Aktuálne podujatia
Svetová časť
Program juniorských Majstrovstiev Európy vo fínskej Imatre odštartovali vytrvalostné preteky dievčat v stredu ráno. Súťaž priniesla pomerne veľké množstvo streleckých chýb, pričom všetkých dvadsať terčov dokázala vybieliť iba jediná pretekárka. Bola ňou Švédka Greta Lindqvistová, ktorej to aj v kombinácii s dvadsiatym najlepším bežeckým časom stačilo na zlatú medailu. Slovenských fanúšikov nesmierne potešili Tamara Molentová s Michaelou Strakovou, ktoré obsadili zvyšné dve priečky na stupňoch víťazov. Obe spravili na strelnici dve chyby a tak poradie medzi nimi rozhodol najmä lepší bežecký čas Molentovej (+9 s) pred Strakovou (+36 s). Štvrté miesto so štyrmi minelami si odniesla Lotyška Elza Bleideleová, na piatej priečke skončila česká pretekárka Lucie Jandurová s jediným omylom a šiestu pozíciu obsadila Alessia Laagerová zo Švajčiarska po dvoch chybách na strelnici.
Slovenská časť
Európsky šampionát juniorov, žiaľ, v Imatre svoju kapitolu uzavrie. IBU upúšťa od formátu dvoch mládežníckych vrcholov sezóny a ďaleké stredisko na hraniciach s Ruskom neprilákalo viaceré krajiny, ktoré s juniormi obsadzovali všetky preteky ako Nemecko a Francúzsko. V tejto konkurencii sa teda dalo presadiť a Slováci to dobre vedeli. Poslali sme do dejiska to najlepšie, čo máme.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Výbornú sezónu má zatiaľ za sebou Tamara Molentová, ktorá šla do Fínska vo skvelej nálade s vedomím, že dokáže zabojovať o najvyššie priečky. Vedela, že bude potrebovať potvrdiť strelecké aj bežecké zlepšenie. Medzi juniorkami zatiaľ ešte nepretekala, takže bolo náročné tipovať, kam presne sa zaradí. Michaela Straková v tejto kategórii pred sviatkami ukazovala skvelé výkony, šla jej najmä streľba, ale pridala aj solídny beh. Otázkou bola aktuálna forma, keďže v Osrblí sme videli, že nešla dobre. Či to bolo len chvíľľkové zaváhanie prameniace z domáceho tlaku sme sa dnes dozvedeli.
Minulý týždeň sa zásluhou skvelej streľby prvý raz v kariére do Top 10 dostala Veronika Michalechová, ktorá mohla nadobudnúť ešte viac sebavedomia s tým, že ak bude dobre koncentrovaná, pokojne sa môže výsledok dostaviť aj teraz. Eliška Molnárová nastupovala po chorobe, ktorá ju obmedzila v Madone. Bolo ťažké tipovať, ako na 12,5 km dopadne. Bolo to pre ňu veľmi ťažké. Rovnako ako pre Emu Zvarovú, ktorej Madona nevyšla až tak dobre ako súťaže v decembri, hoci výsledky to pre konkurenciu trochu skresľovali.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Tamara mala slabý prvý medzičas, vieme, že sa pomaly rozbieha, no keď aj napriek tomu zabehla deviaty bežák prvého kola, vedeli sme, že to bude dobré. Prvú ležku vyčistila, ale trvala jej hrozivých 48 sekúnd, takže sa priebežne dokonca prepadla dolu. V druhom kole už zabehla štvrtý bežák (+9s), takže to bola paráda. Žiaľ, minula dve rany a nasledoval prepad na 17. priečku. To bolo už najnižšie, kde v pretekoch bola. Bežecky stále jazdila časy v Top 6 a keď druhú ležku zvládla, posunula sa už do Top 10. Škoda len, že jej tak dlho tie ležky trvajú. V závere sme sa modlili, aby tú stojku už zvládla s nulou a keď sa to podarilo, priebežne viedla. Napokon sa cez ňu dostala Švédka, no aj zásluhou úžasného posledného kola v druhom bežáku si vybojovala striebornú medailu. Na majsterku Európy Lindqvistovú stratila iba deväť sekúnd. Na jednej strane veľká škoda, ale úžasný výkon Tamary s 0+2+0+0!
