Aktuálne podujatia
Kontiolahti (SP)
Arber (MSJaK)
Naživo, komentoval Ľ. Hlavena a I. Zvaríková
Svetová časť
Poslednou tímovou súťažou v biatlone na ZOH 2026 v Taliansku boli štafetové preteky žien. V úvodnom okruhu sa už tradične nič zásadné neudialo, podobne ako na úvodnej streleckej položke v ľahu, keďže všetky favorizované tímy ostávali v popredí. Na stojku prichádzala na vedúcej pozícii Francúzka Camille Benedová, no ťarchu zodpovednosti neuniesla, musela ísť do jedného trestného okruhu a razom strácala už tri štvrte minúty na prvú pozíciu. Tá priebežne patrila bulharskej hviezdičke Lore Christovovej, ktorú dokázalo v záverečnom kole dobehnúť švédsko-nemecké duo Linn Gestblomová a Julia Tannheimerová. Prvá odovzdávala Švédka s náskokom piatich sekúnd pred štafetami Nemecka a Bulharska.
Na čele pretekov sa ocitla švédska biatlonistka Anna Magnussonová, ku ktorej sa mierne priblížila ďalšia Bulharka v životnej forme Milena Todorovová, zatiaľ čo nemecká hviezda Franziska Preussová zvolila voľnejší rozbeh. To sa ukázalo ako správne rozhodnutie, pretože svojich päť terčov rýchlo vyčistila, naopak Todorovová potrebovala až tri náhradné dobíjania, Magnussonová dokonca vybuchla s trestným kolom. Preussová si držala vedúcu pozíciu, no na trati jej to príliš nešlo a pred streľbou v stoji mala deväť sekundový náskok pred sedem členným vlakom. Nemka však nepochopiteľne nadviazala na zlyhania v záverečných položkách z predošlých pretekov aj dnes. Na prvé miesto prekvapivo poskočila Nórka Juni Arnekleivová, no posledný okruh najlepšie zvládli Baiba Bendiková s Todorovovou, teda prekvapivo viedlo Lotyšsko pred Bulharskom. Hneď za nimi už bolo Francúzsko po výbornom výkone Lou Jeanmonnotovej.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Veľmi rýchlo sa na čele pretekov osamostatnila strieborná zo šprintu Oceane Michelonová. Náskok Francúzky bol pred ležkou razom už na úrovni sedemnástich sekúnd pred slabou bulharsko-lotyšskej dvojičky. Michelonová položku vyčistila a zo strelnice odchádzala už o 28 sekúnd pred druhou Nórkou Karoline Knottenovou a 33 pred Bulharkou Mariou Zdravkovovou. Stojka aj s jedným dobíjaním Michelonovú výraznejšie nezdržala, práve naopak, jej náskok sa už zvýšil na 45 sekúnd. Bolo to pred trojicou Knottenová - Öbergová - Voborníková. Nórka so Švédkou sa v závere kola mierne odtrhli od Češky, no odstup od líderiek z Francúzska znížiť nedokázali. Odovzdávali so stratou 47 sekúnd, Česko bolo o šesť sekúnd za nimi štvrté.
Julia Simonová sa ocitla v pozícii, v ktorej bola už mnohokrát, rovnako tomu tak bolo aj v úvode týchto ZOH, keď priviedla francúzsku miešanú štafetu po zlatú medailu. Francúzka bola dokonca najrýchlejšia v úvodnom okruhu a po vybielenej ležke bol jej náskok už vyše minútový. Spoločne prišli na streľbu Švédka Hanna Öbergová s Nórkou Maren Kirkeeideovou. Obe dobíjali raz, no rýchlejšie to zvládla skúsenejšia z dvojice, ktorá vychádzala zo štadióna o deväť sekúnd skôr. Rozostup medzi nimi sa výrazne nezmenil ani v prostrednom kole. Simonová medzitým mierne zvolnila a na záverečnej stojke prišla bezchybná rýchlopaľba za necelých 19 sekúnd, ktorá znamenala prvé olympijské zlato v ženskej štafete pre Francúzsko po tridsiatich rokoch. Švédka dala svojej mladšej súperke šancu jedným dobíjaním, no Nórka minula zo zásobníka až dvakrát a po dobití Öbergovej bolo jasné, že Švédkam bude patriť striebro pred bronzovými Nórkami.
