Otepää: Životný výkon Maťkovi priniesol 21. miesto, na bodoch aj Adamov

- promo partnera -

- promo partnera -

Jakub Borguľa prišiel do Otepää aj preto, lebo sa tu vraj dajú lepšie získať body do olympijskej kvalifikácie. Napriek tomu, že tu chýbali suveréni sezóny Frey a Dale, prvé preteky to vôbec nepotvrdili a musel by skončiť tesne za Top 10, aby si prepísal lepšie body. Šancu teda dostal ešte dnes, hoci aj v tomto šprinte sa zdalo, že bude musieť zastrieľať s 0+0, ak chce pomýšľať na skvelý zápis aj výsledok. Konkurencia tu bola obrovská. Táto disciplína je jeho obľúbenou, tak sme dúfali, že sa mu podarí zo seba dostať maximum a potvrdí oprávnenosť cesty do Osla.

Martin Maťko v stredu podal dobrý strelecký výkon, no medzi týmito mužmi sa ešte bežecky trápil. Tiež sme dúfali, že mu viac sadne 10 kilometrov, hoci to tu chcelo výborne strieľať. No a tiež sme dúfali, že dobre sezónu ukončí Šimon Adamov, ktorý sa už bežecky trápi, ale na strelnici ukazoval v posledných týždňoch aj svetlé momenty. Zvedaví sme boli aj na to, ako našim sadne fakt, že organizátorom sa nepodarilo pripraviť 3,3 km dlhý okruh, takže sa jazdilo na "ženskom" 2,5 km s dvojkolom medzi streľbami. Ďalším, väčším problémom, sa ukazoval byť vietor, ktorý fúkal silno a naši vekom juniori zďaleka nemajú toľko skúseností ako ostrieľaní borci starší aj o desať rokov, ktorí už vedia lepšie pracovať s vetrom. Ak chcú ale naši byť veľkými pretekármi v budúcnosti, musia si aj týmto prejsť. Dnes to ale zvládli veľmi dobre.

Martin Maťko dostal dnes lepšie číslo 56, ale zhodou okolností podložka držala, keďže bolo jemne pod nulou. V prvom kole zabehol 44. čas s odstupom len 24 sekúnd, čo bolo výborné, výrazne lepšie ako v stredu, no on zvykne byť rýchly v úvode a ku koncu výkonnostne padá dolu. Ležku zvládol s nulou, a tak ho to dostalo až na 17. miesto. V úvodnej časti kola s kopcom po štadióne šiel tak motivovane, že na ďalšom medzičase poskočil dokonca na 14. miesto, čo už vyzeralo neuveriteľne. 

Ku koncu dvojkola mu už dochádzali sily, resp. vypúšťal, aby sa mu podarila streľba. Mal tu opäť 45. čas (+1:05) a boli sme zvedaví, ako sa popasuje s náročným vetrom na stave č. 30, kde sa všetci pretekári snažili postaviť s tým, že ich zacloní ďalší pretekár na 29., či ideálne 28. stave. Martin mal smolu, že tam práve on bol sám, ale terče utešene padali. Až poslednú ranu nedal, urýchlil ju príliš, tak ako aj v stredu. Škoda-preškoda toho, ešte nikdy v živote nestrelil dve nuly. Po dvoch streľbách ho teda klasifikovali na vynikajúcej 22. priečke a teraz sme boli v napätí, o koľko pozícií klesne v závere.

Martin ale bol odhodlaný uspieť, opäť vyletel prvý kopec brutálne. Na dnešného kráľa Botna stratil na 900 metroch iba tri sekundy a posunul sa na 18. pozíciu. V závere už, samozrejme, mlel z posledného a súperi boli za ním poriadne natesnaní, a tak ho napokon v cieli klasifikovali na 21. priečke (+2:00). V treťom kole mal 32. bežák (+27s). Podal obdivuhodný, vynikajúci výkon. Aj keď už v juniorskom IBU pohári dosiahol piate miesto vo veternej lotérii, dnešný výkon bol určite lepší. Potvrdil, že má aj on skvelý potenciál. Dnes nebodoval žiadny 19-ročný pretekár, iba Martin Maťko!

Šimon Adamov dopadol z našich v stredu najhoršie, takže štartoval v tretej skupine, ale od úvodu ukazoval, že dnes má oveľa lepšie nohy. V prvom kole stratil iba 23 sekúnd, najmenej z našich. Keď vyčistil ležku, asi všetci fanúšikovia ostali mierne prekvapení. On ale asi nie, pretože v tejto zime sa mu úvodnú položku podarilo vyčistiť už päťkrát. Bol teda na výbornom 13. mieste a bojoval ďalej. V dvojkole dokonca zabehol 35. čas (+53s), takže mal náskok 16 sekúnd aj pred Maťkom. Vyzeralo to parádne. No báli sme sa trochu, pretože na rozdiel od kolegu na rovinke pred štadiónom až toľko nezvoľnil. Viacerí tam strieľali za 3 či 4. Šimon minul prvé dve rany, ale zvyšok popadal. Všetko sa to udialo za výborných 27 sekúnd, takže zo strelnice odchádzal na priebežnom 27. mieste. Vyzeralo to teda na veľmi solídny výsledok. V poslednom kole, žiaľ, vytuhol, keď zabehol až 62. čas (+42s), takže klesol na konečné 33. miesto (+2:26). Veľmi pekný výsledok v záverečných individuálnych pretekoch zimy.

