
V prvom kole klasickej ženskej štafety sa do toho šlo na čele netypicky zostra. Bolo to najmä zásluhou Lou Jeanmonnotovej. Francúzka sa vôbec nešetrila, ako jediná jej ako tak dokázala stíhať Anna Magnussonová zo Švédska, štvrá pretekárka došla na ležku už so stratou vyše jedenástich sekúnd. Jeanmonnotová bola bezchybná a vybudovala si náskok siedmych sekúnd pred Nórkou Karoline Knottenovou a pätnásť pred našou Emou Kapustovou. Jeanmonnotová ničila konkurenciu aj ďalej a svoj náskok na trati výrazne zvyšovala. Súperkami nedala žiadnu šancu ani na stojke, ktorá bola rýchla a presná. Druhá Knottenová strácala necelých osemnásť sekúnd, no pri odovzdávke to už bolo 32. Veľká skupina od tretieho miesta mala už priepastnú stratu na úrovni tri štvrte minúty.
Oceane Michelonová bola najmenej skúsenou pretekárkou v nabitom francúzskom družstve, no bežecky bola veľmi silná a ležku zvládla bez potreby dobíjania. Náskok Francúzska pred druhým miestom, na ktorom bola Anamarija Lampičová, bol už 48 sekúnd. Slovinka však na trati doslova letela a prekvapivo vybielila celú ležku. Na stojke potrebovala Michelonová jedno dobíjanie no rozostup pred druhým miestom sa opäť zvýšil, keďže Lampičová dobíjala až trikrát. Čistou streľbou sa tesne pred ňu dostala Paulína Bátovská Fialková. Francúzsko nakoniec odovzdávalo o 46 sekúnd pred Slovinskom a o +1:03 pred Slovenskom.
- promo partnera - |
- promo partnera - |
Ako tretia šla za Francúzsko Justine Braisazová Bouchetová, ktorá na trati ďalej ničila konkurenciu, no mierne ju spomalila ležka s dvomi dobíjaniami. Druhé miesto držala Slovinka Polona Klemenčičová, tretie naša Nasťa Kuzminová. Francúzky viedli pred šiestou streľbou už o vyše minúty a podobne to tak ostalo aj po nej. Klemenčičová strácala okolo minúty, o šestnásť sekúnd za ňou bola Kuzminová, ktorej už na chrbát dýchala Švédka Hanna Öbergová. Náskok krajiny galského kohúta bol pred záverečným úsekom už takmer minúty a dvadsať sekúnd pred druhým Slovinskom, o dve sekundy za ním bolo Švédsko.
Julia Simonová mala obrovský náskok a rozhodne ho nehodlala stratiť. Bežecky ani nemusela ísť na plný plyn a na strelnici to dokázala vybaviť za 21 a 17 sekúnd. O zlate bolo teda rozhodnuté. V úvodnom okruhu úseku Elvira Öbergová poľahky predbehla Slovinku Živu Klemenčičovú, no Švédka prekvapivo na ležke vybuchla a musela raz krúžiť. Šancu využila nenápadná Nórka Maren Kirkeeideová, ktorá svoju štafetu posunula na druhé miesto, ktoré si aj na stojke postrážila a zabezpečila Nórsku striebro (+1:04). V boji o bronz bola na strelnici veľká mela medzi piatimi krajinami. Zaváhanie z ležky odčinila Öbergová a tretie miesto (+1:44) už zo svojích rúk nepustila.
Francúzsko opäť raz potvrdilo svoju dominanciu na týchto Majstrovstvách sveta, ale najmä to, že francúzsky ženský biatlonový tím je aktuálne jasne najsilnejší na svete. Kvarteto Lou Jeanmonnotová - Oceane Michelonová - Justine Braisazová Bouchetová - Julia Simonová dnes doslova rozbilo konkurenciu, vyhralo aj rozdielom dvoch tried. Druhé Nórsko a tretie Švédsko malo dnes rovnakú streleckú bilanciu 1+8. Nenápadné dnes boli Rakúšanky, ktoré napriek trestnému kolu a až sedemnástemu miestu po prvom úseku, strieľali celkovo výborne a vytiahli štafetu až na štvrtú priečku. Piate skončili Nemky a šiestym miestom nás potešil slovenský tím.

