pretekoch SP a bol odhodlaný pridať ďalšie, ale nestalo sa tak. Nepodarilo sa mu výraznejšie zlepšiť svoju formu a tímová konkurencia ho vytlačila čisto iba do IBU pohára, kde je však mužská konkurencia veľmi náročná, takže bolo jasné, že nebude pravidelne bodovať, ale umiestnení mimo Top 60 sme čakali len pár. Žiaľ, napokon výsledkov 70. a horšie bolo až desať. Iba v dvoch prípadoch to bolo lepšie, hoci ten druhý (stíhačka) vyplýval z toho prvého, teda zázračného šprintu v Arberi, kde po 0+0 obsadil 28. miesto. To bol jeho životný výkon. Strašná škoda, že naň nenadviazal.
Absentovať v stíhačkách a masákoch IBU pohára nie je pre muža dobrá vizitka, hoci ešte raz opakujeme, že mužská konkurencia je veľmi silná. Mali sme aj zimy, kde pretekári jeho výkonnosti štartovali v SP. Damián dobre vie, že sa musí zlepšiť. Rozhodne ho potrebujeme už len pre zvyšovanie tímovej konkurencie, do partie atď. Systematickým tréningom rok čo rok by malo k zlepšeniu dôjsť. Aspoň ak by streľbu posunul rovnako ako teraz, keď zo 73 % v 24/25 dosiahol už 77,4 % v 25/26. S 80 % sa určite lepšie preteká.
Tomáš Sklenárik
Dostali sme sa k najsmutnejšiemu príbehu v našom tíme. Tomáš bol roky veľkým bežeckým talentom, ktorý sa trápil so streľbou, no postupne ju zlepšoval a vlani už dosiahol svoje prvé dva body v pretekoch SP. Predchádzajúce zimy bol lídrom nášho tímu, no boli to smutné sezóny a akoby ho to poznačilo tak, že stratil motiváciu či drive v momente, keď ho mladší chlapci začali vytláčať z tímu. Ešte na nominačných pretekoch v Obertilliachu vyzeral dobre, dokonca zvládol obe štafety, ktoré otvorili sezónu v Östersunde a nastúpil do vytrvalostných pretekov. Všetko prebiehalo v poriadku, kým sa postavil na prvú stojku, kde si zapísal štyri trestné minúty a akoby ho vyplo. Ďalej a ďalej už len zle strieľal a nevedel sa rozbehnúť ani na trati.
Po 99., 96. mieste vo SP hneď putoval na IBU pohár, kde zabehol otrasné 94. miesto a prehlbovala sa mizéria. Rovnako ako Damián dosiahol najlepší výsledok v Arberi, ale už ani k tomuto 32. miestu z 8. januára sa potom nedostal. V priebehu sezóny už bol rozhodnutý, že nebude pokračovať v kariére, a tak vyzerali aj ME s dvoma 86. miestami. Treba však povedať, že úplne nezanevrel, veď prišiel brata a tím povzbudiť na MSJaK do Arberu, hoci nemusel. Od biatlonu si chce dať minimálne pauzu. Snáď ho ešte v nejakej role uvidíme späť. Skončil vo veku 26 rokov po 58 pretekoch vo Svetovom pohári.
Markus Sklenárik
Sen Sklenárikovcov, že nastúpia bok po boku v najvyššej lige sa teda nenaplní. Sme presvedčení, že aj keď Markus s bratom nikdy neštartovali v spoločných pretekoch, vo viacerých by už túto zimu staršieho brata porazil. S trénerom Michalechom sa dohodli, že sa ešte ako dorastenec nebude tlačiť na veľký IBU pohár, takže absolvoval celú zimu medzi juniormi. O tom, akú kvalitu jazdil, svedčí to, že skončil na desiatom mieste celkového poradia juniorského IBU Cupu, a to treba povedať, že posledné tri štarty sa mu ako dorastencovi nerátali, a to vieme, že mal práve skvelú formu so ziskom titulu dorasteneckého majstra sveta.
Markus sa veľmi dobre ukazoval už v decembri, ale ani raz sa netrafil. V Madone to v šprinte zasa vyzeralo na pódium pri 0+0, ale nešťastne si pichol palicu do brucha tak, že ju až zlomil. Boľavý došiel ôsmy. Na MEJ už bol blízko medaily pri štvrtom mieste a potom rovnako vo vytrvaláku aj na MS s piatym miestom, no napokon sa mu táto mierna smola vrátila 3.3., keď sa Lozbers odstrelil, jemu sa podarili dve nuly a titul bol na svete. Dodalo mu to veľa potrebného sebavedomia a odhodlania do ďalšej roboty. Budúcu zimu už vystuží konkurenciu pre veľké IBU poháre minimálne v úvode zimy. Budeme na to zvedaví. Čaká ho prechodná sezóna, predposledná mládežnícka, takže aj keď by sa zdalo, že na ňom nebude veľký tlak, z našich chlapcov bude mať najväčšie šance na MS, takže sa predsa na neho budeme spoliehať.
