Svetová biatlonová špička sa veľmi rýchlo presunula z Oberhofu do iného nemeckého strediska v Ruhpoldingu, kde sa v rýchlom slede bežali ďalšie preteky ženských štafiet. Išlo sa vo výrazne iných, lepších podmienkach ako v sobotu. Na trati boli straty menšie a na strelnici zase menej chýb, čo sa potvrdilo už na úvodnej ležke, ktorú najväčšie favoritky zvládli bez dobíjaní. Líderka SP Lou Jeanmonnotová sa v prostrednom kole odtrhla od veľkej čelnej skupinky a vytvorila si náskok deviatich sekúnd pred stojkou. Francúzka neminula dnes ani raz, no terče čistili aj prenasledovateľky. Jeanmonnotová si víťazstvo úseku už nenechala vziať, no v závere na ňu dokázali niekoľko sekúnd stiahnúť Talianka Hannah Auchentallerová s Rakúšankou Annou Gandlerovou, ktoré odovzdávali so stratou šiestich sekúnd.
Na začiatku druhého úseku sa nechala vedúca Oceane Michelonová dobehnúť veľkou skupinou pretekárok, čím ležku strieľalo osem štafiet naraz. Najrýchlejšie to zvládla talianska veteránka Dorothea Wiererová, no jej náskok bol rýchlo zmazaný a na streľbe v stoji si to tentokrát rozdalo medzi sebou sedem biatlonistiek. Videli sme množstvo rýchlych a presných strelieb a preteky boli veľmi vyrovnané aj po štvrtej streľbe, keď viedla domáca mladá hviezda Julia Tannheimerová. Nakoniec ju tesne predbehla Švédka Linn Gestblomová, ktorá odovzdávala ako prvá, no za ňou nasledovalo ďalších šesť pretekárok v desiatich sekundách.
K vedúcej sedmičke sa v treťom úseku navyše pridala Justine Braisazová-Bouchetová, ktorá sa snažila vytiahnúť favorizované Francúzky vyššie po nevýraznom výkone Michelonovej. Po bezchybnej ležke bola druhá hneď za prekvapivou češkou líderkou Terezou Voborníkovou, no v pätách im ostávali štafety Švédska, Rakúska, Nemecka či Nórska. V prostrednom úseku sa už čelo štartového pole mierne vyselektovalo a na stojku došla Francúzka a Češka ešte s Elvirou Öbergovou. Táto trojica mala približne desaťsekundový náskok pred štvrtým miestom. Česká štafeta si aj po šiestej streľbe držala fantastickú streľbu bez jediného dobíjania a hoci Voborníková viedla až o šestnásť sekúnd, náskok rýchlo stratila a odovzdávala až tretia za výborne bežiacimi Michelou Carraraovou a Öbergovou.
V jednej z najvyrovnanejších ženských štafiet posledných rokov ostávalo aj pred siedmou streľbou v reálnom boji o víťazstvo šesť štafiet. Rýchlou a presnou streľbou sa do trháku dostali Lisa Vittozziová s Juliou Simonovou. Mali vyše jedenásťsekundový náskok, no ten bol pred streleckou položkou v stoji výrazne skresaný výbornými bežkyňami Maren Kirkeeideovou a Hannou Öbergovou. Taliansko-francúzske duo však opäť predviedlo fantastické predstavenie na strelnici, ktoré malo trvanie iba 18, resp. 20 sekúnd. Severanky sa zdržali dobíjaniami a strácali opäť vyše jedenásť sekúnd. V záverečnom okruhu však boli veľmi dravé a Simonovej navyše trochu došli sily. Cez Francúzku sa obe dostali a Kirkeeideová silným záverom dokázala prekonať aj Vittozziovú v cieľovej rovinke.
Prekvapivými víťazkami dnešných pretekov sa stali biatlonistky Nórska a v zložení Johansenová - Arnekleivová - Knottenová - Kirkeeideová to zvládli aj bez svojej dlhodobo najväčšej hviezdy Tandrevoldovej. Najväčšiu zásluhu na ich prvom mieste mala práve Kirkeeideová, vďaka ktorej mali Nórky aj celkovo najlepší bežecký čas, hoci na strelnici potrebovali až deväť dobíjaní. Mierne sklamané ostalo druhé Taliansko (+0,9 s), ktoré bolo veľmi blízko víťazstvu. Dve sekundy za nimi finišovalo na tretej priečke Švédsko a až štvrté napokon skončili najväčšie favoritky z Francúzska (+10 s), ktorým to nevyšlo najmä na trati. Piate miesto patrilo výborne strieľajúcemu Česku a šiesty bol tím Nemecka po prekvapivom trestnom okruhu Franzisky Preussovej na záverečnej streľbe.
Slovenský tím pred poslednou predolympíjskou štafetou posilnila Paulína Bátovská Fialková, takže sme verili, že budeme mať šancu na ďalší výborný výsledok. Tréneri odštartovali preteky Zuzanou Remeňovou, čo bol absolútne logický krok, keďže je to v boji o ZOH medzi ňou a Kapustovou. Potom však úseky poprehadzovali tak, akoby sme patrili medzi top favoritov. Na druhý úsek sme nasadili druhú najsilnejšiu pretekárku bežecky aj strelecky Anastasiju Kuzminu, tak na tretí Máriu Remeňovú, aby bola až finišmankou naša papierovo najsilnejšia biatlonistka Paulína Bátovská Fialková. Riskovali sme pri tom, že možno nebudeme až tak na televíznym výslní ako predtým, ale budeme mať v poslednom úseku šancu posunúť sa.
