
V klasickej ženskej štafete v Martelli sa prakticky od začiatku do konca pohybovali na vedúcich pozíciach reprezentantky Francúzska a Nemecka. Po štvrtej streleckej položke tieto dve krajiny odskočili aj posledným prenásledovateľkám a zvyšok pretekov už šli osamotene na čele. Boj o zlato vyvrcholil na záverečnej streľbe, na ktorej Nemka Johanna Puffová získala rozhodujúci náskok pred Gilonne Guigonnatovou. Francúzke nezostalo už v poslednom kole dostatok síl a tak skončilo druhé o 22 sekúnd za Nemeckom v zostave Stephanie Schererová - Anna Weidelová - Marlene Fichtnerová - Johanna Puffová.
V boji o bronz si to rozdalo Taliansko s Bulharskom, ktoré postavilo svoje najsilnejšie možné zloženie, v ktorom jazdí aj na SP. Domáca Linda Zingerleová zvládla lepšie záverečnú streleckú položku, ale jej náskok pred Lorou Hristovovou nebol veľký. Bežecky však bola silnejšia a doviedla taliansku štafetu na treťom mieste (+41 s). Za Bulharskom skončilo na piatom mieste Rakúsko a na šiestom Švédsko. Až siedme skončilo Nórsko, ktoré muselo bežať tri trestné kolá.

Klasické štafety sa naposledy na ME jazdili v roku 2015. Ešte vlani na našich ME boli v programe miešané štafety, ktoré boli nahradené. My sme nasadili zloženie, ktoré ešte vlani jazdievala vo SP a dokázala sa tu pohybovať medzi 13-18. miestom. Aktuálne ale naše pretekárky nemali ideálnu formu a navyše napríklad Bulharky s Lotyškami nastupovali v najsilnejšom zložení, v ktorom majú aj na Top 10 vo SP, takže sme boli zvedaví, na čo to bude stačiť.
V našom tíme to klasicky rozbiehala Ema Kapustová, ktorá sa v prvom kole klasicky pekne udržala vo vláčiku a prišla na ležku. Tá ale bola najhoršia v sezóne. Po úvodnej minele zrejme upravila mieridlá, no potom ešte štvrtá rana nepadla. Z dobíjaných nábojov ale zapadol len jeden náboj, takže rezultovalo to v trestné kolo. Celkovo jej tá položka trvala až 63 sekúnd. Ema len ukázala, že absolútne nie je v pohode a nie je to Ema ako sme ju poznali v sezóne 23/24. Druhé kolo bolo už zlé s odstupom až 40 sekúnd. Stojku vyčistila, no odstup sa už blížil k dvom minútam, takže to bolo iba 15. miesto a ešte len teraz sa očakávala veľká strata v záverečnom kole. Mala obrovskú hodnotu 1:08. Odovzdala teda s veľkým mankom troch minút na 15. pozícii. Bohužiaľ, nebolo veľmi reálne, aby sme prišli do cieľa.
Zuzana Remeňová začala s 18-sekundovým odstupom v prvom kole, čo ešte bolo hrateľné, ale nie 57-sekundové zdržanie na ležke, kde potrebovala všetky náhradné náboje a hoci do trestného kola nešla, manko stúplo na tri a pol minúty. Boli sme stále uveznení na 15. pozícii. V ďalšom kole dostala 33 sekúnd, dosť veľa. Chcelo to dobrú stojku, kde si aktuálne verí a páli rychlo. Za 24 sekúnd mala vybavený zásobník s jednou chybičkou, ktorú rýchlo dobila, a tak strata až tak zásadne nenarástla, čo bolo dôležité pre naše ambície čo najdlhšie pokračovať v pretekoch. V poslednom kole konečne zhĺtla Austrálčanku a odovzdala štrnásta, ale aj Zuzana tu hrozne veľa nakúpila, až 57 sekúnd. Strata 4:32 bola mamutia.
Mária Remeňová mala čo robiť, aby mohla súťažiť ešte aj Júlia. Potrebovala mať veľmi dobrý deň. V úvodnom kole zaostala už o pol minúty, takže to vôbec nevyzeralo dobre. No našťastie sa jej podarilo zvládnuť ležku s nulou, a tak sa posunula na 13. priečku cez Litovčanku a šla do prostredného kola. Francúzka s Nemkou sa už ale blížili o kolo. Druhé kolo mala silnejšie s odstupom 24 sekúnd. Dalo sa s tým ešte bojovať. No na stojke urobila tri chyby a prišli dobíjania. Z nich žiadne nepadlo, takže šla si odkrúžiť tri trestné kolá a počas toho sledovala, ako ju predbiehajú o kolo. Do rebríčka národov sme si zapísali 13. miesto.

Sledovali sme katastrofálnu štafetu nášho tímu. Z toho sa vôbec ťažko určuje, ktoré dve majú cestovať na MS do Lenzerheide. Pri aktuálnej forme našich dievčat je Sára Pacerová možno aj slovenskou trojkou, ale tá sa do Švajčiarska nechystá. Predsa len sa ale zdá, že na MS by mohla v šprinte nastúpiť Mária Remeňová.