Michaela Straková šla od úvodu veľmi rýchlo. V prvých dvoch kolách na suverénnu Volfovú nestratila ani po desať sekúnd. Škoda len, že minula hneď prvú ranu v pretekoch na otrasne dlhej ležke za 52 sekúnd. Zásluhou parádneho behu ale ostávala po dvoch streľbách vysoko - šiestej pozícii. V ďalších kolách už prichádzali o niečo málo väčšie bežecké straty, ale stále to boli 6., 7. a 9. bežáky. Keď druhú ležku vyčistila, posunula sa na piatu priečku a páliť stojku dokonca prišla z priebežne druhej priečky. Bohužiaľ, minula poslednú ranu. To bola obroská škoda, pripravila sa o zlato. Po mierne slabšom poslednom kole sa objavila v cieli na bronzovej pozícii s odstupom 47 sekúnd na víťazku. Prvá juniorská medaila pre Michaelu.
Ostatné naše juniorky už dieru do sveta neurobili. Na 35. pozícii klasifikovali Emu Zvarovú, ktorá to mala dobre rozbehnuté, ale v závere minula dve rany a s 1+0+1+2 jej to napokon vyšlo iba na tých šesť bodíkov. Nie je to z jej strany zlý výsledok, ale 42. bežák nebol dobrý.
Až za bodmi skončila Eliška Molnárová, ktorá to celkom rýchlo rozbehla, ale minulotýždňová choroba ju postupne dobiahala až "zhĺtla" a hoci mala silný strelecký záver pri bilancii 1+2+1+0, vyššie ako na 45. miesto sa už nedostala.
Veronika Michalechová preteky spackala. Bežecky sa jej podarilo zabehnúť 30. čas, čo nebolo zlé, ale zazdila to hneď na prvej ležke s troma chybami a po divokej bilancii 3+0+1+3 so siedmimi chybami skončila len na 48. priečke.
Pred šampionátom sme tušili, že by mohli mať naše líderky medailové ambície, ale to, ako sa ich chytili, je niečo úžasné. Nezľakli sa šance a bielili to. Najmä Tamara definitívne ukázala, že z nej môže byť veľká pretekárka. Žiaľ, v januári sa výrazne zhoršila v rýchlosti streľby. Dnes zaznamenala až 59. čas, ktorý je už blízko exotických pretekárok. Práve tým o to zlato prišla. Musí získať pohodu a vrátiť sa aspoň k rýchlosti z decembra. Na trati jej to parádne šlo. Štvrtý bežák je úžasný. Vieme, že najrýchlejšia Lotyška Volfová má už z tejto sezóny 31 bodov vo Svetovom pohári a rovnako majú skúsenosti s najvyššou ligou aj druhá a tretia najrýchlejšia pretekárka. Tamara sa dnes naplno chytila šance a rozhodne by si mala získať aj angažmán na VŠC Dukla. A od budúceho roka ju chceme vidieť v súboji o Svetový pohár.
Michaela jazdí veľmi zvláštne. Medzi ženami v akomsi kŕči, čo potvrdila minulý týždeň v Osrblí, ale medzi svojimi jej to ide nádherne a dnes šla konštantné preteky s tou silnou streľbou, ako ju poznáme. Aj ona ju mala veľmi pomalú, no chcela si to vymieriť. Jej odstup už bol väčší, takže sa nedá hovoriť o tom, že pre pomalú streľbu prišla o lepší výsledok. Rovnako pre ňu platí, že to z nej dnes sňalo bremená tlaku a vo zvyšku sezóny už môže byť pokojná aj spokojná.
Slovensku sa v minulom desaťročí 2011 - 2020 nepodarilo získať ani jednu medailu z vrcholného mládežníckeho podujatia (áno, cenný kov ušiel aj sestrám Fialkovým), ale od roku 2021 to dnes boli medaily číslo 12 a 13. Jasne sa tým potvrdzuje, že Slovenský biatlon je vo výraznom a najmä systematickom progrese, ktorý postupne do mužskej a ženskej kategórie prinesie kvalitu tak, aby sme aj po skončení kariéry Paulíny s Nasťou boli konkurencieschopní s novou generáciou.
Sjusjoen (IC)
