Aktuálne podujatia
Naživo, komentoval Ľ. Hlavena a I. Zvaríková
Svetová časť
Program ôsmeho kola SP v estónskom Otepää uzavrela veľká miešaná štafeta dvoch mužov a dvoch žien. Viaceré popredné krajiny nasadili dnes svojich najlepších pretekárov do single mixu či ich úplne nechali stáť a v súčte s náročnými podmienkami sa dalo iba veľmi ťažko predpovedať ako to dopadne. Už úvodná streľba zamiešala kartami, keďže na strelnici sa dobíjaniami zdržalo Nórsko aj Švédsko, Francúzsko dokonca raz krúžilo. V popredí však ostával vlak desiatich pretekárov. Johannes Dale sa snažil v prostrednom okruhu dotiahnúť sa späť na najvyššie priečky, čo sa mu aj podarilo, no na stojke zlyhal s dvomi trestnými okruhmi. Na čele sa vyselektovala vedúca štvorica, z ktorej sa ešte v záverečnom kole oddelili dvaja pretekári. Američan Maxime Germain sa stal víťazom úseku o šesť desatín sekúnd pred Niklasom Hartwegom zo Švajčiarska.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Na začiatku druhého úseku sa na čelnú dvojicu dotiahol rýchly Nemec Philipp Horn, no na ležke musel ísť do trestného okruhu a na čele prekvapivo ostávalo americko-švajčiarske duo. Ich náskok už bol polminútový. V prostrednom okruhu Campbell Wright výrazne ušiel Švajčiarovi Joschovi Burkhalterovi až na 22 sekúnd. Američan prvé dva výstrely minul, no po opätovnom zkoncentrovaní mu už všetko popadalo. Dotiahol sa tak na neho opäť švajčiarsky súper, no bežecky nemal šancu s ním držať krok a Spojené štáty Americké vyhrávali po polovici pretekov o obrovských 39 sekúnd. Prekvapivo tretie Belgicko strácalo už vyše minúty. Najväčší favoriti Švédsko, Francúzsko a Nórsko boli na piatej, siedmej, resp. ôsmej priečke.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Na prvom ženskom úseku sa na čele objavila Američanka Deedra Irwinová, ktorá si však počínala v nezvyklej situácii skúsene. Ležku vybielila, ale to sa podarilo aj Švajčiarke Aite Gasparinovej a našej Nasti Kuzminovej, ktorá sa prebojovala už na tretie miesto. Kuzminová v prostrednom okruhu zhltla švajčiarsku súperku a na stojku prichádzala so stratou 44 sekúnd na Američanku. Irwinová to opäť skvelo zvládla s jedným dobíjaním, no slovenská reprezentatka musela ísť do jedného trestného okruhu. Cez čisto strieľajúcu, no poamalú Gasparinovú sa dostalo nórsko-švédske duo Ingrid Tandrevoldová a Anna-Karin Heijdenbergová. Nórka bola na tomto úseku úplne najrýchlejšia a odovzdávala ako druhá o štyridsať sekúnd za Američankou. Švédsko bolo tretie s 57-sekundovou stratou.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
V ešte náročnejšej pozícii sa ocitla švrtá z amerického kvarteta Margie Freedová. Bežecky sa veľmi dobre držala už v prvom okruhu, no na ležke strávila kvantum času. Trestnému kolu sa tesne vyhla, no zo strelnice hneď za ňou vyrážala Nórka Maren Kirkeeideová so Švédkou Elvirou Öbergovou. Američanka sa do rýchlych severaniek poriadne zahrýzla a prišla s nimi až na streľbu v stoji, ktorá mohla rozhodnúť o všetkom. Najlepšie to zvládla švédska hviezda, zatiaľ čo zvyšné dve pretekárky sa trápili. Dostala sa cez nich aj Švajčiarka Lena Häckiová-Grossová, no hneď za ňou napokon vyrážala aj Freedová, ktorá opäť ušla hrobárovi z lopaty. Trestnému okruhu sa nevyhla Kirkeeideová a boli dokonca až dve. Öbergová už komfortne doviedla švédsku štafetu (Brandt - Ponsiluoma - Heijdenbergová - E. Öbergová) do cieľa, zatiaľ čo boj o zvyšné pozície ešte bol otvorený. Zálusk mala aj naša Paulína Bátovská-Fialková, no zo švrtého miesta už nemala dosť síl dotiahnúť sa na švajčiarsko-americkú dvojicu. Tá tuho bojovala až do príchodu na štadión, kde ukázala silnejší finiš skúsenejšia Häckiová-Grossová, ktorá priviedla Švajčiarsko na druhom mieste. Viac ako spokojní však mohli byť aj Američania s tretím miestom, či slovenská štafeta na štvrtej priečke.