Michal Adamov
Odskočený od ostatných juniorov bol ešte Michal, ktorý zvládol nominačné preteky tak dobre, že sa dostal až na veľký IBU pohár s lepším skóre ako Cesnek i Badáň, no tam mu to absolútne nevyšlo strelecky ani bežecky. Prešiel teda na junior cupy a tam to bolo lepšie, ale stále sa hrozne odstreľoval. Zlom prišiel v januári v Madone, kde bol najprv v šprinte deviaty a potom šiel životný masák, keď síce začal trojkou a bol odpálený vzadu, ale potom prišlo 0+1+1 a letel hore. V poslednom kole a cieľovej rovinke sa ubránil tlaku hviezdneho Lozbersa. Vďaka piatemu miestu prvý raz zažil kvetinový ceremoniál. Na MEJ mal vo vytrvalostných pretekoch štvrtý bežák, ale päť chýb ho nepustilo vyššie ako na 20. miesto.
V závere zimy na MSJ mal už slabú formu a pokračoval v zlej streľbe, no paradoxne potiahol mix k 7. miestu iba s troma dobíjaniami a bol potom aj súčasťou štvrtej juniorskej štafety, kde nešiel trestné kolo. Michal má dva problémy k tomu, aby bol tam, kde Maťko či Sklenárik, na čo má, ba ešte vlani bol pred nimi. Nesmie mu odísť bežecká forma vo februári, čo potrebujú riešiť aj s bratom Šimonom. A hlavne musí posunúť streľbu, ktorú nedostal ani cez 60 %, čo z neho robilo najhoršieho strelca celého nášho 32-členného tímu (ak nerátame málo pretekov jeho brata Jána). Síce sa mierne posunul, lebo to bolo ešte horšie, ale potrebuje priam skok na to, aby v poslednej juniorskej zime dosiahol na silné výsledky. Prečo nie aj medailu.
Ďalšie naše nádeje
Za vyššie rozpísanými pretekármi bola výkonnostná medzera. Zo začiatku sezóny sa výborne ukazoval Martin Cienik, keď síce nebol najrýchlejší, ale presný a bral 15. a 23. miesto na junior cupe. Zaujala aj 24. pozícia z juniorských MS vo vytrvalostných pretekoch. Potom však ochorel. Hlavne na trati sa trápil celú zimu. Jeho najväčším nepriateľom je čas, pretože v mládežníckom biatlone už skončil. Je vysoko pravdepodobné, žeby sa do nominácií na veľký IBU Cup nedostal podobne ako napríklad Benjamín Belicaj, takže to s ním nevyzerá ideálne. Nebude tentoraz ani osrbliansky domáci so šiestimi miestenkami.
Maxim Mejtský má rovnakú "diagnózu" ako Martin, teda skončil v juniorskej kategórii a keďže sa tesne nedostal na MSJ, ostal sklamaný. Highlightom jeho sezóny bolo 17. miesto v Madone či 26. a 27. na MEJ. Boli to pekné výsledky, ešte pred pár rokmi by bol najlepším Slovákom, ale ak sa chcete už v tejto dobe tlačiť do mužského biatlonu, potrebujete viac. Škoda.
Sebastián Belicaj, ktorý vytlačil Maxima z tímu pre MEJ, tam dosiahol až nečakane dobrý výsledok vo vytrvalostných pretekoch, na ktoré sa výborne pripravil a v takej konkurencii brať 30. miesto, to bola paráda. Pamätná bola tá štafeta, ktorú tesne nedotiahol do bronzového konca, hoci strieľal perfektne. Najväčšiu rezervu má v behu. Bolo vidieť, že počas MS ide výkonnostne veľmi dole. Škoda, že sa tá štafeta nejazdila skôr. Našťastie má ešte pred sebou budúcu zimu ako junior, čo pre neho znamená ďalšiu šancu.
V doraste máme po Sklenárikovi väčšiu dieru, ale solídne sa ukazoval Oliver Gajdošovci, ktorý zaujal bežeckými výkonmi počas celej zimy. Ako ročník 2008, dokonca ešte narodený v decembri, súperil aj s niektorými pretekármi skoro o štyri roky staršími. 29. miesto v IBU Cupe juniorov je veľmi solídny výsledok, keď sa mu podarilo zastrieľať aspoň 1+1. Dorastenecké MS mu nevyšli, so 69 % streľbou toho veľa namútiť nemohol. Skvelú motiváciu mu ale dala záverečná štafeta na MSK, ktorú rozbiehal a odovzdal svoj úsek prvý po naozaj skvelom výkone. Bol by ešte rok dorastenec, ale po zrušení tejto kategórie zrejme nebude mať inú možnosť ako sa postaršiť a bojovať s juniormi. Inak by ho bola škoda.
Sedem medzinárodných štartov nazbieral najmladší člen reprezentácie, 16-ročný Ján Kováč, ktorý zbieral skúsenosti veľmi nevyrovnanými výkonmi, paradoxne viac zlyhával v ľahu ako stoji. Potenciál zjavne má, no bude pre neho veľmi náročné v budúcej zime tlačiť na reprezentáciu, pretože je veľmi mladý pre čisto juniorské preteky. Zrejme to ale skúsi podobne ako aj Šimon Krištofík či Adam Schön a, samozrejme, Ján Adamov, ktorý má na svoj vek bežeckú výkonnosť vynikajúcu, ale tá streľba... Narátali sme minimálne osem pretekárov, ktorí budú v nasledujúcej zime reálne bojovať o medzinárodné štarty a možno sa k nim pridá ešte niekto iný.
Holmenkollen (SP)
