
Druhý týždeň v Otepää neostali Christiansen, Frey ani Dale, ktorých nahradili juniorskí majstri sveta Gerhardsen a Tosterud, takže sa otvorila šanca pre iných pretekárov s tým, že rozdiely by nemuseli byť až také veľké. Napokon ale boli pre náročnosť tratí a rozbijajúcu sa podložku. Vyhral Sivert Guttorm Bakken, ktorý po dvoch streľbách masívne viedol, ale potom urobil po jednej chybičke, a tak mal napokon "len" 21-sekundový náskok pred Nemcom Romanom Reesom, ktorý raz minul a podal tiež veľmi dobrý výkon, aký by teraz Nemci vo SP veľmi potrebovali. Na pódiu ich doplnil Lukas Frantzscher, takže veľmi ojedinele na ňom stálo viac Nemcov ako Nórov. Len o sekundu a pol za Fratzscherom s jednou chybou skončil John-Olav Botn až so štyrmi minelami. Zvyšní pretekári už nemali šancu a mali veľké odstupy.

Po slušných výsledkoch našich juniorov na MS si prišli porovnať svoju výkonnosť medzi mužov. V Otepää sa zišla mimoriadne široká kokurencia čo bolo spôsobené najmä tým, že v Pokljuke boli avizované problémy so snehom a nejazdia sa tam veľké štafety. Dokonca sme tu mali viacero pretekárov, ktorí sa z Nového Mesta presunuli do Otepää. Slovákom, samozrejme, vyhovovala kratšia 15-kilometrová trať, ktorú poznajú zo svojej juniorskej kategórie a jazdili ju aj práve tu vlani na MS. Teda okrem Martina Maťka, ktorý bol ešte dorastencom, čiže šiel kratšiu trať.
Šimon Adamov bol nevyspytateľným strelcom, teda bolo otázne, čo by mohol dnes ukázať. Rovnako jeho bežecká forma mierne spadla. Najväčším našim želiezkom tak bol Jakub Borguľa, ktorému tieto preteky vyšli pred dvoma týždňami na MSJ. S jedinou chybou bral deviate miesto. Boli sme presvedčení, že aktuálne bude mať aj mierne lepšiu formu, pretože už prešiel dlhší čas od vyliečenia sa z choroby. Napríklad vlani mu táto disciplína parádne vyšla na záverečnom kole IBU pohára v Obertilliachu. Skončil tam trinásty s 18/20, 26. bežákom a najrýchlejším streleckým časom 1:41.
Jakub šiel s číslom 7, teda mal dobrú trať. Od úvodu bolo zrejmé, že mu to chutí a v prvom kole zabehol 22. bežák, čo je v tejto konkurencii skvelé. Keď sa mu podarilo začať rýchlou nulou, patrila mu ôsma priečka. V druhom kole pokračoval jeho parádny výkon v 22. behu a dokonca mohol ísť na tretiu pozíciu zo všetkých 122 pretekárov. No minul jednu ranu, a tak mu patrila desiata priečka. Od tretieho kola sa už jeho výkon začal lámať. Klesol na 30. bežák, ale aj po pridaní jednej chybičky na druhej ležke mu patrila výborná 17. priečka. Vo štvrtom kole už ale zaostal takmer o minútu a záverečnú položku začal s dvoma chybami. Preteky boli stratené, no ešte sa snažil skoncentrovať a urobiť si novú polohu. Dve rany potom padli, ale posledná nie. Spolu to teda bolo 0+1+1+3 a patrilo mu 42. miesto. V poslednom kole bolo vidieť, že fyzicky, ale aj mentálne odišiel a zaostal tu až o 72 sekúnd v 48. čase. Vo finále tak z toho bolo 46. miesto (+6:34).
Šimon začal v 35. behu, takže výborne, ale na ležke prišlo obrovské trápenie a štyri chyby. Vôbec počas položky necvakal, ani sa nesnažil zmeniť polohu, niečo s tým urobiť, iba to pálil mimo. Padol teda do úplného suterénu. Potom už odpadol aj bežecky v 60. a 58. čase. Ďalšie dve položky ale zvládol dobre, keď iba raz chyboval, a tak sa spomedzi exotiky posunul hore na 75. priečku. No vo štvrtom kole prišla na neho veľká kríza, keď zaostal až o 1:44 a pridal ešte chyby pri 17. a 20. výstrele. V závere to bolo obrovské trápenie, keď zaostal až o dve minúty na troch kilometroch v stom bežáku a obsadil konečné 86. miesto (+11:27).
Martin má s mužskou konkurenciou minimálne skúsenosti a ešte v nasledujúcej zime ostáva juniorom, kde sa na jeho výkony určite budeme spoliehať, takže toto Otepää mal ako taký bonus za zimou, v ktorej zažil skvelé momenty, ale aj veľké sklamania. Začal pozitívne, keď prvú položku vyčistil a bol dokonca na bodoch. Bežecky si bol vedomý toho, že ešte zaostáva a dobre si rozložil sily. V každom kole mal bežák okolo 80. pozície. Na druhej položke minul štvrtú ranu, ale zo 48. pozície na body veľa nestrácal. Škoda, že druhú ležku nevyčistil, hoci sa tak zdalo. Nepadol mu až posledný výstrel. Ostával v polovici štartového poľa a keď vo štvrtom kole zrýchlil v 71. behu, nádejali sme sa, že by mohol pri životnom výkone siahať na Top 50. Aj mal k tomu nakročené, ale znova poslednú ranu nedal, a tak to bola bilancia 0+1+1+1. V závere na rozbitej trati bojoval až prekvapujúco dobre, keď zabehol 66. čas a napokon ho klasifikovali na 57. mieste (+8:09).

Jakub mal skvelo rozbehnuté preteky podobne ako pred rokom, ale v závere ich spackal na strelnici aj trati. Škoda toho. Necítil sa dnes tak ako v obľúbenom Obertilliachu, kde vtedy kraľoval rýchlou streľbou, hoci sa zdalo, že bežecky by ten 26. čas bez problémov zopakoval. V Pokljuke neštartoval aj preto, aby si v Estónsku vybojoval lepšie body do olympijskej kvalifikácie, čo sa dnes ale absolútne nepotvrdilo a nezískal nič. Skôr príde lepšia šanca v šprinte, kde sa čakajú menšie rozdiely a na túto disciplínu a 10 km je aj najlepšie pripravený.
Martin síce neprepísal svoj dosiaľ najlepší výsledok medzi mužmi, ktorým bolo 41. miesto z Arberu, ale tam bola menšia konkurencia ako dnes. Formu už nemá ideálnu, ale na strelnici si počínal veľmi pekne. Mal vypracované rany až na posledné, kde už hlava hrá veľkú rolu. Ešte nikdy v kariére neodstrieľal štvorpoložkové preteky iba s troma chybami, takže dnešný deň je pekným krôčikom vpred. Bolo vidieť, že si nechával aj bežeckú rezervu. V šprinte zrejme nastúpi on v druhej skupine, takže skúsi využiť o niečo lepšiu trať aj túto streleckú formu.
Šimon, žiaľ, úplne odišiel. Krivka jeho výkonnosti dosiahla vrchol na IBU pohári v Geile začiatkom decembra, kde doslova lietal. Veď šiel na úrovni Reesa, ktorý mu dnes dal bežecky šesť minút. Už druhý rok sa toto udialo, takže bude potrebné zrejme niečo zmeniť v tréningovom procese. Pokojne môže aj on zabojovať o olympiádu, ale tá sa jazdí vo februári.