Slovenská časť
Slovensko nasadzovalo do týchto pretekov biatlonistov vo výbornej bežeckej forme. Ak by sme sčítali všetky štyri úseky, dlhé roky sme nemali taký silný tím po bežeckej stránke. Navyše, pomalších máme mužov, no pre nich bola šesťkilometrová trať krátka, tam sa zásadnejšie rozdiely nečakali. Najväčšou otázkou bol vietor, ktorý robil väčšine pretekárov problémy a my sme mali nevyspytateľný tím. Mohlo to dopadnúť výborne, ale aj hrozne.
Dilemou bolo, ako postaviť úseky, či napríklad nezačať s Borguľom, ktorý rozbiehal už veľa štafiet. Napokon to pripadlo na Martina Maťka, ktorý to výborne zvládol na juniorských MS. Samozrejme, konkurencia tu bola iná. Po dvojdňovej pauze sme verili, že si to na trati podrží, no trochu otázna bola streľba. Jakub Borguľa na druhom úseku mal za úlohu priblížiť sa k výkonu zo šprintu, kde presne aj rýchlo strieľal. Potom sme očakávali poriadne bomby na trati od Nasti Kuzminovej, ktorá šesť kilometrov celú zimu zvláda parádne, je ale nevyrovnaná na strelnici už od stíhačky v Ruhpoldingu spred dvoch mesiacov. Toho sme sa trochu báli. V závere to dostala Paulína Bátovská Fialková, ktorá mohla ísť o parádny výsledok v Top 10, ale aj vyrážať do smutného niekde na chvoste Top 20.
Poliaci sa mali papierovo trápiť v úvode. Badacz a Zawol úplne prišli o formu a vo štvrtkovom šprinte mali iba 82., resp. 83. bežák. Zawol minul štyri rany. Aj u nich ale platí, že kolo bolo krátke (naviac, v sobotu oddychovali), teda viac ako o beh šlo o streľbu. S nulami by sa vysoko udržali. Na tretí úsek potom prišla lietajúca Žuková, ktorá má životnú bežeckú formu, no strieľa všelijako. Sidorowiczová je posledné dva roky spoľahlivou pretekárkou s dobrou streľbou aj behom. V porovnaní so Slovákmi to mohlo dopadnúť všelijako. Na papieri boli tieto dva tímy vyrovnané.
Martin Maťko začínal s číslom 11 úplne v strede, takže sme sa mierne obávali prvých metrov. Nemal šťastie, keď sa v prvej zákrute dostali dopredu ľudia na opačnej strane. No lyže Martinovi šli výborne a čoskoro ho to vypľuvlo na šiestej pozícii. Celý prvý okruh bol vpredu. Prvý výstrel na ležke poslal mimo vpravo, ale potom upravil mieridlá a zvyšok mu popadal. Trvalo mu to len 33 sekúnd, a tak odchádzal zo streľby na siedmej priečke s minimálnou stratou na čelo. V druhom kole mal výborný 12. bežák, ale aj tak to bola dosť veľká 21-sekundová strata. Na stojke opäť prvú ranu netrafil, potom tam mal ešte menšie problémy s poslednou ranou. S dvoma dobíjaniami to vyriešil spolu za 43 sekúnd, čo bolo hrateľné. Odchádzal na výbornom siedmom mieste, no v poslednom kole sa cez neho prehnalo viacero pretekárov. Odovzdal napokon trinásty (+36s), no vo veľmi veľkej skupine. Od tej svojej siedmej bol v cieli iba päť sekúnd vzdialený. Skvelý výkon Martina, hoci bolo cítiť, že proti týmto rýchlikom to na trati bolo pre juniora ešte veľmi náročné. Najdôležitejšia bola strata na čelo, teda miniatúrnych 36 sekúnd.
