V Osle Fourcade opäť odskočil, veľký návrat prežila Kuzminová, I. Fialková opäť svietila

 

Anastasia Kuzminová pôsobila v Kontiolahti unavene. Hlavne psychicky. Jej menšiu krízu dokonale využila Mäkäräinenová, ktorej sa v Lahti nevídane darilo. V Osle sa však karta obrátila. Kuzminová už vo svojom prvom štarte predviedla neuveriteľné bežecké divadlo. Ostatné biatlonistky jej doslova robili len kulisy. Ani jedno trestné kolo ju nepripravilo o víťazstvo, ktoré vybojovala absolútne suverénne. Tiež jej druhé vystúpenie sa jej podarilo po bežeckej stránke, síce záver sezóny sa podpísal aj na Nasti. Kde však trošku poľavila bola strelnica. Kuzminová nám tak pripomenula Lahti, kde jej to vôbec nestrieľalo. Našťastie sa dokázala včas spamätať a celkovo svojej fínskej súperke ušla o neuveriteľných 41 bodov. Len fatálne zlyhanie na domácom okruhu by ju mohlo pripraviť o veľký glóbus. To isté sme si však hovorili minulý týždeň o Mäkäräinenovej, a hľa, prišlo.

 

Všade dobre, ale doma najlepšie. To asi vŕtalo Kaise Mäkäräinenovej počas uplynulého týždňa. Možno práve nostalgia po domove ovplyvnila jej výkon v rýchlostných pretekoch, kde Fínka pripomínala skôr zatúlané dievčatko vo veľkom svete ako elitnú biatlonistku v najslávnejšom biatlonovom areáli. Kaisa cestovala do Osla s pohodlným náskokom, no v Nórsku si prežila horor, z ktorého sa bude musieť rýchlo zobudiť. V šprinte stratila nielen vedúcu pozíciu priebežného poradia SP, ale jej ego pošramotila aj hanba zvaná jeden bod. Len toľko dokázala Mäkäräinenová vyťažil zo svojho prvého vystúpenia, počas ktorého sa opäť raz trápila strelecky. Jej druhý štart bol už o dosť lepší. Na trati bola najrýchlejšia a ani tri chyby ju nezastavili v spanilej jazde smerom hore. Tá sa však zastavila iba na čísle 22. Fínka ale ukázala, že nie je všetkým dňom koniec. Je odhodlaná zabojovať o veľký glóbus, čo je azda najlepšia pozvánka do ruského Ťumeňu.

 

 

 

Jediná žena, ktorá na Holmenkollene dokázala držať krok s Kuzminovou bola Darja Domračevová, a nielen držať. Bieloruska v poslednom trimestri beží ako o život. Síce počas rýchlostných pretekoch ešte tú správnu stopu zdá sa hľadala, no našla ju v stíhačke, kde to zvládla po taktickej stránke lepšie ako Slovenka. Tiež so svojou streleckou formou v poslednom období môže byť Domračevová veľmi spokojná. Veď z 30 terčov minula len dva, čo je neskutočné číslo aj pre takú pretekárku, akou Darja je. Je priam neuveriteľné, že taká šampiónka v Osle ešte nikdy stíhacie preteky nevyhrala. Vlastne až do tohto roka. Partnerka Ole Einara Björndalena na Holmenkollene okúsila všelijaké víťazstvá, no to v stíhačke prišlo až vo veku 31 rokov. Hlavne preto na tohtoročný Holmenkollen nikdy nezabudne. Domračevová bude chcieť miešať karty aj v Ťumeni, kde môže ešte všeličo zmeniť. Najlepšie sezónne výsledky dosiahli v Osle Julia Džimová a skúsená Susan Dunkleeová. Obe biatlonistky si podelili tretie miesta. Ukrajinka ho vybojovala v šprinte, Američanka v stíhačke. 

 

Aj v ženskej časti sme spoznali držiteľky malého krištáľového glóbusu za štafetu. Stali sa nimi Nemky, ktorým v posledných pretekoch stačilo skončiť do tretieho miesta. Nemecký tím v zložení Maren Hammerschmidtová, Denise Herrmannová, Franziska Preussová a Laura Dahlmeierová hlavnú úlohu splnili, keďže v cieli im patrilo druhé miesto. Z víťazstva sa tešili Francúzky, ktoré v celkovom hodnotení obsadili druhé miesto so stratou 28 bodov.  

 

Veľmi dôležité dni, a už aj týždne, prežíva Ivona Fialková. Skvelým výkonom v olympijskej štafete naštartovala šprintérske hody. V Kontiolahti ešte urobila jednu chybu a svoje maximum posunula na štrnástu pozíciu, ale v Osle už nezaváhala a skolila všetkých desať terčíkov. Vytlačila to na deviatu pozíciu. Najmä jej "zmáčknutie sa" v poslednom kole bolo v oboch šprintoch obdivuhodné. Ak k tomu priradíme, že sa na trati necítila dobre (v tejto sezóne už stratila aj menej ako minútu, tu 1:13) a aj na strelnici bolo až sedemdesiat rýchlejších súperiek, jej potenciál je zjavný, pokojne na malé pódium. Dôležité bolo, že konečne a prvý raz v kariére dosiahla v rýchlostných pretekoch SP 0+0.

 

Prameňom jej úspechu bola psychická odolnosť a zbavenie sa tlaku, ktorý ju ťažil celú sezónu. Ako nám vravela, už pred štvrtkovým štartom bola ideálne naladená a aj oddýchnutá, keďže vynechala dva tréningy. "Ivka konečne naskočila na takú úspešnú vlnu a už ukázala na čo má, že vie súperiť s tými najlepšími. Ale nesmieme zabúdať, že hneď po výbornom výsledku vždy prišlo sklamanie v štvorpoložkových kontaktných pretekoch. Nesedia jej zatiaľ tie disciplíny, keď súperí s babami okolo, je tam väčší adrenalín a nezvláda stojky. Teraz v nedeľu sa sťažovala na bolesti chrbta. S tým sme zápasili na samom začiatku sezóny, ale v decembri jej doktor pomohol a utíšilo sa to. Organizmus už ale má toho dosť a vracia sa to. Škoda," zhodnotila trénerka Anna Murínová.

 

"Sestra si zaslúži veľkú pochvalu. V Kontiolahti aj Osle dosiahla svoje životné výsledky a je výborné, že sa má z čoho odraziť do prípravy na ďalšiu sezónu. Je to veľká motivácia. Netreba myslieť na to, že jej to v tie minulé nedele nevyšlo. Nie je ešte stabilizovaná na tých vysokých priečkach, je to prirodzené. Všetko príde časom. Môže byť na seba hrdá (úsmev)," doplnila trénerku skúsenejšia Paulína.