
V prvom úseku veľkého mixu v estónskom Otepää podľa očakávania dominoval Nór Sivert Bakken, ktorý sa neustále držal na čele. Obe streľby zvládol rýchlo aj s jedným dobíjaním na každej z nich. Nejlepšie mu dokázali sekundovať Ukrajinec Bogdan Cymbal a náš Jakub Borguľa. Zaostali o menej ako štvrť minúty. Na druhom úseku zvyšoval náskok Nórska Johan-Olav Botn, ktorý v súčte potreboval tiež dve dobíjania. Ukrajina a Slovensko sa prepadli o dve pozície nižšie, pretože sa cez ne dostala francúzsko-nemecká dvojica Gaetan Paturel a Simon Kaiser. Tí odovzdávali so stratou 44 sekúnd na vedúcu štafetu.
Zápletka prišla na šiestej streleckej položke, kde viaceré krajiny museli krúžiť. Trestnému kolu sa nevyhla ani Nórka Karoline Erdalová, cez ktorú sa na chvíľu dostala Nemka Stefanie Schererová. V záverečnom kole však bola silnejšia a odovzdávala prvá o dvadsaťdva sekúnd pred Nemeckom a vyše minúty pred Rakúskom. Po poslednej ležke stiahla nemecká pretekárka Lisa Maria Sparková stratu na Nórsku líderku Juni Arnekleivovú iba na desať sekúnd. V prostrednom kole Arnekleivová získala náskok na úrovni 23 sekúnd späť, no totálne pohorela na streľbe v stoji, kde trafila jediný z ôsmych výstrelov. To znamenalo prepad na tretie miesto, tesne za Francúzku Paulu Botetovú, ktorú už však nemala šancu zdolať.
Z víťazstva sa teda tešil tím Nemecka v zložení Roman Rees - Simon Kaiser - Stefanie Schererová - Lisa Maria Sparková. Ťažili z jasne najlepšej streľby 0+6, no aj z veľkého zlyhania Arnekleivovej. Francúzsko s dvomi trestnými kolami obsadilo druhú pozíciu a sklamanému Nórsku, ktoré krúžilo dokopy až šesťkrát, zostal iba najnižší stupienok na pódiu.

Sezóna IBU pohára vyvrcholila miešanými štafetami. Vo veľkom mixe dvoch mužov a dvoch žien sme mali štvoricu Jakub Borguľa, Martin Maťko, Júlia Machyniaková a Zuzana Remeňová. Tréner Kazár zámerme postavil poradie ženských úsekov takticky nesprávne, aby Zuzana mohla o dve hodiny neskôr nastúpiť na single verziu s jedným mužom, keďže máme v dejisku len dve pretekárky.
Jakub chcel ukázať, že v piatok to bol zlý deň, nie ideálne trafené lyže a podá výkon, ktorý nás bude držať možno aj v Top 10. U Martina bolo otázkou to, či po obrovskom vypätí síl ešte nájde v sebe dostatok energie na ďalší skvelý výkon v záverečnom štarte sezóny. Videli sme na MSJ, že Jakubovi sa to nepodarilo. Úloha Júlie bola jasná, nedostať celé kolo, čo však bolo pri tej silnej nórskej zostave veľmi náročné. A ak by sa na trať dostala Zuzana, tak skúsiť prekvapiť, resp. vyhodnotiť odstupy, kto kde je a umne to vymyslieť tak, aby mala sily aj popoludní.
Jakub sa nerád tlačí v prvom kole, ktoré nie je až také kľúčové, takže v úvodnom okruhu šiel pekne v skupine pretekárov a napokon mal šesťsekundovú stratu na Bakkena, keďže sa to mierne natiahlo. No prišla obrovská paráda, ležka za 22,8 sekundy, čím vyrovnal historický slovenský rekord Emy Kapustovej z MS v Lenzerheide. Hneď sa dostal do čelnej partie, ktorá pustila Bakkena a druhé kolo tak šiel s Čechom, Talianom, Ukrajincom a Nemcom. Výkonnostne na nich mal, veď na týchto dvoch kilometroch zaostal iba o desať sekúnd. Aký to rozdiel oproti včerajšku. Na stojke už na Emu sekundu stratil, ale konečne to bola čistá štafetová stojka za 20 sekúnd. Wow! Pokračoval tak tretí za Nórom Bakkenom a Ukrajincom Cymbal s odstupom len štyroch sekúnd. Obrovské tempo Bakkena sa nedalo udržať, no odovzdal napokon tretí s vynikajúcou stratou iba 14 sekúnd tesne za Ukrajincom a 20-sekundovým náskokom na ďalšiu skupinku. Najlepší štafetový výkon v jeho kariére!
Martin teda dostal štafetu podobne vysoko ako na MSJ, kde mu to po prvom úseku perfektne rozbehol Ischakov. Tam ale zlyhal, nešli mu dobre lyže a krúžil trestné kolo po oboch položkách. Dnes mal pred sebou ešte náročnejšiu výzvu, pretože tu bola konkurencia logicky ešte silnejšia. Tešil sa ale z 20-sekundového náskoku pred súpermi a tiež z Ukrajinca pred ním, ktorý mu robil "rušňovodiča". V závere kola sa ho veľmi rozumne pustil, aj keď od superrýchleho Botna dostal iba 11 sekúnd, čo bolo teda veľmi málo. Ležka mu aj narobila veľké problémy, ležal tam až 59 sekúnd, potreboval všetky náhradné náboje, no trestnému kolu sa vyhol. Klesol na piatu pozíciu. Druhé bolo ešte stále do desiatich sekúnd. Problém bola ale strata, ktorá sa už dostala k minúte.
V druhom kole bojoval, nechal sa síce predbehnúť Nemcom Kaiserom, ale opäť bolo potrebné hlavne ísť rozumne a zvládnuť stojku. Znova preto záver vypustil a v tomto kole zaostal o 20 sekúnd. Stojku bravúrne vyriešil za 21 sekúnd a dostal sa na štvrté miesto veľmi tesne pred Ukrajinca. Rýchli súperi Talian a Rakúšan za ním strácali dvadsať sekúnd. Ukrajinec ho v kopci za štadiónom predbehol, ale Martin sa ho snažil držať aspoň polovicu kola, v závere mu, samozrejme, sily dochádzali. Napokon odovzdal piaty s odstupom 1:26. Veľká škoda tej ležky, lebo predviedol naozaj výborný výkon.
Nečakali sme, že pozícia Júlie Machyniakovej bude taká dobrá. Otvárala sa nám veľká šanca dokončiť štafetu a získať aj umiestnenie v Top 10, hoci bolo zrejmé, že na tomto úseku bežecky riadne stratíme. No Júlia vie výborne strieľať, takže sme jej verili. V prvom kole zaostala iba o 16 sekúnd. To bolo úplne v poriadku. Videli sme, že rozdiely sú malé. Ležku zvládla za 38 sekúnd, čo napovedá, že raz dobíjala. Zo strelnice teda odchádzala na konci roztiahnutej skupinky od tretej po siedmu pozíciu. Bolo jasné, že jej ujdú. No strata bola stále len na úrovni 1:40. Ani pomyslieť na stiahnutie z trate.
V druhom okruhu sa jej súperky vzďaľovali, boli to silné pretekárky, ale nebola to ani nejaká obrovská katastrofa, zaostala len o 26 sekúnd. A keďže Nórka na čele krúžila dve kolá, dostali sme šancu na zníženie odstupu. Julka to za 35 sekúnd vybavila opäť s jedným náhradným nábojom a zrazu sme po 6. položke strácali 1:08 na čelo zo štvrtého miesta! Keď totiž Júlia prechádzala medzičasom, videla po ľavej ruke v trestnom kole tri súperky. Slovenská rozprávka pokračovala. Očakávali sme, že Júlia sa v záverečnom kole prepadne na siedmu pozíciu, no keďže zaostala "len" o 43 sekúnd a Ukrajinka to nezvládla, odovzdala šiesta s odstupom 1:49 napokon iba päť sekúnd za Taliankou. Výboný záver sezóny pre Júliu. Snáď ju to povzbudí do prípravy.