Dnešné víťazstvo podľa očakávania patrí francúzskej štafete v zložení Benedová - Jeanmonnotová - Michelonová - Simonová. Stalo sa tak napriek trestnému okruhu na prvom úseku, čím napodobnili svojich mužských kolegov, ktorí mali veľmi podobnú cestu za zlatom včera. Francúzsko tak jasne potvrdilo, že je aktuálne najsilnejšou krajinou v biatlone, pretože zlato brali vo všetkých troch štafetových disciplínach. Cenný kov konečne získali aj švédske ženy, ktoré to zvládli rovnako s trestným kolom. Spokojné mohli byť aj tretie Nórky, hoci striebro určite bolo pre ne hrateľné. Mierne sklamané bolo štvrté Nemecko, ktoré strelecké zaváhanie Preussovej pravdepodobne pripravilo o medailu. Piatu priečku brala česká štafeta aj bez Davidovej, zatiaľ čo šieste skončili výborne bežiace Poľky.
Slovenská časť
Slovenský tím napriek obrovskej snahe nezažil úspešnú olympiádu. Náš mladý mužský líder nebol zdravotne v poriadku a vo dvojici bola šanca na "výstrel" menšia ako vo štvorici. Paulína mala všetky predpoklady na to, aby uspela, ale presne taký je profesionálny šport a biatlon obzvlášť - potrebujete v danom čase na danom mieste správne poskladať mnohopočetné puzzle, ktoré ani v jeden deň nezložila. Najbližšie k tomu bola v stíhačke, kde už bola trinásta najlepšia. U Nasti sa ukázala premotivovanosť. Vedela, že má na to, no telo ju neposlúchalo. Mária ukázala presne to, čo vidíme u nováčika na vrchole vrcholov. Hrôzu, dobrý a aj výborný výkon. Ema šla to, čo vždy - žiadny výbuch, ale ani samé nuly, ktoré by ju dostali hore.
Dnes však malo byť úplne všetko zabudnuté. Bol tu nový deň s novým spoločným výkonom, ktorý mohol výrazne zlepšiť dojem z olympiády. Možné bolo naozaj čokoľvek a ukázali to tu už mnohí šokujúci medailisti či kvalifikanti do masového štartu. Napriek pozitívnym vyhliadkam a krásnym výsledkom z posledných dvoch sezón sme potrebovali brzdiť prehnané očakávania. Prečo? Jednoducho preto, že všetky dlhodobé ukazovatele nás radia na 10-12. miesto v pohári národov. A to je aj časť výsledkovej listiny, na ktorú by sme papierovo mali mať. Ani 12., či nebodaj 10. miesto nemohlo byť sklamaním, ale úplne reálnym obrazom, kam patríme. Čokoľvek jednociferné značilo úžasný výsledok.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Hralo nám do karát najmä to, že štafeta sa jazdí na krátkej trati, čo naše pretekárky dobre zvládajú a zároveň máme rýchle aj presné strelkyne. Ak sme chceli bojovať s najlepšími, potrebovali sme ich extra výkony, samé nuly, prípadne rýchle jedno dobíjanie. Otázkou bolo už to, ako to Ema Kapustová rozbehne, pretože v stíhačke nepotvrdila status perfektnej strelkyne. Vo vytrvalostných pretekoch áno, ale tam veľmi zle bežala. Cez víkend to už bolo lepšie, takže sme dúfali, že to konečne spojí v jeden silný výkon. Paulína Bátovská Fialková bola na druhom úseku pripravená "pojedať" súperky a dúfali sme, že ostane maximálne pri tých jednotkách, teda rýchlom dobití a budeme vysoko.
U Nasti Kuzminovej sme paradoxne chceli vidieť menej motivácie a takých kŕčov zodpovednosti. Užiť si svoj posledný štart na ZOH s vedomím, že ak to zvládne uvoľnená a šťastná, bude súčasťou niečoho veľkého, vďaka čomu sa jej oplatilo vracať a toľko drieť. Výkony Márie Remeňovej mali stúpajúcu tendenciu a veľakrát už v štafete skvelo finišovala. Dovolíme si povedať, že ešte nešla žiadnu klasickú ženskú štafetu najvyššej ligy v takejto dobrej forme.