Jakub Borguľa sa v prvom kole zaradil na chvost skupinky od ôsmej po šestnáste miesto. Síce tu mal 18. bežák (+19s), ale s tým nemal čo urobiť, šiel pekne v skupinke. Ťahal sa. Ležku zvládol úžasne, za 26 sekúnd ju vybielil a posunul sa zo 16. na úžasnú štvrtú priečku. Rovnako v druhom kole nemal čo vymýšľať a šiel v skupinke od tretieho po siedmu priečku. Musel sa tam držať aj pre silný vietor, ktorý by mu robil veľké problémy, ak by šiel sám. Na stojke to bolo obrovské Waterloo od všetkých, no Jakub videl na obed ako sa to má robiť, nevymýšľal, pálil rýchlo a aj keď šiel do trestného kola, zvládol stojku iba za 47 sekúnd, zatiaľ čo iní tam stáli pridlho. Mal obrovskú smolu, keď mu jedna z rán kalibrovo nepadla tak, že pohlo sklopku, ktorá sa však vrátila späť. Znamenalo to, že ostával na piatej priečke v skupinke od štvrtého po siedme miesto. V poslednom kole šiel parádne, dokázal sa takmer celý čas držať olympijského víťaza Ponsiluomu. Odovzdal napokon šiesty s odstupom 1:21. Toto posledné kolo mal možno životné v štafete, šieste najrýchlejšie s odstupom iba 12 sekúnd na žiariaceho Wrighta. Po mužských úsekoch s najmladšou dvojicou na štarte sme parádne žili.
Anastasija Kuzmina to prebrala na výbornej pozícii, keď ďaleko pred sebou videla až tri súperky. Už v prvom kole ich dobehla, keď bola štvrtá najrýchlejšia. Rozdiely boli veľké, Nasťa letela. A keď vyčistila ležku za 26 sekúnd, posunula sa na tretiu priečku a manko stiahla pod minútu na vedúcu Američanku. V druhom kole bola opäť úžasná s odstupom iba 11,6 sekundy. Bola už na druhej priečke. No stojky sme sa oprávnene báli. Bohužiaľ, stála tam až vyše minúty, triasla sa a musela odkrúžiť trestné kolo. Fanúšikom ešte veľké nervy urobila televízna grafika, ktorá poslednú ranu vyhodnotila ako chybnú. Nebola to ale pravda a po absolvovaní trestného kola ostávala na šiestej pozícii. V závere to už klasicky nebola od Nasti taká paráda, takže sa cez ňu dostala Nemka Grotianová, no odovzdala na stále skvelom siedmom mieste (+1:39).
Na záver sme tu mali Paulínu Bátovskú Fialkovú, ktorá v prvom kole vytvorila dvojičku s Tannheimerovou. Mala tu piaty bežák a keď sa jej podarilo ležku zvládnuť za 26 sekúnd ako z veľkej knihy, boli sme na piatej priečke. Strašná škoda, že Paulíne táto trať akoby nesedela a v druhom kole stratila 12 sekúnd. Podľa Kontiolahti by sme si mysleli, že bude výrazne dominovať. Na stojke sa viaceré súperky trápili a Paulína to zvládla perfektne. Dobila iba jednu ranu a vyrážala do posledného kola štvrtá iba s desaťsekundovým mankom na druhú Švajčiarku a tretiu Američanku. Za normálnych okolností by ich "mala" zdolať, ale nemala v závere sily. Dokonca tu mala až 14. bežák. Vôbec sme tomu nerozumeli. Do cieľa prišla na úžasnom štvrtom mieste s celkovou bilanciou 2+10 asi v najbláznivejšej slovenskej štafete histórie. Naša finálna strata bola iba 52 sekúnd.
Slovenskí biatlonoví fanúšikovia dnes prežili infarktové stavy. To, čo sme dnes videli, bolo doslova neuveriteľné. Niečo, čo môže priniesť len biatlon. Od výbuchov radosti, krásnych ležiek po problémy na stojkách, s TV grafikou. Napokon v boji o pódium. Niečo, čo sa v takejto kombinácii asi už nedá zažiť druhý raz. V štafete, v ktorej pre silný vietor vybuchli favoriti, sme mali reálnu šancu na druhé miesto, ktoré sa len tesne nepodarilo. Možno o tú Jakubovu ranu, ktorá pohla sklopku, ale po zlomku sekundy sa vrátila späť a bolo to trestné kolo. Napriek desiatim dobíjaniam sme mali druhú najrýchlejšiu streľbu zo všetkých krajín, a to bolo dôležité. Mali sme tiež v cieli druhú najmenšiu stratu na víťazov v histórii tejto disciplíny a štvrtú najmenšiu spomedzi všetkých stoviek štafiet, ktoré sme vo SP, na MS či OH absolvovali.