Zuzana teda dostala štafetu nečakane vysoko a musela ísť naplno, aby zabojovala o skvelý výsledok. V prvom kole bežecky zaostala len o sedem sekúnd v treťom bežáku, takže chuť a forma jej nechýbali. Súperky kazili. Dokonca dostala možnosť ísť na štvrté miesto, ale pokazila to aj ona a napokon musela absolvovať trestný okruh. Dovtedy najlepšia streľba z celého štartového poľa sa zrútila a ostávala šiesta, no už s veľkým odstupom na súperky pred ňou. V druhom kole navyše šla pomaly, to trestné kolo ju rozladilo a ešte tam bol problém, aby sa udržala pred Ukrajinou a Švajčiarkou. Súperky pred ňou na stojke problémy nemali, takže posun bol pasé, no našťastie to aj Zuzka zvládla, dokonca za 28 sekúnd aj s jedným dobíjaním, takže odchádzala úplne v území nikoho a posledné kolo už vypustila. Finálna strata bola 2:15 a fantastické šieste miesto.

Sledovali sme najlepšiu slovenskú miešanú štafetu v histórii IBU pohára mimo ME. Isteže si všetci pamätníci spomenú na fantastický boj o zlato na európskom šampionáte v Ťumeni 2016, kde sme nastúpili v top zostave P. Fialková - Gereková - Kazár - Otčenáš a Martin vtedy prehral fotofiniš s Garaničevom. Tento mix sa rátal do IBU pohára. Ale mimo tohto jedného vrcholu sezóny sme ešte nikdy neskončili lepšie ako na 7. mieste. Môžeme polemizovať o tom, že sme dnes mali ešte na viac, ak by Zuzana nestratila kontakt so súperkami po ležke, ale keby bolo keby.
Vynikajúci výkon podal Jakub, ktorý včera na desiatich kilometroch stratil na Bakkena bežecky 2:20, ale dnes na šiestich iba 26 sekúnd. Dnes už ukázal, na čo má a oprávnene bude cestovať do Osla na záverečné kolo SP. Na strelnici sa "zahral" na Kapustovú a konečne mu to popadalo. Ďalší skvelý výkon podal najmladší člen tímu Martin, hoci na ležke nám zatrnulo, ale stojku konečne zvládol čisto a superrýchlo. Rozhodne mu dnešok neubral na veľkej motivácii, ktorú včera nadobudol. Našim šli výborne lyže od servisného tímu Matúša Ondrejku so Štefanom Šurganom, ktorí mali nemalú zásluhu na výsledku.
Tréner Peter Kazár sa napokon spolu so Zuzanou rozhodli, že keďže minula priveľa síl, single miešaná štafeta sa nepobeží. Musela by ísť ako finišmenka 7,5 km.