| - promo partnera - |
| - promo partnera - |
Už v prvom kole sa snažili niektoré pretekárky o vysoké tempo, no Ema Kapustová na to zásadnejšie nereagovala. Chcela si hlavne postrážiť tepy pred ležkou. Zvládla to veľmi dobre, keď prišla na strelnicu v hlavnej skupine. No ležka jej absolútne nevyšla, najhoršie za dva roky. Zo zásobníka minula tretiu aj piatu ranu a keď nedobila prvú ranu, upravila si polohu a zvyšok padol. Musela teda využiť všetky náboje a zdržala sa tam až 54 sekúnd. Okamžite stratila kontakt a musela ísť sama na 18. pozícii s odstupom 40 sekúnd. Pred sebou nikoho ani nevidela. Nemala ale zlé kolo, veď zaostala iba o 17 sekúnd. Nutne sa potrebovala dostať späť do pelotónu, aby sa mohla potiahnuť v poslednom kole. Bolo to tak. Stojku zvládla za neuveriteľných 18 sekúnd a posunula sa na 14. pozíciu. Stratu mierne znížila na 41 sekúnd. Mala tesne za sebou Estónku, Poľku aj Francúzku, takže sme dúfali, že sa v závere potiahne. Nebolo to ale dobré kolo, začala poriadne strácať. Predbehli ju všetky tri a úplne s nimi stratila kontakt. V tomto kole dostala až 43 sekúnd, bola najpomalšia zo všetkých. Škoda toho. Jej finálna strata na 17. mieste bola 1:14 a manko na Top 10 bolo veľmi veľké.
Paulína Bátovská Fialková musela ísť úplne sama a nasadiť vysoké tempo. Priblížila sa k pomalšej Estónke, no tu sa ešte veľké rozdiely netvorili. Mala tu druhý bežák. Ležku zvládla za 34 sekúnd, takže pozorný fanúšik vie, že to znamenalo jedno dobíjanie. Bolo to fajn, posunula sa na 16. pozíciu a dostala sa do kontaktu s pomalou Estónkou a najmä Taliankou Wiererovou. Manko sa dostalo už pod minútu na čelo. Paula sa v prvej polovici kola ťahala za Taliankou, ale v zjazde pod najťažší kopec sa cez ňu dostala a dotiahla hviezdnu domácu pretekárku na stojku. Stratu na prvú pretekárku stiahla na 49 sekúnd a mala tu opäť druhý beh. Stojka jej popadala za krásnych 25 sekúnd, takže to bola paráda a manko na čelo opäť padalo. Dostala sa do kontaktu s deviatu pretekárkou a vytvorila skupinku s Poľkou Žukovou a Nemkou Preussovou. V poslednom kole sa trochu zrátalo všetko to investované predtým a už tak neletela. Mala tu "iba" desiaty bežák. Odovzdala desiata (+46s) v kontakte s Poľskom tesne pred Nemeckom a Fínskom. Paulína mala druhý najlepší úsek zo všetkých. Skvelý výkon!
Anastasija Kuzmina máva veľmi silné úvodné kolá, takže sme vedeli, že bude súčasťou skupinky od ôsmej po jedenástu priečku. Partia dobehla Ukrajinku. V tomto okruhu mala Nasťa tretí beh s odstupom iba dvoch sekúnd. Bol to skvelý štart, len potrebovala ostať v tomto rýchlom vlaku so súperkami. Úplne sa jej to nepodarilo. Dobíjala iba raz, ale trvalo jej to trošku dlhšie, neriskovala tak ako ostatné pretekárky a ostávala desiata, no súperky jej trochu ušli. Musela ísť druhé kolo sama, postupne dobiehla Ukrajinku, ktorú dostihla v poslednom kopčeku. Zaostala tu už o čosi viac, 22 sekúnd. Dalo sa ísť vyššie, ale aj spadnúť. Poslednú položku na ZOH v kariére zvládla s gráciou. Nedobíjala, hoci jej to trošku dlhšie trvalo v úvodnej príprave, ale aj pred treťou ranou. Dostala sa na fantastické šieste miesto, ale hneď za ňou šli štyri súperky. Žiaľ, v poslednom kole ju Švajčiarka s Poľkou predbehli a úplne s nimi stratila kontakt. Naopak, ona bola návnadou pre Ukrajinku s Fínkou. Odovzdala napokon s odstupom 1:58 na ôsmej pozícii. V poslednom kole dostala 39 sekúnd.