Martin potvrdil svoj výrazný progres a napriek tomu, že tu súperil s naozaj ťažkými kalibrami, bežecky sa držal. Priznal obrovskú nervozitu, ktorú cítil pre tú veľkú zodpovednosť. Iba druhý raz v kariére šiel štafetu, no prvýkrát miešanú a hneď na prvom úseku. Tŕpli sme, aby ho náhodou nevyplo, ale zvládol to s troma dobíjaniami svižne na strelnici a hoci odovzdal "až" trinásty, strata 36 sekúnd po prvom úseku bola úžasná. Fantastický výkon a ďalšia super motivácia pre juniora.
Martin Jakubovi odovzdal vo výbornej pozícii, keď sa mohol celé preteky za niekym ťahať. Presne tak, ako to je potrebné v tejto disciplíne. Mohol tak dve kolá taktizovať, vyvážať sa. Ležka mu popadala úžasne, škoda stojky, ktorá mu narobila veľké problémy, ale poučený zo singlu, kde to Arturovi s Emou dlho trvalo kašľal na to a konal rýchlo. To nás napokon udržalo v hre a aj keď po trestnom kole manko zvrástlo, boli sme stále v kontakte so špičkou. Aj pre výborné záverečné kolo od Jakuba, ktoré len potvrdilo, že jeho výkonnosť rastie.
Nasťa šla opäť dve tretiny úžasne. Doslova ničila stratu na čelo a po čistej ležke prišla na stojku druhá s odstupom 44 sekúnd na líderku, pričom štafetu preberala s odstupom 1:21. Bohužiaľ, stojka ju opäť strašne potrápila, zdržala aj prinútila krúžiť, a tak to v poslednom kole už nebolo úplne dobré. Z druhého klesla na siedme miesto. Určite sa ale nedá hovoriť o tom, že nám tú štafetu pokazila. Až na jednu situáciu predviedla svoj typický krásny výkon.
Paulína zo siedmeho miesta strácala minútu na druhé, no šla ako cez kopirák s ostatnými Slovákmi. Mala supersilné prvé dve kolá aj s parádnou ležkou. Na záverečnej položke dostala šancu pobiť sa až o striebornú pozíciu, no v závere jej došli sily. Na veľmi špinavom a zlom snehu jej to nešlo, lyže neuchádzali. Po zákaze fluórových voskov sú tieto podmienky zradné a niektoré krajiny majú v kamiónoch špeciálne stroje, ktoré s tým vedia robiť o niečo lepšie ako náš síce ľudsky špičkový servis, ale bez techniky za státisíce. Takto to je, treba sa s tým zmieriť. Kolektívna rozlúčka bola pre Paulínu úžasná, na vysokých pozíciách.
Po tomto dychberúcom výkone sa nám podarilo vrátiť späť do hry o desiatu pozíciu v rebríčku národov u žien, čo sa už zdalo byť stratené. Poliaci skončili až na 16. mieste, takže naše manko kleslo na 24 bodov. Vo štvrtok sa teda rozhodne. Ak by sme nebrali najvyššie pozície, kde sú väčšie rozdiely, tak veľmi nahrubo napísané, potrebujeme kombináciou troch lepších výsledkov zdolať Poľky o 24 miest. Nebude to vôbec jednoduché. V aktuálnej sezóne sa nám v šprintoch iba dvakrát podarilo poraziť Poľky o 24 a viac bodov, až päťkrát nie. Súperky majú navyše veľmi vyrovnaný tím, kde je aj štvrtá pretekárka schopná urobiť skvelý výsledok. My budeme potrebovať na Holmnekollene super výkon od všetkých pretekárok. Žiaľ, vidíme, že Nasťa sa trápi na stojkách, Ema bude veľmi unavená a Mária bola zasa chorá. Papierové predpoklady nám skôr neprajú, ale biatlon sa na papier nikdy nepozerá. Aj preto je to najsledovanejší zimný šport v Európe, sledovanejší ako hokej.
Medzi mužmi sme už skôr písali, že sa sotva pohneme z 21. pozície, pretože máme obrovskú stratu na 20. Kazachstan. Kazachovia však majú taký slabý záver zimy, že ak by to náhodou v piatok ešte naši vykopli skvelými bodovanými výsledkami a zároveň súperi to úplne pokazili, tak sa aj to podarí, ale bolo by to veľké prekvapenie, pretože zaostávame až o 85 bodov. Dodáme, že takto nízko sme pre absenciu v dvoch štafetách, ktoré sme vynechali pre olympijský boj. Inak by sme sa ešte bili o 19. miesto. Potrebujeme nastreľovať na stavoch čím bližšie k ležkám, takže škoda, no takto to už je.
)