Na dnešný deň sme dlho čakali. Slovenská štafeta na scéne MS mala veľkú šancu na skvelý výsledok. Z vrcholných podujatí sme posledný solídny výsledok dosiahli ešte na MS v Östersunde 2019, keď bolo kvarteto I. Fialková - Poliaková - Kuzminová - P. Fialková historicky najbližšie k medaile. Delilo ich iba 18 sekúnd. Odvtedy sme päť rokov zažívali iba samé sklamania. Aj keď sme sa vo SP viackrát dostali k 12-13. miestu, na štyroch MS a jednej OH sme neboli vyššie ako na 17. mieste. To sme dnes chceli výrazne prekonať. Recept bol jednoduchý - priblížiť sa k výkonu z Ruhpoldingu.
Aj preto sme nastupovali v rovnakej zostave aj poradí úsekov ako v januári, teda Ema Kapustová - Paulína Bátovská Fialková - Anastasia Kuzminová - Mária Remeňová. Oproti legendárnemu bavorskému stredisku je na MS trať o niečo ťažšia a rovnako všetky tímy nastúpili s tým najlepším možným, kdežto v pretekoch SP sa občas nájdu absencie. Zaujímavé bolo sledovať aj náš súboj s Kanadou a Bulharskom o 14. pozíciu v rebríčku národov. Bulharky mali dobrú formu, Kanďanky nie.
12. pozícia by pre nás bola v poriadku. Veľmi sme ale potrebovali 11. miesto, aby sme získali financie z Top tímu. Bol by to pekný výsledok. Ešte krajší 10. miesto a čokoľvek jednociferné už vynikajúcim rezultátom. Miernou výhodou bolo aj to, že naše pretekárky sa už nemali na čo šetriť, keďže na 90 % sa ani Paulína nedostane do masového štartu, čiže chceli sme si napraviť chuť zo šampionátu, ktorý mal dopadnúť lepšie.
Ema Kapustová zažila prekvapujúce prvé kolo, keď sa pole výrazne roztiahlo a na štadión už prišla so stratou 18 sekúnd napriek tomu, že šla pekne vo veľkej skupinke, len líerka Jeanmonnotová to hrotila, keďže Franczúzky tu mali jasný cieľ suverénne vyhrať. Eme sa podarilo ležku vybieliť za 23 sekúnd, čo je na ležku úžasné. Dostala sa na tretiu pozíciu, ktorú až šokujúco celé druhé kolo držala. Bola na čele vlaku s Talianskou a Švédkou. V tomto kole naplno využila náskok vďaka streľbe a stačil jej aj 16. bežák (+18s), aby prišla stále na čele skupinky, hoci veľa pretekárok ju zozadu dobiehalo.
Nasledovala famózna stojka za 18,5 sekundy. Pokračovala teda tretia a pole sa mierne roztiahlo. Dlho šla tretia aj v záverečnom okruhu, ale, samozrejme, že Švédka Magnussonová ju napokon zhĺtla. Odovzdala šiesta, keď sa ešte v cieľovej rovinke cez ňu dostali Češka a Poľka. Ale bolo to z jej strany vynikajúce. Predviedla absolútne maximum, ktoré mohla. Naša strata na odovzdávke bola 49 sekúnd. Iba päť sekúnd na bronzovú pozíciu. Takto nejako sme si predstavovali úvod.
Paulína Bátovská Fialková sa do toho hneď zahryzla a dostala na čelo skupinky. Dokonca pred štadiónom dobehla druhú Tandrevoldovú, na ktorú na štarte strácala 17 sekúnd. Paula mala najrýchlejšie prvé kolo zo všetkých vrátane Lampičovej. No nevysporiadala sa s ležkou tak ako mala. Potrebovala všetky náhradné náboje. Našťastie padli na úrodnú pôdu. Pokračovala teda na chvoste Top 10, hoci stále na tretiu pozíciu mala len 14-sekundové manko. Hodlala to využiť a hneď predbehla Češku, Talianku aj Ukrajinku a dostala sa už do skupiny od tretej po šiestu priečku.
Celé to bolo o stojke. Dúfali sme, že to neprepálila. Ku koncu kola to už ani nehrotila a šla pekne v skupinke. Aj tu mala najlepší bežák. Stojku zvládla za úžasných 24 sekúnd, takže napravila si chuť z ležky a dostala sa na druhú priečku. No hneď za ňou vyrážala na trať Lampičová. Najprv sa chvíľu naťahovali, ale napokon jej Slovinka úplne ušla, pretože mala našetrené z predchádzajúcich kôl. Paulína odovzdala s odstupom 1:03 na fantastickej tretej pozícii.