Pre Máriu Remeňovú to bola náročná pozícia, pretože pred sebou nemala kontakt a ani žiadnu súperku outsiderku, ktorá by mala papierovo padnúť dole. Naopak, v prvom kole ju dobehla Fínka Minkinnenová a potiahla sa aj Ukrajinka Chalyková. Mimo Top 10 bola ešte poriadne silná Klemenčičová zo Slovinska. V prvom kole mala 12. bežák (+19s), čo bolo v poriadku. Problémom bolo, že na ležke sa výrazne zdržala. Potrebovala všetky dobíjania, hoci to bolo za 45 sekúnd, čo je na ležku za osem výstrelov super. Problémom bolo, že musela ísť prostredné kolo sama, Ukrajinku videla len ďaleko pred sebou a už ju naopak videla pred sebou v životnej forme jazdiaca Klemenčičová. Chceli sme sa udržať v Top 10, ale bolo to veľmi náročné. Slovinka ju v závere kola dobehla, takže chcelo to superrýchlu nulu i šťastie. To mala, pretože Polona totálne vybuchla. Mária to šla vybaviť za 24 sekúnd, ale poslednú ranu nedala. Oj, to bola veľká škoda, pretože ju ani na prvý raz nedobila a potom jej druhé dobitie trvalo až desať sekúnd. Síce odchádzala desiata, ale za sebou už mala raketu Vittozziovú. V poslednom kole musela do toho dať absolútne všetko, ak to chcela udržať v Top 10. Talianka ju na dlhších pasážach videla. Ale Mária bojovala a ubránila to napokon s prehľadom. Posledné stovky metrov už aj vypúšťala a mávala divákom. Slovensko sa mohlo tešiť z krásnej desiatej pozície (+3:41).
Aj keď sme boli namlsaní skvelými výsledkami počas sezóny, treba povedať, že v týchto pretekoch vždy potrebujete veľa šťastia na výbuchy špičkových súperiek, čo sa dnes stalo len v prípade Talianok, a to sme využili. Prvý raz v sezóne nás zdolali Ukrajinky, ktoré neboli rýchlejšie na trati, ale oproti nám oveľa rýchlejšie strieľali, a to rozhodlo. Desiate miesto je však bez pochýb skvelé a len dokumentuje fakt, že patríme do širšej špičky v ženskom biatlone. V žiadnom inom olympijskom športe v zime či lete nemáme tak silnú štafetu.
Zabrzdil nás slabší úvod Emy, ktorá nemala dobrý pocit z lyží, dala preto príliš veľa do prvého kola a ukázalo sa to na zbabranej ležke. Nič horšie sa stať nemôže ako stratiť kontakt hneď v druhom z dvanástich kôl. Stojka ale bola exkluzívna, takú sme na tejto olympiáde zo slovenského pohľadu nevideli. Dokonca bola aj najrýchlejšia dnes. Simonová bola na záverečnej položke o šesť desatín sekundy pomalšia. Z pohľadu Emy to bola "dobrá" debutová olympiáda, ale dúfame, že ešte pôjde výkonnostne hore.
Paulína predviedla najlepší štafetový výkon sezóny. Stratu na čelo stiahla takmer o pol minúty, lepšia bola na jej úseku iba Jeanmonnotová. Keďže sa druhý s tretím úsekom dajú porovnať pre zhodnú trať, bola aj z tejto konkurencie tretia najlepšia iba po Francúzkach. Patrí jej veľké poďakovanie a zásluha za toto naše desiate miesto. Dokonca po rokoch dokázala čas streľby dostať pod minútu. Skrátka jej to parádne sadlo. Posledné dvoje preteky to bola tá Paula, ako ju poznáme a tešíme sa na záverečný trimester.
Nasťa začala ako vždy - ako veľký drak. V druhom a najmä treťom kole už jej ale poriadne dochádzali sily. Úžasne zvládla streľbu, to treba povedať, veľmi skúsene a aj keď mala problémy s dychom, ustála to. Dobíjala len raz. Žiaľ, jej telo už zjavne nereaguje dobre v dejiskách s vysokou nadmorskou výškou a pošuškáva sa, že potrebuje čas na regeneráciu, a tak 7. kolo SP v Kontiolahti vynechá. Každopádne, aj keď možno o tom sama pochybuje, dnes určite nesklamala a potiahla nás veľmi dobre.
Mária dnes mohla útočiť na ôsmu priečku, aj keby nie, tak na deviatu proti hrateľnej Ukrajinke, ale práve dnes to nezvládla až s piatimi dobíjaniami. Škoda toho. Ako by dopadlo posledné kolo proti Vittozziovej sa už nedozvieme, lebo Talianka nemala dnes svoj deň a v závere ani dostatočnú motiváciu, čo je ale na takomto fóre a doma pomerne veľká blamáž. Aj od Márie ako Emy to teda bolo "dobré", nevybuchla, ale mohlo to byť lepšie. Snáď svoje úseky zvládnu lepšie o štyri roky, ak sa na ZOH nominujú, pretože veríme, že bude v našom tíme opäť zaujímavá konkurencia minimálne s Molentovou a Strakovou. Samozrejme, rátame aj so Zuzanou Remeňovou.