Jakub Borguľa šiel hneď medzi prvými, teda odstupy nevedel, potreboval sa hlavne sústrediť na svoj výkon. Na trati ale nebol dobrý. V prvom okruhu zabehol až hrozivý 72. čas, no aj on ako obaja jeho kamaráti vyčistil všetky terče v ľahu, takže patrila mu 23. pozícia s nie veľkou stratou a dalo sa s tým ešte pracovať. Dvojkolo už nebolo také zlé, ale stále hrozné v 65. čase s mamuťou stratou 1:24. S číslom 3 už vedľa neho strieľali stojku aj Müllauer č. 5 a Botn č 7. Dobre vedel, že to je veľmi zlé. Urobil dve chyby, takže spadol až za 50. miesto. V poslednom kole síce bol najrýchlejši, tak ako to je u neho vždy, ale i tak to bol iba 59. čas. Dobre vedel, že ide hrozne a bolo z toho iba 54. miesto (+3:10), najhoršie z našich.

Biatlon je krásny v tom, že to často dopadne úplne opačne ako fanúšik čaká. V Otepää mal Jakub bojovať o olympijské body, od čoho ostal veľmi vzdialený, z tohto pohľadu to vôbec nemalo zmysel. Žiadny problém to ale nepredstavuje, v potrebnej dvanástke pretekárov bez problémov figuruje. Zjavne je unavený, no náš tím verí, že sa dá doporiadku, oddýchne si, možno zajtra aj vynechá miešanú štafetu a takto o týždeň nastúpi na šprint v Osle na Holmenkollene, kde bol nominovaný napokon s Arturom Ischakovom. Veríme, že sa so sezónou rozlúči dobre. Streľba mu ide.

Martin dnes letel. Na dlhej rozbitej trati s vysokým číslom v stredu a medzi mužmi ako 19-ročný pretekár trpel v 75. behu, ale dnes sa do toho parádne zahryzol a dosiahol 41. bežák o celých päť minút lepšie ako pred dvoma dňami, hoci trať bola kratšia iba z 15 na 10 km. Skvelý záver zimy od Martina, ktorý sa v decembri dostal do formy, ale pre chorobu ju v januári stratil, vôbec mu nevyšli ani MEJ, ale cez šprint na MSJ sa dopracoval k výborným výsledkom v závere zimy. Keďže ešte ostáva juniorom aj v nasledujúcej zime, nebude tak na zreteli ako jeho kolegovia, nebude sa biť o SP a bude mať tak pokojnejší priestor na ďalší rozvoj s jasnými vrcholmi na MEJ a MSJ, kde by sa určite chcel tlačiť do Top 10. Bude ale musieť poriadne trénovať. Dnešný deň mu môže dodať nemalú motiváciu.

Šimonova sezóna mala, žiaľ, opäť zostupný charakter, ale napriek tomu, že sa už posledné týždne necítil dobre, dnešok mu vyšiel výborne. Aj s vysokým číslom zabojoval a 33. miesto sa určite cení. Pozitívom je, že strelecky je určite z bratskej trojice na tom najlepšie. Hoci mal v tejto zime len 67,7 % úspešnosť, bolo to lepšie ako u Pacerovej, M. Sklenárika, Mejtského či výrazne ako u jeho brata Michala. Navyše sa zdá, že už dobre zvláda technické špecifiká streľby v ľahu, kde mal túto zimu šesť núl, a za to sa rozhodne nemusí hanbiť. Je tam značný posun oproti minulosti. Rozhodne má na to, aby zabojoval o olympijskú miestenku aj on. A tiež bude zrejme pravidelne pretekať v SP.

Toto boli suverénne najlepšie slovenské mužské preteky za posledných päť rokov v IBU pohári z hľadiska rebríčka národov, a to štartovali iba vekom juniori. Podarilo sa nám poskočiť na 14. miesto, čo len ukazuje, že viaceré krajiny majú problémy so základňou pretekárov a hoci sme neobsadili všetko naplno ani my, hlavne na ME, kde súperi brali výrazne viac bodov, naša mladá generácia má potenciál a bežne silné krajiny ako Estónsko, či dokonca Slovinsko, skončili za nami. Nehovoriac o krajinách ako Kanada, Rumunsko, Belgicko, Lotyšsko, Moldavsko či Kazachstan, ktoré sú v najvyššej lige pred nami, ale vidíme, že v IBU pohári ani juniorskom IBU pohári na nás zďaleka nestačia, teda postupne sa budeme aj my dostávať vyššie vo Svetovom pohári, keď im bude postupne končiť dosluhujúca generácia.