Zuzana si v úvodnom kole počínala veľmi dobre, na chvíľu dokonca figurovala aj na piatej pozícii. Na strelnicu prišla oficiálne ôsma, no s minimálnou stratou necelých dvoch sekúnd. Prišli ale veľké komplikácie, zo zásobníka netrafila až trikrát. Našťastie sa jej podarilo vyhnúť trestnému kolu no bola až sedemnásta. Všetky jej rany mierili hore a ako sama povedala, na strelnicu prišla vo vyšších tepoch ako je zvyknutá. Dobrou správou bolo, že jej strata 23 sekúnd ešte bola hrateľná. Druhé kolo sa ťahala s Fínkou a mala tu veľmi dobrý šiesty bežák (+7 s). Stojka jej vyšla už oveľa lepšie ako ležka, síce potrebovala jedno dobíjanie, ale zvládla to celé za necelých 27 sekúnd. Posunula sa na štrnástu priečku (+32 s). V závere už nabrala väčšiu stratu v jedenástom bežáku (+21 s), no naša strata na čelo pretekov narástla iba na 39,7 sekundy a posunula nás o jednu pozíciu na trináste miesto.
Nasťa vyrážala na trať síce na slabšej pozícii, ale s hrateľnou stratou, ktorú chcela držať. V prvom kole bola klasicky rýchla, no na ležke jej problémy urobil jeden terčík. Zdržala sa tam trochu a mala smolu, že súperky nie. V druhom kole opäť bola rýchla s odstupom iba ôsmich sekúnd a dala si veľkú šancu na stojke. Tam trochu maturovala. Po treťom výstrely mala dlhšiu medzeru a jednu ranu dobíjala, no trvalo jej to trochu dlhšie. Zvládla to, no stála tam 42 sekúnd a nemohla sa tak posunúť. V závere mala aj trošku pomalšie kolo, a tak odovzdala na dvanástej priečke. Odstup bol stále dobrý s 1:08, no v cieli bola sklamaná, chcela viac.
Mária Remeňová mala pri sebe pár súperiek, takže sa mohla potiahnuť a prvé kolo mala parádne v šiestom čase v odstupe len desiatich sekúnd. Keď ležku zmákla za 25 sekúnd, posunula sa na desiatu priečku, teda na čelo trojčlennej skupinky s Fínkou a Američankou. V druhom kole opäť pekne žila so 14 sekundami odstupu a postavila sa na stojku, kde si už myslela, že pôjde s nulou ďalej, ale posledný terč nepadol a musela opäť zaujať polohu. Trvalo jej to desať sekúnd, ale pokračovala ďalej. V závere už zaostala mierne viac, o 26 sekúnd, ale podarilo sa jej pozíciu o jednu vylepšiť. Odovzdala jedenásta s odstupom 1:33.
Paulína nemala ideálnu pozíciu, pretože tesne pred ňou šla druhá najlepšia pretekárka sezóny Minkkinenová, teda ak sa chcela posunúť do Top 10, potrebovala len nuly, alebo predbehnúť inú súperku. Zvedaví sme boli na jej bežák. V prvom kole šla s Fínkou, takže to bola paráda, dokonca na najrýchlejšiu Simonovú stratila iba sekundu. Na ležke minula jednu ranu. Pokračovala už desiata, keď sa dostala cez Estónku. Minkkinenová jej ale ušla. V druhom kole šla opäť parádne v treťom najlepšom behu a postavila sa na stojku, kde opäť raz dobíjala, a tak ostala desiata. V poslednom kole už nebolo o čo hrať, šla ho celý čas sama, a tak na o víťazstvo bojujúcu Kirkeideovú stratila 21 sekúnd, čo opticky vyzeralo horšie, ale ok. Obsadili sme 10. priečku (+2:01).
Štafeta v Ruhpoldingu za ideálneho počasia je vždy totálne nabitá a tvoria sa minimálne rozdiely. Dnes deväť dobíjaní, čo by sme za iných okolností považovali za "dobré skóre" nestačilo. A tiež si treba povedať, že aj tie dobíjania nám trvali dlhšie ako by asi mali. Na strelnici sme mali až štrnásty najrýchlejší čas, čo rozhodlo. Napríklad víťazné Nórky mali rovnako deväť dobíjaní. Poviete si, že áno, boli rýchlejšie na trati. Ale ony na naše kvarteto získali 44 sekúnd rýchlosťou streľby.
Bežecké výkony boli v poriadku. Aj sestry Remeňové ich mali v strede poľa. Paulína šla v najnabitejšom úseku bežecky mierne nad očakávania. Po sústredení sme čakali o čosi horšie nohy. To je výborná pozvánka na piatok.
Štafety sú vždy veľmi dôležité pre rebríček národov a dnes sme boli silnejší ako Poľky aj Slovinky, s ktorými reálne bojujeme o Top 10, čo už pomaly môžeme označiť za jeden z cieľov sezóny. S 2492 bodmi z 12. miesta strácame iba 32 na desiate Poľky. Slovinky sú medzi nami. Naša forma má stúpajúcu tendenciu, preto veríme, že naše dievčatá poriadne zabojujú a v tomto boji vytrváme. Zároveň je už jasné naše štartové číslo na olympiáde. Tak ako dnes vybehneme s číslom 9. Či to 18. februára o 14:45 bude Zuzana alebo Ema sa dozvieme v piatok.






























Naživo, komentoval Ľuboš Hlavena
Svetová časť


Slovenská časť







































