
Zo všetkých štafiet sme mali pochopiteľne najväčšie očakávania od našich juniorov, ktorí v šprinte zabehli také výsledky, že papierovo sme mohli mať aj na medailu. Samozrejme, už masový štart ukázal, že by sme mali dať nosy dolu a usilovne pracovať na každom metri trate a aj vymieriť každú ranu. Pre chlapcov by bolo obrovským sklamaním a šokom, ak by sa nedostali do Top 10 a tým nezískali top tímové financie. Mysleli ale na vyššie priečky, ideálne Top 6.
Na úvodný úsek sme nasadili Artura Ischakova, ktorý vie bojovať v nabitej konkurencii a strelecky sa ukazoval tu dobre. Chceli sme to mať výborne rozbehnuté. Nasledoval Martin Maťko, ktorý chcel ako najmladší člen tímu ukázať, že tu nie je do počtu, ale v bežecky nabitom úseku sa nestratí + strelecky nevybuchne. Tretí úsek sme mali potenciálne krízový v Šimonovi Adamovovi, ktorého streľba je nevyspytateľná. Pre istotu sme potrebovali náskok, byť po dvoch úsekoch hlboko v desiatke, aby aj nejaký omyl a trestné kolo sa dalo zvládnuť. Ak by prekvapil dobrou streľbou, o to lepšie. No a v závere sme mali Jakuba Borguľu, ktorý chcel pozíciu ešte vylepšiť. Ak by začínal už v Top 10, bolo by to výborné, ak mimo nej, tak s jasnou úlohou nás tam dostať.
Artur Ischakov začínal až v piatom rade s vysokým číslom 13. V úvodnom kole sa mu nepodarilo výraznejšie sa posunúť dopredu. Rýchlou ležkou aj s jedným dobíjaním to však dokázal a zo strelnice vychádzal ako tretí (+9 s). V prostrednom kole šiel na trati skvelo v treťom bežáku a na stojku už prichádzal v kontakte s prvým Nemcom. Zo zásobníka minul dvakrát, no dobíjanie bolo opäť rýchle a presné. Viacerí pretekári mali problémy a bol Artur priebežne druhý s pohodlným náskokom osemnástich sekúnd pred tretím Kazachom. V závere šiel na trati opäť parádne v treťom čase so stratou iba necelých piatich sekúnd. Odovzdával druhý so stratou sedemnástich sekúnd na odskočeného Nemca. Po viacerých nevydarených štafetových výkonoch to dnes Arturovi skvelo vyšlo.
Pred Martinom Maťkom čakala náročná úloha a veľká zodpovednosť nepokaziť skvelo rozbehnutú štafetu. Nevýhodou bolo, že celé prvé kolo musel ísť úplne sám. Na ležke minul zo zásobníka dvakrát, no tri náhradné náboje mu na vyčistenie položky nestačili, jeden terč zostal stáť. Prepadol sa na priebežnú piatu pozíciu, no krajiny pred nami už boli pomerne vzdialené. Martinovi to dnes nešlo ideálne ani na trati, pričom viaceré krajiny nasadili svojich najsilnejších bežcov práve na jeho úsek. Prepadol sa o dve pozície na siedme miesto, na ktorom prišiel na stojku. Z prvých piatich rán trafil iba štvrtú a to bolo veľmi zlé. Kritickú situáciu však zvládol, odvrátil ďalšie trestné kolá, pričom dobíjal aj celkom rýchlo. Logicky však nastal mierny prepad, na deviatu pozíciu. V závere ho na trati ešte predbehli dvaja pretekári, Martin bojoval, no nemal už dostatok síl. Odovzdával na jedenástom mieste (+2:35).
Šimon Adamov mal byť najkritickejším úsekom a vzhľadom na to, že už bol jedenásty, nebolo to vôbec ružové. Navyše tu nemá formu ako z úvodu sezóny. Bežecky to tak aj bolo, keď prišiel strieľať bez väčšieho kontaktu s desiatym Čechom. No podarila sa mu vec nevídaná, keď za 33 sekúnd vybielil všetky ležkové terče. Ostával jedenásty, ale podarilo sa mu priblížiť k súperom pred ním. Čecha mal na dosah. V druhom kole ale pokračovalo jeho mierne trápenie a stratil kontakt. Hlavné bolo nevybuchnúť na stojke. Tá neuveriteľným spôsobom padala až na poslednú tesnú ranu, ktorú hneď dobil. Katapultovalo ho to na ôsmu priečku a dokonca súperi pálili tak, že zrazu sme mali minútový náskok na 11. pozíciu. V poslednom kole príkladne bojoval v siedmom bežáku a odovzdal ôsmy s odstupom 3:43. Dôležité bolo, že udržal za sebou Francúza aj Čecha.
Jakub Borguľa to zvykne rozbiehať pomalšie, takže sme dúfali, že to s Francúzom za chrbtom neprepáli. Ukázal skúsenosti a bez problémov dobehol na štadión, kde za 30 sekúnd terče vyčistil. Podarilo sa mu poskočiť na siedmu priečku a pred sebou mal zhodou okolnosti bežecky hrateľných Taliana s Fínom. Toho aj pred stojkou dobehol a videl tam stáť ešte i piateho Taliana. Zopakoval sa tak scenár z mixu, že to príliš urýchlil a pálil kade-tade, len nie do 11-centimetrového terča. Napriek aj jednej pauze na novú koncentráciu zo zásobníka trafil iba jednu ranu. Začalo to vyzerať kriticky, no našťastie už dobíjané rany mal v muške a musel odbehnúť len jedno trestné kolo. Pokračoval siedmy, no za sebou mal ešte Ukrajinca a Čecha. S prvým problém nemal, no dvojnásobný medailista Hák šiel bomby a doťahoval ho, čo si Jakub najprv ani neuvedomoval, už len to kontroloval do cieľa. Keď ho zbadal v esíčkach kilometer pred cieľom, začal zaberať lepšie a ukontroloval si to na pásku. Obsadili sme teda siedmu priečku (+3:40).

Veľká škoda nepodareného druhého úseku, pretože v tejto zostave sme mali veľkú šancu na výsledok. Vyššiu asi ako najbližší rok-dva. Nevyšlo to Martinovi, ktorý podal na MS dobré výkony, dnes si ale nevybral dobré lyže. Tak to ale býva v tomto športe. Artur a Šimon to zvládli výborne, Jakubovi sa tie veľké risky nevyplácajú. Bol na seba aj patrične nahnevaný.
Artur za odmenu dostal možnosť ukázať sa na SP v Pokljuke, zvyšok tímu cestuje do Otepää na IBU pohár, čo bola aj voľba trénerov pre Jakuba.