Anastasia Kuzminová v prvom kole takmer zmazala celý odstup na Slovinku Klemenčičovú, na najrýchlejšiu stratila iba desať sekúnd. No ležku strieľala z tretieho stavu, ďaleko od nástrelového. Navyše sa zmenil vietor, a tak s tým mala veľké problémy. Tŕpli sme do posledného momentu pri záverečnej dobíjanej rane. Ale padla. Veľmi sa tam zdržala, 52 sekúnd, ale pokračovala tretia. Jej náskok na súperky za ňou sa ale výrazne zmenšil. Až sedem ich bolo za ňou celkom blízko. V druhom kole šla opäť dobre, priblížila sa k druhej Slovinke, hoci ju zasa dobehli Nórka so Švédkou.
Bola to veľká stojka pravdy pre náš tím. A tú Nasťa zvládla čisto. Bravúrne. Aj po šiestej streľbe sme boli na tretej pozícii, no pred ťažkým posledným kolom na rozbitom snehu. Tam to už Nasti nechutilo. Výraznejšie stratila, 23 sekúnd. Öbergová ju predbehla, takže na štadión prišla štvrtá s odstupom 1:39. Úžasný výkon aj od Nasti. Tiež mala problémy s ležkou, ale na stojke zdržanie napravila.
Mária Remeňová bola dlho pripravovaná práve na dnešný deň, keďže v individuálnych pretekoch neštartovala. Nastupovala ale vo veľmi ťažkej pozícii udržať tento úžasný výkon, ktorý sme predvádzali. V prvom kole ju zhĺtla Kirkeideová, ale Mária šla výborne, zaostala len o 15 sekúnd. Ležka jej trvala 49 sekúnd, no zvládla ju s dvoma dobíjaniami a odchádzala v skupinke od bronzovej pozície Švédsko, Slovinsko, Nemecko a Slovensko. Nikdy v histórii sme neboli tak blízko k medaile pred poslednou streľbou. Ešte nás dobehla Rakúšanka, takže to bola partia od tretej po siedmu pozíciu.
Šetrili sa všetci na stojku, možno okrem Majky, ktorá nie je tak bežecky silná. Škoda, že nedovŕšila senzáciu, aby po rýchlej nule odchádzala priebežne bronzová, potrebovala dve dobíjania, ale aj s nimi jej to trvalo 41,6 sekundy. Bola piata, no za ňou vyrážala líderka SP Preussová, takže to sa nedalo udržať. Slovinka však šla trestné kolo, a tak bolo jasné šieste miesto. To jej úplne bez problémov vyšlo. Naša finálna strata bola 2:16. Opäť vynikajúci výkon Márie, ktorá psychicky dokáže zvládať závery, a to absolútne nie je maličkosť.

Prežili sme úžasné momenty pri sledovaní veľkého výkonu našej reprezentácie, aký sme už dlho nezažili. Nikdy v histórii štafety na MS alebo OH nebolo Slovensko pred záverečnou streľbou priamo v kontakte s bronzovou pozíciou. Najbližšie k tomu bola Soňa Mihoková na OH v Nagane, no neprišla spolu s Liv Grete Skjelbreidovou. Tam sme vtedy obsadili neopakovateľnú štvrtú pozíciu, ktorá znamenala pre náš biatlon prvý obrovský spoločný úspech.
Zásluhu na tom dnešnom fantastickom výkone má celé kvarteto vrátane dievčat z novej generácie, ktoré niektorí neprajníci odpisujú, ale v našich podmienkach sa veľkí pretekári vyvíjajú postupne, čoho dôkazom je aj samotná Paulína, ktorá začala pravidelne bodovať v pretekoch SP až ako 23-ročná. Kapustová nedávno oslávila 22. Je to skvelá náplasť za nie ideálnym šampionátom a obrovská nádej pred olympijskými hrami v budúcej sezóne, kedy veríme, že budú všetky štyri dievčatá ešte silnejšie ako dnes. Taký je plán. Skutočnosť sa uvidí o rok.
Že to v našom tíme pekne súdržne funguje potvrdila Nasťa tým, že porušila predpisy IBU, vyšmykla sa usporiadateľom a vletela do cieľovej zóny tešiť sa k Márii, čo je dovolené iba prvým trom krajinám bez výnimky. Dostala za to napomenutie. Zaujímavosťou je, že sme mali až 10 dobíjaní, čo zvyčajne na skvelý výsledok nestačí. Naše však predviedli siedmy najlepší bežecký čas zo všetkých krajín, dokonca iba sedem sekúnd za piatym Rakúskom.