 Vyjadrenie Emy Kapustovej (1. úsek) |
| „Dnes ma to veľmi mrzí, pretože pred pretekmi som sa cítila fajn, ale bohužiaľ, dnes ma zrejme aj materiál sklamal. Čo sa týka lyží, dosť som zaostávala už v prvom kole a musela som to dobiehať, nechala som tam veľa síl. To sa odrzkadlilo aj na prvej ležke, ktorá bola veľmi rozhádzaná, nevedela som to udýchať. Hrozilo tam aj trestné kolo a myšlienky už boli kadejaké, ale keď som to vyčistila, bola som rada, že som to zvládla. Videla som, že tam už bola veľká medzera, tak som do toho chcela dať v druhom kole všetko a na stojke som šla všetko alebo nič a vyšlo to. V poslednom kole som sa chcela držať Estónky, ktorú som videla pred sebou. Na rovinách sa mi to ako-tak darilo, no v technickejších pasážach a zjazdoch som veľa strácala a nevedela som mať dobrý sklz na lyžiach. Je mi to ľúto, pretože som chcela odovzdávať s čo najmenšou stratou Paule, aby baby nemuseli toľko dobiehať. Robila som čo som mohla, no nebol to z mojej strany úplne podarený výkon.“ |
| Vyjadrenie Paulíny Bátovskej (2. úsek) |
| „Určite som dnes spokojnejšia ako po iné dni. Pred stojkou som si povedala, že by som mohla na tejto olympiáde aspoň jednu stojku vyčistiť a som rada, že som to naplnila. Celkovo som spokojná so svojím výkonom. V prvých dvoch kolách som sa snažila dohnať čo najviac z tej straty, v poslednom som už mierne "vybuchla", no nebolo to nič dramatické, takže celkovo spokojnosť. Je to náročné dostať štafetu zo zadných pozícii, no videli sme to u Francúzov včera, ale aj u Francúziek dnes, že sa to dá veľmi pekne vytiahnuť aj po trestnom kole na prvom úseku. Štafeta je aj v tom pekná, že sa to tam veľmi rýchlo mení aj mieša, takže netreba sa vzdávať, určite nie po prvom úseku aj keď sme na zadných priečkach.“ |
| Vyjadrenie Nasti Kuzminovej (3. úsek) |
| „V dnešných pretekoch sa zopakovalo presne to, čo bolo v miešaných štafetách. Nasadila som tempo, aké som si myslela, že bez problémov zvládnem, súperky som nemala problém dobiehať aj predbiehať a verila som tomu, že po toľkých dňoch, čo tu sme, nebudem mať problém udržať tempo, ktoré nasadím od prvého kola. Žiaľ, realita prišla už v druhom kole, keď mi začali opäť tuhnúť lýtka. To som sa snažila ukorčuľovať zmenou techniky, snažila som sa s tým pracovať, pretože som si hovorila, že dnes sú záverečné preteky, štafeta, a nesmiem zlyhať. Na strelnici bolo vidieť, že mnohé favoritky chybovali a šli do trestných kôl a túto šancu som dnes chcela využiť. Druhé kolo som ešte bojovala, ale na trať do tretieho kola som odchádzala tak slabá, že som mala pocit, že kolo malo päť a nie dva kilometre. Žiaľ, pretekárky som strácala pred očami a akoby som stála na jednom mieste, hoci som vynaložila toľko úsilia a sily odchádzali. Veľmi ma mrzí to záverečné kolo. Chcela som pre Majku udržať kontakt s pretekárkami okolo, aby sa mohla lepšie potiahnúť. Keď sa pozrieme na môj vek a nečakaný návrat na olympijské hry, ktoré boli pre mňa skôr bonusom v mojej kariére, tak dnes to vyzerá, že toto boli moje posledné hry, ale keď môj syn povie, že on chce s maminou pretekať na olympijských hrách, tak sa budem musieť o štyri roky opäť postaviť... (smiech).“ |
| Vyjadrenie Márie Remeňovej (4. úsek) |
| „Štafeta je aj trochu o riskovaní, keď to pretekár cíti. Ja som to cítila, pretože som videla viacero pretekárok pred sebou. Pri mne tam bola Minkkinenová, ktorá je top pretekárkou a chcela som sa jej udržať, no bohužiaľ, začala som robiť úplne zbytočné chyby a na oboch položkách som mala pocit, že piata rana spadla, no nespadla, takže som bola prekvapená. Ponaučenie z toho je sústrediť sa na všetkých päť rán a nič neurýchľovať. Na trati sa už ťažko dobiehali stratené sekundy na strelnici.“ |