Ema zvládla svoj úsek presne tak, ako sme to od nej čakali. Dostala sa opäť do svojej vynikajúcej streleckej fazóny. Najmä stojka za 18,5 sekundy je úžasná. Spolu to odstrieľala za 41,4 sekundy. Sme presvedčení o tom, že to bola najrýchlejšia, teda aj najlepšia streľba v histórii slovenských štafiet, ktoré Slováci odjazdili na fóre OH, MS, SP, ME alebo IC. A že ich za 32 rokov boli stovky. Bežecky zaostala o 56 sekúnd na svojom úseku v 16. čase, čo bolo dosť, ale zďaleka nevytuhla tak ako v Anterselve. Len rýchlosťou streľby všetko stratené dobehla. Ideálna rozbiehačka.
Paulína ťažila z rozbitej trate. Paradoxne by jej viac sadol finišmanský úsek, kedy bola tá trať ešte horšia, ale chceli sme držať nádej vysoko od štartu, preto bolo to poradie také, aké bolo a osvedčilo sa druhý raz. Bežecky predviedla druhý najlepší výkon spomedzi pretekárok na 2. a 3. úseku. (Prvý s posledným sa nedajú dobre zmerať pre rozdielnu dĺžku prvého, resp. posledného kola). Šla identicky na trati ako Braisazová-Bouchetová. Stojka bola skvelá, no ležka ju znova potrápila. Bola až blízko trestného kola, no dobre poznamenala, že sme nastreľovali na stave č. 14, teda na stave č. 3 boli oproti nástrelu úplne iné podmienky a mala rany vpravo. Skvelý výkon od Paulíny, ktorá napodobnila úvodný veľký mix a stále ukazuje, že sa máme na čo tešiť od nej ešte vo zvyšku sezóny.
Nasťa stále vraví, že sa vrátila aj kvôli štafetám, no určite ani sama neverila, že v nich bude možné siahať až na takéto priečky, na akých sme jazdili v ére, kedy mala ona životnú formu a bola prakticky najlepšou biatlonistkou sveta. Celý čas šla na druhom až štvrtom mieste a aj keď sa stále nevie dostať do Top 30 individuálne, bol to aj pre ňu dnes veľký zážitok, ktorý len potvrdil, že bol jej návrat správnou voľbou. Mala výborný piaty bežák na svojom úseku a i keď sme na ležke tŕpli, prišla úžasná stojka, hoci za 26 sekúnd. Tu pekne vidíme generačný rozdiel, že Ema ju zvládla za 7,5 sekundy rýchlejšie, čo je hodnota jedného dobíjania.
V prípade šance na veľký úspech musí byť pretekár na záverečnom úseku vysporiadaný s obrovským tlakom, s čím mala v minulosti viackrát Mária problémy, ale v tejto sezóne sa tak na vrcholnom fóre nedeje. Je veľmi dôležité, že si na túto pozíciu zvykla. Chce to obrovské nervy a začína v tom byť doma. Je to veľmi dôležité pre budúcnosť smerom k olympijským hrám, kde sa nám črtá štvorica, hoci k tvorbe nominácie je ešte veľmi ďaleko. Aj keď sa jasne najviac zdržala na strelnici pre obrovské nervy, treba vyzdvihnúť jej bežecký výkon, ktorý nebol vôbec zlý.
Za 32 rokov sme všetky najlepšie výsledky v klasických štafetách dosiahli s dvojicou pretekárok zo špičky, treťou dobrou biatlonistkou a jednou "problematickou", ktorá zaostávala na trati. Tento generačný mix sa zdá byť najvyrovnanejší. Ema bežeckú stratu dokáže kompenzovať na strelnici, kde oproti Nasti s Paulínou dnes získala 38 sekúnd. Teda zhruba to, žo stratila na trati. A Mária mala na nabitom poslednom úseku ôsmy bežák. Toto kvarteto teda nemá výkonnostne odskočenú štvrtú pretekárku. Je nutné ďalej pracovať a dostavia sa ďalšie výsledky. Je jasné, že táto štvorica bude pokračovať aj na SP do Nového Mesta na Morave, kde budeme opäť sledovať štafetu. Žiaľ, opäť nastúpime s číslom 14, pretože dnešný výkon sa nerátal do poradia štafiet SP.
Pred štartom sme písali o našom súboji v rebríčku národov s Bulharskom a Kanadou o 14. pozíciu a zhodou okolností to obe tieto krajiny totálne pokazili. Kanaďanky skončili na 20. priečke a Bulharky hneď za nimi. Nedostali sa ani na posledný úsek. To znamenalo obrovský bodový rozdiel a náš celkom jasný posun na 14. pozíciu.
![]() |